Sekcia: Vzdelávanie

 

Aktivity tenisovej župy (9)

Phdr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Na ustanovujúcom valnom zhromaždení Západoslovenskej župy ČSLTA v kaviarni Múzeum na dunajskom nábreží 26. januára 1930 boli do jej vedenia zvolení zástupcovia „širokospektrálne“ a demokraticky zo špičkových bratislavských a západoslovenských tenisových klubov – LTK, LTC ŽÚ, I.ČsŠK, ŠK Makkabea, PTE Bratislava, LTC Piešťany a ŠK Trnava. Úradným listom novej župy sa stal týždenník Športový týždeň, ktorý vzápätí priniesol informáciu o jednokolovom turnaji, ktorého sa zúčastnia tímy pozostávajúce zo šiestich pánov a dvoch dám, pričom „sa zohrá 13 konkurencií a síce 6 panských singlov, 2 dámske single, 3 pánske štvorhry a 2 mix-doubly“. Dôležité boli upozornenia, že „domáci klub musí dodať sberačov, aspoň 2 na jedon court a 2 a pol tuctov míčkov. Hráči majú práva lobdy, s ktorými boli sohraté už 2 zápasy, odmietnuť. Hrá sa výhradne s lobdami ,Dunlop´, sudcovia musia byť k dispozícii pre všetky courty od vlastného klubu, je však dovolené, aby sudcovali i hráči klubu cudzieho. Hráčom je dovolené, aby so svolením župy hrali pod pseudonymom.“


Čs. reprezentácia na centrálnom dvorci I. ČsŠK Bratislava

11. mája 1930 sa uskutočnilo prvé kolo lawn tennisových majstrovstiev klubov Západoslovenskej župy s týmito výsledkami: LTC železničných úradníkov – ŠK Makkabea Bratislava 11 : 2, ŠK Bratislava – LTC Nitra 8 : 5, ŠK Makkabea – LTK B 10 : 3, PTE – LTK A nedohrané. Župa si prísne strážila pravidlá a nariadenia a zdôrazňovala, že „členovia (kluby) nesmú ani hrať, ani spoločne poriadať tenisové podniky, turnaje aj klubové utkania s klubmi neregistrovanými“.  Táto riadiaca inštitúcia sa hneď od začiatku svojho pôsobenia podieľala na zvýšenom počte turnajov v Bratislave a snažila sa podať pomocnú ruku aj zdanlivo slabším klubom a odborom. Veď svojich hráčov i priestory s dvorcami mali napríklad tiež v Cvernovej továrni, aj keď predsa len o „výkonnostné poschodie nižšie“. Tam, vzhľadom na to, že členmi ŠK Cvernová továreň (keďže vo svojich stanovách deklarovali trojjazyčnosť, tak aj Czernágyai sport club alebo Zwirnfabrik sport club), ako to vyplývalo z jeho stanov od roku 1922, „sa môžu stať len osoby zamestnané v Cvernovej továrni, nakoľko prekročili vek 16 rokov a jestli sú bezúhonní,“ väčšie tenisové prieniky medzi špičku v Bratislave v ich prípade nehrozili, aj keď to tak celkom nevyzeralo, pretože v 30. rokoch hrala ŠK Cvernova továreň v druhej výkonnostnej skupine župných majstrovstiev.

V podmienkach nového župného usporiadania sa do pozície viac víťaziaceho ako prehrávajúceho tímu definitívne prepracoval ŠK Bratislava. Bínová, Kršňáková, Kamenářovci, Vydra, Kettner, Beránek a Navrátil už patrili medzi bratislavskými tenistami k obávaným súperom, najvyššie v rebríčku však stál Batmanoff pred Strašekom a Soukupom, zo žien Bínová, Tüköryová a Benžová. Do povedomia Bratislavčanov vstúpil veľmi rýchlo ďalší tenisový klub s názvom Lawn Tennis club železničných úradníkov, skrátene nazývaný LTC železničiarov. Ustanovujúce zhromaždenie klubu sa konalo začiatkom februára 1929 v salóniku I. triedy na hlavnom nádraží a novozvolený predseda František Jelínek, vrchný inšpektor štátnych dráh, mohol privítať tridsaťšesť nových členov – zakladajúcich, prispievajúcich, riadnych a mimoriadnych. V časoch nastupujúcej hospodárskej krízy neboli poplatky či príspevky členov zanedbateľnou položkou. Pre zakladajúcich členov predstavovali výšku až dvetisíc korún, pre riadnych stodvadsať, zápisné malo hodnotu desať korún pre starých členov a tridsať pre nových, k tomu ešte mesačný príplatok za hranie päť korún. Nebol to veru lacný špás, ale tenisu sa tradične venovali tie bohatšie skupiny obyvateľstva.

Železničiari hrávali vo svojej úvodnej sezóne na troch kurtoch, štvrtý budovali. O tom, že sa im darilo od začiatku, svedčí počet členov – stodevätnásť vrátane juniorov. Zo zápisnice klubu je zrejmé, že vysoko prevažovali členovia českej národnosti. Už koncom roka 1929 v ňom pôsobilo deväťdesiatosem Čechov, osem Slovákov, dvanásť Nemcov a jeden Maďar. Areál železničiarov, teda kurty s klubovňou, šatňami a oddelenými sprchami pre dámy i pánov, boli, ako inak, situované pod hlavným nádražím. Premiérovým súperom železničiarov sa stali v júni 1929  práve tenisti ŠK Bratislava a konečný výsledok znel 8 : 7 pre spokojných domácich spod nádražia.

Dátum vydania: december 2015