Sekcia: Vzdelávanie

 

Analýza: držanie hlavy a rýchlosť

Preklad: Igor Kováč, Národné športové centrum
 

Udržiavanie správnej pozície očí prospieva rýchlosti a Jessica Ennis-Hillová by z toho mohla profitovať, ak by upravila svoje zorné pole. To tvrdí doktor Sean Carey.


Zdroj:athleticsweekly.com

Tak ako veľa iných ľudí, aj ja som fanúšikom atletickosti Jessicy Ennis-Hillovej. Jej schopnosť držania hlavy a celkové nastavenie tela pri rozbehu v skoku do výšky a do diaľky je pozoruhodná. Je tiež skvelá technička v behu na 100 m cez prekážky. Ako vedec v oblasti evolučnej biológie a sociálnej neurológie na univerzite v Manchesteri a lektor „Alexandrovej techniky“ by som chcel upozorniť na niektoré aspekty možného technického vylepšenia.

Ak sa pozeráte na Jessicu pri behu na 800 m, je zjavné, že jej vyváženosť držania hlavy má ďaleko od tej pri iných disciplínach. Pri tejto dlhšej vzdialenosti má tendenciu sťahovať svoje krčné svalstvo, čo zasa sťahuje jej hlavu dozadu k ramenám. Inými slovami jej brada a oči sa pohybujú v priestore smerom nahor.
 

Prečo na tom záleží?
Nevyváženosť jej držania hlavy pri behu na 800 m vyvíja tlak v trupe smerom nadol, zvyšuje zakrivenie spodnej časti chrbta, sťahuje jej rebrový aparát, sťažuje jej dýchanie a spôsobuje stratu svalovej pružnosti v jej nohách a pažiach.

Je to to, čo austrálsky zakladateľ metódy posturálneho povedomia – tzv. Alexandrovej techniky – vhodne nazýva „skrátením postavy“, čo je zníženie merateľnej vzdialenosti medzi vrcholom hlavy a chodidlami. To je spôsobené z väčšej časti stlačením jedinečne tvarovanej ľudskej chrbtice v podobe dvojitého S.

Takéto skrátenie postavy má nevyhnutný nepriaznivý vplyv na rýchlosť a vytrvalosť ktoréhokoľvek bežca, aj keby to bol úradujúci olympijský šampión.
 

Čo to spôsobuje?
Prečo existujú rozdiely v bežeckých štýloch medzi rôznymi disciplínami? Je zaujímavé sledovať, ako značná časť sedembojárok vykazuje v behu na 800 m rovnakú patológiu slabého držania hlavy, stlačenia a zakrivenia chrbtice, stuhnutého rebrového aparátu a podsadenia do nôh.

Môj odhad je, že sa to deje kvôli bodovému systému, ktorý sa v sedemboji používa, čo spôsobuje, že atlétky sa sústreďujú viac na svoje vnútorné stopky. To do väčšej či menšej miery zapríčiňuje zníženie schopnosti priestorového videnia v ich bezprostrednom okolí.

Inými slovami, mnohé sedembojárky sú viac zamestnané svojím tempom – tak ako to nespočetne krát robia počas tréningu – aby dosiahli špecifický čas, než súťažením so svojim súperkami tu a teraz, ako to robia strednotratiari špecialisti. To spôsobuje, že ich oči sú doslova nehybne stuhnuté.
 

Je to v očiach
Porovnajme teraz spôsob, akým J. Ennis-Hillová beží svoju osemstovku s dokonale koordinovanými bežcami, ako sú Tirunesh Dibabaová alebo Kenenisa Bekele, čo sú dvaja z technicky najobdarovanejších atlétov súčasnosti. Okrem zjavnej plynulosti s akou sa obaja etiópski olympijskí šampióni pohybujú, jedna veľmi nápadná charakteristika ich bežeckého štýlu je to, ako ich oči nielen že zostávajú v strehu, čo robia ich súperi okolo, ale sa tiež neustále pozerajú na trať pod a pred sebou. To pritom robia aj vtedy, ak sú ďaleko vpredu pred svojimi súpermi.

Takéto používanie očí má svoj význam a hodnotu. Táto plynulá oscilácia pohľadu má totiž niekoľko funkcií. Po prvé poskytuje bežcom informáciu o ich smere behu a po druhé ich upozorňuje, kam dopadajú ich chodidlá. Navyše udržiavanie širšieho zorného poľa – vrátane periférneho videnia – pomáha predĺženiu krčných svalov, čo uľahčuje dobré držanie hlavy, vyvoláva vztlak smerom nahor pozdĺž chrbtice a bočnú expanziu odrazového, podporného svalstva chrbta. To zabraňuje kývavým pohybom do strán alebo pretáčaniu sa a umožňuje voľný pohyb nôh a paží s minimálnym výdajom energie.


Zdroj: athleticsweekly.com


Poklona Dibabaovej
Existujú aj ďalšie dôvody, prečo atléti ako je T. Dibabaová vyzerajú, ako keby sa vznášali nad zemou a zažívali akýsi pocit ľahkosti, než námahy počas ich behu.

Disponuje totiž veľmi dobrou primárnou kontrolou držania hlavy a krčného svalstva, ktoré sa predlžujú z chrbta, poskytujúceho dokonalú podporu. Jej hlava zostáva v dokonalej pozícii na vrchole chrbtice, aj keď sa pozerá dozadu alebo na monitor či obrazovku na štadióne, aby skontrolovala, čo robia jej súperky.

Je pozoruhodne symetrická. Jej panva zostáva v jednej rovine a jej paže sa efektívne uvoľňujú od hrudnej steny, zvierajúc 90 stupňový uhol. Pokiaľ nešprintuje, jej lakte neprechádzajú za úroveň trupu.

Vzdialenosť medzi vrcholom hlavy a chodidlami udržiava maximálne natiahnutú. Je poéziou v pohybe v tom pravom slova zmysle. Všetci, vrátane J. Ennis-Hillovej, urobia dobre, ak si z nej vezmú príklad.


Použitý informačný zdroj:
Carey, S. (2016): Analysis: Head poise and speed. The Athletics Weekly, 2. 5. 2016, dostupné na http://www.athleticsweekly.com/featured/analysis-head-poise-and-speed-42352


Dátum vydania: august 2017