Alenka v ríši úzkych lyží

Alena Procházková (*9. 8. 1984), bežecké lyžovanie, LK Slávia Ekonóm UMB Banská Bystrica, NŠC Bratislava

1. Preteky v behu na lyžiach sa praktizujú približne od polovice 19. storočia a od tohto obdobia si športové zápolenia v bielej stope získali široký okruh vyznávačov, obdivovateľov a priaznivcov. Dnes je tento šport fenoménom. Kedy oslovilo lyžovanie Vás a kto a aké okolnosti spôsobili, že ste si vybrali práve beh na lyžiach? Venovali ste sa v detstve aj iným športom?

Mňa oslovilo bežecké lyžovanie hlavne preto, že sa vykonáva v peknom zasneženom prostredí, čo sa mi už ako dieťaťu veľmi páčilo, všetko dookola je biele, čisté. K tomuto športu ma priviedol otec ako 9-ročnú, keď som začala chodiť do športovej triedy na Uhlisku v Banskej Bystrici, zameranej na bežecké lyžovanie. Okrem bežeckého lyžovania, ktoré mi najviac učarovalo, som sa venovala na základnej škole aj orientačnému behu, modernému päťboju, basketbalu a cyklistike. Otec, ako bývalý cyklista, chcel mať zo mňa cyklistku, ale nakoniec mi učarovala biela stopa.

2. Vašim klubovým zázemím je LK Slávia Ekonóm UMB Banská Bystrica a Vašim osobným trénerom, a zároveň aj reprezentačným, je Ján Valuška. Ako funguje dlhodobý vzťah v tandeme zverenkyňa - tréner, čo sa týka tréningového procesu i pretekárskeho pôsobenia v lyžiarskom kolotoči vrcholných svetových podujatí?

Hlavné rozhodnutie venovať sa naplno bežeckému lyžovaniu padlo, keď som začala trénovať s novým trénerom Jánom Valuškom, s ktorým trénujem dodnes. Nastala realita každodenných tréningov a zvyšovanie záťaže. Myslím, že s trénerom si rozumiem dobre, aj keď sú tréningy náročné, vie ich tak nakombinovať, že je to zvládnuteľné. Jeho trénerská práca a moje úsilie ma  postupne  doviedli k  športovým úspechom  od víťazstiev v pretekoch v domácich podmienkach a neskôr aj na medzinárodných podujatiach. S trénerom trávime spolu veľa času, v príprave na preteky je nielen mojím trénerom, ale aj servismanom, masérom, kamarátom, jedným slovom človekom pre všetko.

3. Spomínate si na rok 2007, keď ste získali v talianskom Tarvisiu titul majsterky sveta v kategórii do 23 rokov, 1. decembra toho istého roka prvé pódiové umiestnenie vo Svetovom pohári – 3. miesto v šprinte klasickou technikou vo fínskom Kuusame a na dôvažok ešte aj dve strieborné medaily na Svetovej zimnej univerziáde v Turíne? Veľmi úspešná sezóna so záplavou úspechov...

Veľmi rada na túto sezónu spomínam. Boli to moje prvé veľké úspechy, nedá sa nato zabudnúť, otvorili mi vlastne cestu k môjmu ,,profesionálnemu športu“, hlavne k lepším podmienkam. Splnil sa mi  jeden športový  sen a to sú pocity, ktoré sa ani nedajú opísať. To musí jednoducho športovec zažiť, prajem to zažiť športovcom, ktorí sa vydajú na takúto cestu.

4. V pamäti Vám natrvalo iste zostal aj dátum 17. 1. 2009, deň, v ktorom ste sa stali ako druhá Slovenka v histórii (po Alžbete Havrančíkovej) víťazkou pretekov Svetového pohára. Podarilo sa Vám to v kanadskom Whistleri. Ako si na tento krásny úspech spomínate s odstupom času?

Zo začiatku som to až tak nevnímala, bol to pre mňa samozrejme veľký úspech, bola som šťastná, že sa mi čosi také podarilo v tak silnej konkurencii svetových veľmocí, práve mne, Slovenke s neporovnateľným zabezpečením v porovnaní s konkurenciou. Ale až teraz, s odstupom času, si uvedomujem, že to bol fantastický výsledok, ktorý by som si určite  ešte rada zopakovala.

5. V roku 2010 ste úspešne, s magisterským titulom, ukončili štúdium na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor telesná výchova. Vynára sa pritom asociácia Vášho rovnako úspešného akademického pôsobenia v lyžiarskej stope. Spomínali sme už dve striebra zo Svetovej zimnej univerziády 2007 z Turína, ale to, čo ste predviedli v tureckom Erzurme na Svetovej zimnej univerziáde 2011 bolo unikum: štyri štarty – štyri zlaté. Čomu všetkému pripisujete tureckú „zlatomedailovú lavínu“ vo Vašom podaní?

Chcela som urobiť maximum pre vysokoškolský šport, aby svet vedel, že máme pretekárov, ktorí sú okrem trénovania  aj vysokoškolsky vzdelaní. Bola to pre mňa aj určitá odmena zato, že som dokázala zvládnuť aj diaľkové štúdium, aj vrcholový šport a navyše, som členkou vysokoškolského klubu Slávia Ekonóm UMB Banská Bystrica. Pred Univerziádou som sa pripravovala na MS v Osle, Univerziádu mi tréner naplánoval ako súčasť prípravy na tento šampionát a vyšlo to skvele. Štyri zlaté medaily predstavujú dosť vysokú latku pre mojich nástupcov, ale verím, že to niekto ešte v tomto športe dokáže, len musí dať tomu aspoň toľko čo ja.

6. Beh na lyžiach je krásny šport, ale zároveň aj značne vyčerpávajúci. Jeho aktéri od 1400-metrových šprintov až po 50-kilometrové maratóny potrebujú disponovať popri zvládnutej technike veľkou silou a vytrvalosťou. Akým spôsobom nadobúdajú požadovanú výkonnosť a kondíciu okrem samotného tréningu v lyžiarskej stope? V čom spočíva tréning špičkovej bežeckej lyžiarky, špeciálne aj v letnom období. Ktoré doplnkové športy sú pre Vás vhodné a ktoré máte rada takpovediac navyše?

Príprava na tieto disciplíny je naozaj veľmi náročná, samotný šprint, podľa okolností, od 1000 m po 1800 m je pre mňa najťažšia disciplína. Pretekár je v pretekárskom strese až 3 hodiny, tak dlho trvá táto disciplína, kým sa pretekár prepracuje až do finále. Musí zvládnuť v priemere 4x bežať maximálne 1,5 km a tempo sa stále, až po finále, stupňuje. Navyše, 4 štarty, čiže 4 kvalitné stresy znamenajú, že ide naozaj o náročné preteky. Moja príprava sa v lete odvíja od atletických tréningov na dráhe a v teréne, až po tréningy na bicykli na ceste aj teréne a keby sme mali cyklistickú dráhu, tak by som určite trénovala aj tam. Postupne potom na kolieskových lyžiach na cestách a špeciálnych kolieskových dráhach, až po tréningy na  bežkách na umelom snehu v halách, tzv. tuneloch, potom na ľadovcoch a v zime na tratiach v horských strediskách. Samozrejme, trikrát do týždňa  absolvujem silovú prípravu v posilňovni. Tréningy sú veľmi pestré, sú zamerané na rýchlosť, špeciálnu vytrvalosť, vytrvalosť, silovú vytrvalosť a silu maximálnu, dynamickú, je toho dosť.... Ja osobne v lete rada trénujem na bicykli, ale mám rada aj atletický beh, hlavne v horskom teréne. Šprintér v bielej stope musí mať vysoký výkon anaeróbny, ale aj aeróbny, iba vtedy môže počítať s úspechom. Preto je táto disciplína taká náročná.

7. Klasický a voľný štýl, to sú tie dva základné, ktoré rozlišujú aj priaznivci behu na lyžiach. Ktorý má prednosť u Vás, ak by ste si mali vybrať, aj keď je jasné, že používate a pretekáte v oboch. Počiatočné úspechy na medzinárodnej scéne ste dosahovali najmä klasickou technikou, no potom už aj vo voľnej technike. Ako by ste charakterizovali základné rozdiely medzi oboma štýlmi, o ktorých lyžiarsky laik možno vôbec nevie?

Klasický štýl mi viac sedí aj po stránke somatotypu, preto sme s trénerom viac vsadili práve na tento štýl, ale postupne sme sa zdokonaľovali aj v korčuliarskej technike, dokonca som aj v ňom dosiahla na stupeň víťazov v SP - vlani v Lahti. Osobne mám radšej klasický štýl,  i keď je po technickej stránke náročnejší. Rozdiel je hlavne v cite a presnom odraze, presnom postavení sa do ťažiska. U korčuliarskej techniky sa človek odrazí z bežky, aj keď nie je dobre postavený v ťažisku, ale v klasickom štýle sa to nedá, tu sa mu lyža „ušmykne“. Celá hmotnosť musí byť na odrazovej nohe a musí vystihnúť veľmi presný odraz. Jednoducho povedané, to je asi ten najväčší rozdiel.

8. Lyže na voľný štýl sa líšia od lyží na klasický štýl. V čom najmä? Na preteky ich nosíte asi viacero párov, koľko si ich beriete na tie najdôležitejšie podujatia? Od čoho všetkého závisí počet, ktorý musíte mať k dispozícii?

No, lyže to je zvlášť kapitola, na to sa opýtam radšej trénera:
Lyže na klasický a korčuliarsky štýl sú iné hlavne samotnou stavbou lyže, materiál sa používa ten istý. Základné parametre sú dlžka lyže, tvrdosť lyže pod viazaním a tvrdosť špičiek i konca lyže, ďalej sklznica na studené snehy a mokré, štruktúra sklznice. Bežecká lyža pre klasický spôsob má stavbu takú, aby sa dala pod chodidlom navoskovať stúpacím voskom, ale pritom táto časť v sklze nemá styčnú plochu so snehom, iba pri zaťažení chodidla hmotnosťou osoby pri odraze. Hovorí sa tomu stúpacia zóna (komora). Tá závisí od hmotnosti osoby, dĺžky, výšky zóny a od toho, či sa voskujú lyže tuhými, tekutými alebo kombinovanými voskami. Samotné voskovanie je veľmi náročné podľa podmienok. Okrem takýchto klasických lyží sa používajú ešte špeciálne na nulové snehy (mydlá), kde sa veľmi ťažko dá prispôsobiť vosk. Tie majú v stúpacej zóne špeciálnu sklznicu, ktorá sa nevoskuje, ale zabrusuje brúsnym papierom podľa typu snehu. Je niekoľko druhov stavieb lyží, my používame päť druhov. Lyže pre korčuliarsku techniku sú v porovnaní s klasickými väčšinou o 10-15 cm kratšie. Majú inú stavbu, tak isto tvrdosť pod viazaním a tvrdosť špičiek sú základným parametrom pre jednotlivé druhy tratí a snehu, tiež sklznice a štruktúry, ako aj u klasických lyží. Sklznice sa používajú v troch základných druhoch: Cold A5, Plus univerzálna , Plus 5 na mokré snehy.  Je potrebné mať na preteky viac druhov lyží s rôznymi stavbami, štruktúrami, sklznicami. Ja nosím väčšinou 20-25 kusov klasických a 20 kusov skejtových. Okrem toho ešte aj 15 párov lyží na testovanie.

9. Pravdepodobne je umením trafiť ten správny vosk na sklznicu, keďže  jeho výber je závislý od štruktúry snehu, ktorá sa môže rýchlo meniť. Akým spôsobom riešite túto oblasť pred pretekmi, keď okolo Vás v porovnaní so súperkami z lyžiarskych veľmocí chýba širší podporný tím. Kto má právo „voskového veta“ a kto realizuje finálny proces?

Hlavným servisným technikom je tréner, ten vyberá vosky, čo sa testujú a aj rozhoduje o finálnych voskoch na pretekové lyže. Pripraviť kvalitné lyže je v dnešnej dobe v silnej konkurencii veľmi náročné, predovšetkým však na klasickú techniku. Samotné testovanie trvá aj niekoľko dní, väčšinou sa vykonáva 1-2 dni pred pretekmi. Najskôr sa testujú štruktúry a stavby lyží na tých pretekových lyžiach, potom parafíny, prášky, urýchľovače - na testovacích lyžiach. Na každý druh, pokiaľ je nato priestor,  sa vyberá 5-10 variantov voskov, všetko je na jazdu lyží. Pri klasickom spôsobe behu je potrebné ešte otestovať stúpacie vosky, ktoré sa tak isto vyberajú asi z 10 variantov. Na testovanie majú moji technici 10 párov korčuliarskych lyží a 5 párov klasických. Je to poriadna fuška, všetko takto otestovať, laik si ani nevie predstaviť čo všetko sa skrýva len za jednými pretekmi. Niekedy mi je až ľúto, že sa technici pred pretekmi toľko narobia, potom sa pár hodín pred štartom zmení počasie a celá práca je nanič. Ja mám k dispozícii trénera a potom ešte jedného – dvoch servisných technikov. Zahraničné tímy majú okrem trénerov minimálne 6 až 12 technikov. Tréneri v takýchto tímoch nerobia servis, venujú sa iba svojej práci a riešia taktiku s pretekármi. Práve náhle zmeny počasia sú kvôli príprave lyží pre malý tím, ako máme my, najhoršie.

10. Trať behu na lyžiach má profil zvlneného terénu, okrem rovinatých častí obsahuje stúpania i zjazdy približne v pomere 1:1, pričom prevýšenia sú obmedzené, pri šprintoch podobne. Aký profil trate alebo ktoré jej úseky vyhovujú najviac Vám, na akých tratiach sa cítite najlepšie a naopak, z ktorých až taká nadšená nie ste?

Radšej mám trate, ktorých profily stúpania sú kĺzavé, ale pre klasické  šprinty mi vyhovujú  aj strmé stúpania. Nemám rada trate, kde sú stúpania strmé  ako schody a príliš dlhé, hlavne na 10 – 15 km dlhých tratiach. To isté platí aj pre strmé zjazdy so zákrutami, nedá sa pri nich oddýchnuť, po náročných stúpaniach nohy po takých úsekoch poriadne bolia.

11. O výsledku behu rozhoduje, samozrejme, viacero činiteľov, medzi nimi aj taktika. Tá niekedy môže vyjsť navnivoč, najmä v nabitých šprintoch, keď v tlačenici úradujú lakte či akési bloky na trati. Čo sa dá proti tomu robiť, ako sa zachovať v situácii, keď treba zareagovať okamžite? Dá sa to vôbec?

V šprintoch je to po tejto stránke náročné, pretekár musí veľmi rýchlo reagovať na každú zmenu súperov. Ale keď sú v rozbehu  povedzme dvaja Nóri či dvaja Rusi, ktorí idú taktický proti vám, aby vás blokovali, je  naozaj veľmi ťažké prepracovať sa na postupové miesto. Je potrebné využiť každú príležitosť ako sa prepracovať na čelo, jednoducho je teda nevyhnutné mať viac síl a vystihnúť správny moment.

12. S Vašou osobou majú priaznivci zafixované okrem dosiahnutých úspechov aj určité zdravotné problémy, ktoré isté obdobie brzdili vašu výkonnosť. Akým spôsobom si vrcholový športovec v bielej stope stráži zdravie? Majú Vaše súperky vo svojich tímoch aj lekárov? Zohrávajú pri Vašom športe dôležitú úlohu aj také skutočnosti ako životospráva, výživa či pitný režim?

V tomto smere je životospráva veľmi dôležitá. Ja sa snažím stravovať čo najlepšie a najzdravšie, ale keď máte problémy chronické tak ako ja, kde je oslabená imunita, tak tieto veci vždy nepomôžu. Najväčší zlom v zdravotných problémoch u mňa nastal pred ZOH 2010. Pred nimi som začala mať vážne problémy, ktoré prešli do chronického ochorenia. Od vtedy sme to s lekármi a trénerom postupne nastavovali tak, aby som sa mohla znova vrátiť k dobrým výkonom ako predtým. Pre športovca je dôležité, aby dodržiaval okrem základnej životosprávy dobrý pitný režim a vitaminizáciu. Väčšina tímov má svojich lekárov, fyziológov, fyzioterapeutov pri sebe aj počas pretekoch a aj v príprave. Ja nie, pretože  nie sú nato finančné prostriedky.

13. V zime 2013 dosiahla Alena Procházková opäť pódiové umiestnenie v pretekoch Svetového pohára, keď si v Lahti v šprinte voľnou technikou vybojovala bronzový stupienok. Bol to už jej piaty prienik medzi elitné trio v kariére. A výborné bolo aj 8. miesto na Majstrovstvách sveta 2013 vo Val di Fiemme, keď na postup do finále chýbalo iba 1, 3 sekundy. Tréner Valuška vtedy poznamenal : „Je to malý zázrak, že sme schopní držať krok so špičkou v podmienkach, aké doma máme.“ Akoby sa dala okomentovať spomínaná úspešná sezóna?

Bola som spokojná a veľmi rada, že som sa znova dostala aspoň v niekoľkých pretekoch medzi elitu. Po tých  zdravotných  problémoch som tomu už prestávala veriť. Stálo nás to s trénerom dosť námahy začať znova a hlavne s iným modelom prípravy, ale myslím, že sme našli cestu k zlepšeniu mojej výkonnosti. Druhý fakt je, že svet ide po technickej stránke zabezpečenia prípravy a pretekov stále dopredu, iba u nás to stagnuje a možno, že ide skôr dozadu, je to o financiách. Už som si na túto skutočnosť zvykla, ale nebyť môjho trénera, ktorý vie suplovať aj iných odborných pracovníkov, tak by sa mi ťažko podarilo držať aspoň občas krok so svetovou elitou. Avšak je otázne, do kedy to takto vydržíme, pretože niekedy ide fakt o zdravie.

14. Zúčastnili ste sa doteraz na ZOH 2006 v Turíne (21. miesto v šprinte, 28. na 10 km klasicky, 46. skiatlon) a na ZOH 2010 vo Vancouveri (18. v šprinte). Na ZOH 2014 v Soči plánujete štartovať vo viacerých disciplínach, alebo sa sústredíte na vašu najsilnejšiu disciplínu, šprint?

Pokiaľ pôjdem na OH do Soči, tak to bude moja tretia olympiáda. Prípravu aj samotný štart zameriame hlavne na šprint, tu sú moje najlepšie šance na dobrý výsledok. Rada by som štartovala aj v dlhých disciplínach - 10 km klasicky a potom až budem mať s kým, tak by som chcela aj v tím šprinte.

15. Ste členkou Komisie športovcov Slovenského olympijského výboru. Mohli by ste nám priblížiť náplň činnosti tejto komisie a čo je Vašou úlohou v nej?

Ja som iba členka, ale komisia pomáhala riešiť kritériá pre vrcholový šport, zlepšovanie podmienok pre športovú prípravu reprezentantov, hlavne tých, ktorí sú v Top tímoch. Riešili sme novú smernicu oceňovania olympionikov.  Táto komisia reprezentuje záujmy aktívnych športovcov - olympionikov a tlmočí ich názory a postoje k veciam, ktoré sa bezprostredne dotýkajú športovcov, predsedovi a výkonnému výboru SOV. Komisia športovcov deleguje svojho zástupcu do dozornej rady SOV aj do dozornej rady Slovenskej olympijskej marketingovej, a.s. Základné poslanie komisie športovcov SOV je združovať aktívnych športovcov s cieľom poskytnúť informácie o potrebách športovcov SOV. A naopak, informovať športovcov o nariadeniach a rozhodnutiach SOV vo väzbe na prípravu a účasť na olympijských hrách.

16. V júli 2012 ste boli (spoločne s Jánom a Janou Valuškovcami a Evou Murkovou) aktívnou súčasťou mládežníckeho kempu pre deti, víťazov Slovenského pohára v bežeckom lyžovaní detí a mládeže na Skalke. Práca s deťmi a mládežou je pri bežeckom lyžovaní nepochybne veľmi potrebná a cenná. Aj keď sa tešíme, že budeme Alene Procházkovej držať palce ešte zopár sezón pri úspechoch v biele stope, nedá sa ani náznakovo povedať, žeby práca v kempe predznamenávala Vaše možné podobné pôsobenie po skončení aktívnej činnosti?

Áno, uskutočnila som päťdňový kemp pre deti minulý rok na Skalke. Chcela som deťom aspoň takto zdvihnúť motiváciu a spropagovať tento pekný šport. Pomohli mi s tým spomínaní ľudia, hlavne Čena (Eva) bývalá výborná atlétka (majsterka Európy v skoku do diaľky), ktorá pracuje v centre pre deti v Banskej Bystrici. Musím prezradiť že Čena, tak ako ju volajú priatelia, nám pomáha aj so špeciálnymi tréningami pre rýchlosť a silu. Mala som z toho celkom radosť, i keď som si myslela, že by to mohlo pokračovať pravidelne každý rok. Dosť ma to sklamalo, že na to nenadviazala SLA a nepožiadala ma o to tento rok. Kemp som financovala ja z mojich sponzorských zdrojov. Škoda, že som tento rok nemala financie nazvyš a nemohla som kemp deťom zabezpečiť opäť. Ale prekvapilo ma, že ma pozvali na takýto kemp do Čiech aj s trénerom, samozrejme, že to nám financovali. Bolo tam asi 25 detí, mali z toho celkom dobrý zážitok a ja výborný pocit a skúsenosť. No a odpoveď či by to mohla byť do budúcna moja práca? Myslím, že áno. Deti mám rada a celkom mi to s nimi ide dobre. Ale koniec športovej kariéry ešte  zatiaľ neplánujem.  

Dátum vydania: 17. 12. 2013