Sekcia: Vzdelávanie

 

Ako vznikol Slovenský plavecký klub

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

„Pomôžte slovenskému plaveckému športu v Bratislave,“ vyzývala v priebehu roka 1934 domáca tlač, a tak, ako väčšina malých športov, aj plavci a vodnopólisti poukazovali  na príčinu svojej biedy – futbal. Tam plynuli financie klubov, ostatné športové odvetvia považovali svoje „paberkovanie“ za diskrimináciu a nespravodlivosť. Zmieriť sa z daným stavom a rezignovať neprichádzalo do úvahy. Plavci hľadali najlepšie riešenie, ako sa dostať z dna. „Bolo by načase založiť v Bratislave samostatný plavecký klub, ktorý by združil všetkých plavcov do jednoho tábora, ktorý by bratislavský šport priviedol tam, kam nesporne patrí,“ fúkal do pahreby v auguste 1934 Športový týždeň. O pár týždňov nastala fúzia dvoch plaveckých odborov. „Za hojnej účasti záujemcov usporiadaná bola zakladajúca schôdza Slovenského plaveckého klubu, ktorý vzniká slúčením plaveckých odborov klubov I. ČsŠK Bratislava a ŠK Slávia Bratislava,“ tak znela novina plná nádeje a odhodlania.


Plavci a vodní pólisti SPK v Grösslingu


Prvým predsedom Slovenského plaveckého klubu (SPK) sa stal Gejza Rehák, neskorší prvý predseda Slovenského olympijského výboru, ale v jeho riadiacich štruktúrach figurovali viaceré známe postavy z prostredia bazénov ako Rudolf Kroc, Josef Pazourek alebo František Mathé. Novovymenovaní činovníci čerstvého SPK poukazovali na úspešnú činnosť Českého plaveckého klubu Brno, ktorý sa stal špičkovým za krátku dobu svojho trvania. Plavecký šport v Bratislave, na rozdiel od toho brnianskeho, skoro nejestvoval, doslova živoril a nemohol vydržiavať ani svojich trénerov v zimných kúpeľoch s nedostatkom finančných prostriedkov. „Zatiaľ čo tunajšie kluby Bar Kochba a PTE pracovali veľmi dobre, poriadali závody, nemali čs. kluby okrem 2-3 plavcov žiadnych dorastencov, štafiet, ani mužstvo vodného póla,“ analyzoval domácu situáciu nový výbor.

Najväčším prínosom SPK bolo od začiatku jeho výchovné pôsobenie na deti a mládež, vyhľadávanie talentov a šírenie plaveckej osvety medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií. Veď plavecká negramotnosť bola v 30. rokoch 20. storočia na Slovensku stále značná, a preto bolo zavedenie plávania do škôl pre SPK prioritou. Že to jeho predstavitelia mysleli vážne, dokázali ešte v decembri toho istého roka, keď usporiadali v Grösslingu stredoškolské plavecké preteky O putovný pohár SPK a jeho súčasť okrem plaveckých disciplín tvorilo aj vodné pólo. „Aby propagácia medzi mládežou bola čo najväčšia, rozhodlo sa vedenie klubu, aby na tieto závody, napriek ich značnej réžii, nebolo vyberané vstupné a tým bola daná možnosť školákom navštíviť a presvedčiť sa o prednostiach a prospešnosti i lekármi doporučovaného športu plaveckého,“ podčiarkol predseda Rehák.


SPK, 1934

„Hodláme zostaviť silné mužstvo, ale aj dorastenecké družstvo vodného póla, ktoré istotne budú dobrými súpermi ostatných klubov,“sľubovali kompetentní. Na vznik Slovenského plaveckého klubu promptne zareagovali aj v Čechách. Týždenník Star napísal: „V plavectve čeká vděčná práce Slovenský plavecký klub v Bratislavě, v kterém soustředěny jsou všechny československé prvky. Jde předně o výchovu a pak o soutěžení s dobře dotovanými maďarskými kluby.“

V bazénoch to mali reprezentanti SPK  dosť ťažké. Plavci výkonmi predbehli pólistov. Tí ani v roku 1935 nezohrali veľa zápasov a podľahli, napríklad, aj slabučkému ŠK VAS 1 : 3, čo novinári okomentovali stroho: „Prekvapujúce víťazstvo, okrem Kroca a Schiera mal SPK špatné mužstvo, chybovalo hlavne v prihrávkach a chyboval aj sudca, že netrestal surovú hru.“ Až do konca predmníchvskej republiky sa pólisti SPK nepriblížili úspechom PTE či Bar Kochby. Nestihli, aj keď výkonnosť pomaly predsa len stúpala a stretávali sa aj so zahraničnými súpermi. V septembri 1936 podľahli 2 : 6 viedenskej Austrii, no ešte koncom roka porazili po prekvapujúco dobrom výkone brnianskych vysokoškolákov 7 : 3, najmä zásluhou svojej veľkej nádeje Buchtu.


Dátum vydania: máj 2018