Sekcia: Vzdelávanie

 

Aj menšie kluby tenisovo rástli (10)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Disciplína, ale aj zábava, boli súčasťou života bratislavských športovcov medzivojnového obdobia. Každá akcia musela byť zo strany usporiadateľa hlásená policajnému riaditeľstvu. Nielen zápasy, ale trebárs aj spoločenský večierok. Napríklad taký, aký organizoval Lawn tenis club železničných úradníkov (LTC ŽÚ) v Sokolovni v roku 1930: „Na programe budú hudobné a spevové čísla, po programe tanec. Prosíme o predĺženie policajnej hodiny do 3. hodiny ráno.“ Tak znela žiadosť tenistov spod hlavnej stanice a vstup bol voľný. Podobných večierkov bývalo v Bratislave v tých časoch množstvo a športovci ich vyhľadávali. Boli to časy, keď sa v športových kluboch ťahalo za jeden povraz, bez vypočítavosti, spontánne, aj keď často v skromných pomeroch. Boli to časy, keď spoluhráči i súperi medzi sebou ešte radi komunikovali a trávili spolu čas aj po tréningoch a zápasoch. Bolo to „dávno“...


Lustig z LTK Bratislava

Najlepšie tenisové časy zažívali železničiari v polovici 30. rokov 20. storočia. Na konci roka 1934 mal LTC ŽÚ Bratislava až 181 členov, najviac v celej župe. V priebehu roka 1935 výkonnosť hráčov stúpala a v nasledujúcej sezóne sa stali  víťazmi župných majstrovstiev. Zaslúžene, veď v individuálnom hodnotení hráčov Západoslovenskej župy figurovali v prvej dvadsiatke až šiesti: Krejčí, Jelínek, Adelsberger, Martínek, Šoupal, J. Krejčí a v najlepšej desiatke žien dve železničiarky – Schneiderová a Strážnická.

Za povšimnutie stojí pôsobenie ďalšieho tenisového odboru – bratislavského ŠK Makkabea (predtým Makkabea SC), ktorý patril k tomu lepšiemu, čo ponúkali petržalské kurty. Dlho sa spomínalo na výborne obsadený medzinárodný turnaj „vypísaný na 5 konkurencií, z toho štyri o majstrovstvo Bratislavy“ na jeseň 1929, na ktorom sa Bratislavčanom darilo.  Vynikli najmä Nedbálek, Bulla, Klein, Sonnenfeld, Tolarová. Turnaj mal však aj nepríjemnú dohru a zgustla si aj tlač: „Poriadateľstvo turnaja vedelo vybrať od hráčov povinné vklady za turnaj, avšak nepostaralo sa o rozdelenie určených cien ani po skončení turnaja, ani pozdejšie. Uplynul rok a dosiaľ nemajú ceny.“ Medzi takto ukrátených patrili aj domáci bratislavskí tenisti Nedbálek, Danzig, Lustig a Madarászová. Nakoniec musela zasiahnuť Západoslovenská župa, predovšetkým na podnet širokej verejnosti, žiadajúcej nápravu.


Hlásenie LTC ŽÚ Policajnému riaditeľstvu v Bratislave o konaní valného zhromaždenia

Židovskí tenisti si cieľavedome zveľaďovali svoj tenisový stánok vedľa svojho futbalového ihriska v Petržalke a v roku 1931 vlastnili až osem tenisových kurtov, ba dokonca jedinú tenisovú tribúnu v Bratislave. Tá, naplnená nadšenými priaznivcami, burácala často, asi najviac pri návšteve „svetového majstra tenisu“ Francúza Cocheta. Najúspešnejším tenistom klubu, majúceho až dva tímy, bol Emil Danzig, ktorý to dotiahol v rebríčku bratislavských hráčov o tri sezóny neskôr až na samú špicu.

V septembri 1930 si zobrala tlač na paškál aj tenistov PTE Bratislava, keď sa Slovenský denník posťažoval: „Ako v iných športoch, tak aj v tenise vyznamenáva sa PTE tým, že ignoruje slovenskú tlač. Ako sa zdá, zavládla v maďarskom športovom tábore nálada protislovenská. Je to dôkaz, že maďarskí športovci sú zle najedovaní na slovenský tábor. Je to veľmi naivné a nič im to neprospeje, pravdepodobnejšie je, že im to prinesie škodu. A možno sa tak stalo už o pár týždňov, keď bol turnaj PTE odrieknutý pre nedostatok prihlásených tenistov, ktorí o turnaji nevedeli, alebo neprejavili záujem.

Najsmutnejšou udalosťou bratislavského tenisu a športu samotného bola v roku 1930 smrť veľkej osobnosti bratislavského športového života, v tom čase iba 37-ročného Gustáva Hubáčka, okrem iného zakladateľa LTK Bratislava a spoluzakladateľa Skiklubu Bratislava, Slovenského veslárskeho klubu či Slovenského aeroklubu M. R. Štefánika. Hubáček stál na čele Západoslovenskej tenisovej župy ČSLTA a bol členom ústredia asociácie v Prahe. Vzhľadom na úmrtie dr. Hubáčka sa LTK rozhodol až do konca roka 1930 neorganizovať žiadne akcie, a tak zostalo najväčšie slovenské mesto ochudobnené o viacero plánovaných tenisových podujatí.  Bratislavskí hráči v danom období častejšie vystupovali mimo svojho mesta. Úspešne si vtedy počínal Danzig s Jelínkom i Nábělkovou v Ružomberku, kde triumfovali, či Weidenhofferová, ktorá dominovala spoločne so Žilinčanom Hechtom v Košiciach. Škoda, že sa táto skvelá tenistka nezúčastňovala majstrovstiev Západoslovenskej župy, pretože nebola organizovaná v ČSLTA.

Dátum vydania: december 2015