Analýza KPMG pre SOV a NŠC: 1 euro investované do športu z verejných zdrojov má štvornásobnú návratnosť

Bratislava 11. 4. 2018 (Gabriel Bogdányi) - Z každého eura investovaného z verejných zdrojov do športu sa do verejných rozpočtov pri zohľadnení multiplikačného efektu vráti približne 4,2 až 4,4 eura. Vyplýva to z analýzy súčasného systému financovania športu na Slovensku, ktorú vypracovala audítorská spoločnosť KPMG Slovensko pre Slovenský olympijský výbor (SOV) a Národné športové centrum (NŠC). Jednoznačne tak vyvracia v minulosti šírený mýtus, že prínos financií investovaných do športu je minimálny.

Z verejného sektora „natieklo“ v roku 2017 do slovenského športu približne 215 miliónov eur. Podľa Dušana Vanča, partnera KPMG,  tieto financie sa v konečnom dôsledku vrátia do verejných rozpočtov v objeme od 900 do 940 miliónov eur. Na financovaní nášho športu sa najväčšou mierou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré v uplynulom roku poskytlo 107,1 milióna eur (49,8%), avšak až 50 miliónov uvoľnilo na výstavbu Národného futbalového štadióna (NFŠ) v Bratislave. Bez tejto investície je však najväčším podporovateľom športu samospráva, najmä mestá a obce: podiel vyšších územných celkov (VÚC) na sume 102,3 milióna eur (47,6%) investovanej do športu v roku 2017 bol minimálny. Tretí zdroj financovania sú úrad vlády a čerpanie dotácií z rezervy predsedu vlády SR (5,6 milióna eur – 2,6%).

Z analýzy KPMG tiež vyplýva, že v uplynulých rokoch výrazne vzrástla dotácia pre uznané športové zväzy – z približne 16 miliónov eur v roku 2011 na 36,3 milióna v roku 2017. Vlani takisto výrazne vzrástli financie určené na kapitolu (MŠVVaŠ alokuje financie celkovo do 8 kapitol) „školský šport“. Kým napríklad v roku 2014 v nej bolo alokovaných len 427 500 eur, vlani až štvornásobok – 1 758 200 eur. Výrazne viac peňazí sa objavilo minulý rok aj na infraštruktúru: z 5,3 až 6 miliónov eur v období 2013 – 2016 stúpla dotácia až na 55,05 milióna v roku 2017. Tento extrémny nárast však významne ovplyvnila 50-miliónová dotácia na NFŠ.

Ministerstvo školstva podporilo v minulom roku 66 národných športových zväzov a v rámci nich 69 športov. Jednoznačne najvyššiu dotáciu získal futbal (11,75 milióna eur), nasledujú hokej (tesne nad 6 miliónov) a tenis (3,20 milióna). Do prvej desiatky zväzov, ktoré získali z balíka financií alokovaných MŠVVaŠ SR na šport dovedna až 78 percent z celkovej sumy, patria ešte kanoistika (rýchlostná + vodný slalom), atletika, plavecké športy, volejbal, cyklistika, hádzaná a športová streľba. Zaujímavý je fakt, že priemerná podpora na jeden kolektívny šport z celkového počtu 16 vychádza na 1 421 121 eur, pričom na jeden individuálny (z 53 uznaných) je to len 388 891 eur. „Tu sa naplno odzrkadlila vysoká dotácia pre futbal a hokej, ktoré získali až 79 percent všetkých dotácií určených pre kolektívne športy,“ podotkol Dušan Vančo.

Ministerstvo školstva okrem športových zväzov podporuje aj športové organizácie. Za minulý rok to bolo v objeme 5,9 milióna eur, pričom jednoznačne najvyššiu dotáciu získal Slovenský paralympijský výbor (2 139 870 eur – 35,8% z celkového objemu). Slovenskému olympijskému výboru „priklepli“ ani nie polovicu (907 997 eur) a tretí v rebríčku je Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov s 561-tisíc eurami.

V tabuľke miest a obcí, kde samospráva dáva na šport najviac finančných prostriedkov, je najvyššie Bratislava s priemerom 5,223 milióna eur v rokoch 2012 – 2017. Za hlavným mestom nasledujú Košice (3,169 mil.) a tretí je Trenčín (1,899 mil.), hoci podľa počtu obyvateľov je až ôsme najväčšie slovenské mesto.

Financie do športu od samosprávnych orgánov (vrátane VÚC) sa po dvoch krízových rokoch 2012 a 2013, keď suma nedosiahla ani 70 miliónov eur, ustálili v posledných troch rokoch ustálili na úrovni 100 miliónov eur.

Zaujímavé je porovnanie verejných výdavkov na šport na 1 obyvateľa. Na Slovensku táto suma činí len 30 eur (ak započítame aj sumu určenú na NFŠ, tak je to 40 eur), čo je 9-krát menej ako vo Švajčiarsku (278 eur/osoba) alebo vo Francúzsku (275 eur/osoba). V Česku to vychádza na 69 eur na osobu, v Slovinsku 43. Z tucta porovnávaných európskych krajín je na tom horšie ako Slovensko len Litva s 25 eurami na osobu.

Najviac financcií na šport vzhľadom k HDP (hrubý domáci produkt) poskytuje z porovnávaných krajín Francúzsko – až 0,81 percenta. Hneď za ním je Česko s 0,41 percentami, Slovensko (0,26% s NFŠ a 0,20% bez NFŠ) sa zaraďuje ku krajinám so stredne vysokým podielom peňazí na šport k HDP.

Štúdia KPMG – celkovo má 133 strán – obsahuje aj výsledky dotazníkového prieskumu na tému „Financovanie športu podľa športových zväzov a organizácií“ v nadväznosti na nový zákon o športe (č. 440/2015). Športové zväzy (najmä veľké) vnímajú zmenu pozitívne, avšak z malých zväzov má polovica opačný názor. Športové organizácie vnímajú zákon jednoznačne negatívne (61,6%), lebo rieši iba financovanie národných športových zväzov a organizácie nemajú garantované dotácie rovnako ako zväzy.

Nový zákon vo všeobecnosti neprimerane zvýšil byrokratickú záťaž, čo si myslí až 90,5% z národných športových zväzov, ktoré vyplnili dotazník pre KPMG. Zväzy kritizujú i obmedzenia v rozdeľovaní získaného finančného príspevku, ktoré je striktne určené percentami pre jednotlivé oblasti činnosti a žiadajú väčšiu voľnosť. So vzorcom pre výpočet finančnej podpory nie sú spokojné najmä menšie zväzy: navrhujú rozdelenie vzorca pre individuálne a kolektívne športy a takisto aj úpravu niektorých parametrov.

Zásadný problém je taktiež fakt, že sa nepodarilo sprevádzkovať Informačný systém pre šport vo takej podobe, aby ho mohol ktokoľvek využívať na získavanie relevantných informácií o organizovanom športe na Slovensku. Napríklad v ňom chýbajú hodnoverné údaje z mnohých športových zväzov. Slovenský atletický zväz však tento problém nemá vďaka zavedeniu nového registračného systému “Membery”.

 „Informačný systém športu by mal mať akoby štyri nohy, čiže štyri portály – jeden na získavanie všeobecných informácií o športových zväzoch a športovcoch, druhý s podrobným kalendárom športových podujatí, tretí by sumarizoval športovú infraštruktúru v krajine a štvrtý by pomáhal zväzom so zvládaním náročnej administratívy,“ zdôraznil vo svojej prezentácii Dušan Vančo.

Informácie nájdete aj na stránke SOV, čítaj TU.
Tému odvysielala RTVS v Hlavných správach, pozri od 40:25  TU.