Sekcia: Vzdelávanie

 

Analýza pohybového aparátu testami svalovej dysbalancie a anamnézou u rýchlostných kanoistov

Mgr. Peter Lopata, Národné športové centrum

Úvod

Rýchlostnú kanoistiku radíme podľa štruktúry športového výkonu medzi silovo vytrvalostné športy. Z toho vyplývajú dve dominantné pohybové schopnosti ovplyvňujúce športový výkon – sila a vytrvalosť.

Zimná príprava je zameraná prevažne na budovanie a zlepšovanie faktorov ovplyvňujúcich spomenuté schopnosti aj prostredníctvom nešpecifických prostriedkov (bežky, činky a posilňovacie stroje). Jarné sústredenia, resp. sústredenia pred sezónou sú zamerané na „najazďovanie“ potrebných objemov, transformáciu nadobudnutých kondičných predpokladov do samotnej športovej špecializácie a samozrejme na vylaďovanie techniky.
 
Cieľom nášho merania bolo zhodnotiť stav svalového aparátu kanoistov počas jarného sústredenia prostredníctvom testov na skrátené a oslabené svaly a pohybové stereotypy, ako doplnková metóda bola použitá anamnéza na zistenie prípadných zdravotných komplikácii týkajúcich sa svalovo-oporného aparátu.   
   
Zjednodušene je svalová nerovnováha stav, kedy dochádza k porušeniu vzťahov medzi skrátenými a oslabenými svalmi. Zvyčajne sa netýka len jedného svalu, pretože svaly vždy pracujú ako funkčný celok. Považujeme ju za najdôležitejšiu príčinu chronických bolestí pohybového aparátu a porúch chrbtice. Nepriaznivo ovplyvňuje držanie tela, pohybové stereotypy, svalovú koordináciu, zvyšuje náchylnosť k zraneniu a okrem pôsobenia na zmenuobmedzuje rozsah pohybu v kĺboch (Bartík 2002).
 
Metodika

Súbor tvorilo 22  rýchlostných kanoistov (7dievčat a15 chlapcov) vo veku od 15 – 22 rokov.
Testy:
Použili sme testy a metodiku testovania podľa Jandu (1987) a Thurzovej (1992).
Testovali sme 11 svalov resp. svalových skupín s tendenciou ku skracovaniu, 3 s tendenciou k oslabovaniu a 4 pohybové stereotypy.
Anamnézou zdravotného stavu prostredníctvom rozhovoru sme zisťovali prípadné iné zdravotné problémy pohybovej sústavy, momentálne pocity únavy a pod.
 



Najčastejšie skracovanými svalmi v tomto súbore kanoistov bol priamy stehenný sval (15), napínač širokej pokrývky a prsné svaly, ktoré malo skrátené 9 z 22 kanoistov. Čo sa týka priameho svalu stehna, až na 3 prípady išlo o minimálne skrátenie, resp. tuhosť, ktoré sa dajú zväčša odstrániť zaradením  bežných strečingových cvičení.

Z pohľadu kanoistiky je ale zaujímavejšie skrátenie prsných svalov, ktoré majú ku kanoistike užší vzťah. Podobné meranie sme robili aj na jeseň a keď to porovnáme s týmto meraním percento skrátenia prsných svalov je vyššie. Je to spôsobené pravdepodobne aj tým, že v zime prevláda silová príprava v posilňovni, ktorá mohla spôsobiť spomenuté zvýšenie. Samozrejme neuvažujeme u prsnom svale ako samostatnom článku. Prsný sval úzko súvisí so svalmi pletenca celej hornej končatiny a trupu. Fyziologicky daný rozsah pri pádlovaní priamo nie je potrebný, ale jeho prílišné skrátenie môže meniť zapájanie svalov do pohybu pri pádlovaní a v neposlednom rade držanie hornej časti trupu a s tým spojené komplikácie.

Ostatné svalové skupiny vykazovali svalové skrátenie v pomerne nízkej frekvencii.
 


           
(priamy sval stehna)         (napínač širokej pokrývky)                                                                 (veľký prsný sval)

   
                          

V tomto meraní sme u 6 kanoistov (27%) zaznamenali oslabenie sedacích svalov, u 3 oslabenie brušných svalov a 1 oslabenie dolných fixátorov lopatky. V tomto prípade môžeme upozorniť na situáciu, kedy pri slabom sedacom svale môže dôjsť k zlému zapájaniu svalov pri zanožení (beh). Funkciu zanoženia môžu prebrať svaly zadnej strany stehna a driekové svaly, čo veľmi často zapríčiňuje problémy a bolesti v driekovej oblasti (kríže). Slabé brušné svaly môžu byť príčinou zlého posilňovania. Ak posilňujeme brucho výhradne s fixovanými nohami (napr. o rebrinu) pohyb často nevykonáva brušné svalstvo, ale flexory bedrového kĺbu (bedrovodriekový sval - iliopsoas). Oslabené brucho môže zas napomôcť ku skráteniu driekových svalov a preklápaniu panvy.

Pohybové stereotypy

Zo štyroch testovaných pohybových stereotypov, (ktoré sú z hľadiska komplexného pohybu podstatné) sme u troch (stereotyp zanoženia, sadania a stoja na jednej nohe) zaznamenali nesprávne vykonanie len u troch kanoistov.

Anamnéza

Pri rozhovoroch s kanoistami pred testovaním sme u 7 zistili problémy s chrbticou hlavne v bedrovo-driekovej časti, 8 sa sťažovalo na bolesti v ramennom kĺbe, 3 na problémy s kolenom. Treba povedať, že naše meranie sa uskutočnilo v druhej polovici sústredenia, kedy kanoisti mali za sebou týždeň dvojfázových tréningov a najazdených desiatky kilometrov pod vedením skúsených trénerov a je pochopiteľné, že svaly chrbta či ramena sa po hodinách strávených pádlovaním začínajú ozývať. Napriek tomu však tieto problémy netreba podceniť a venovať im patričnú pozornosť.

Odporúčania pre prax

Čo sa týka svalových testov, kanoisti až na málo výnimiek mali dobrý stav svalstva z pohľadu dĺžky-sily-zapájania. Kanoisti pri testovaniach dostali individuálne odporúčania, podľa analýzy jednotlivých svalov. My ďalej odporúčame zaraďovať kompenzačné (uvoľňovacie, posilňovacie a naťahovacie) cvičenia či už po skončení tréningových jednotiek, alebo po rannom behu, či vo voľnom čase. Väčšia pozornosť by sa mohla popri aktívnej regenerácii (beh, strečing, cvičenie) venovať aj pasívnej (sauna, bazén, vírivky...). Všetko to podporiť dostatočným objemom a potrebným zložením pestrej stravy.

V športe všeobecne sa stretávame s podceňovaním a nevenovaním regenerácie, pod ktorú patrí aj kompenzácia dostatočnej pozornosti. Niet sa čo čudovať, veď pri náročnom zaťažení, aké športovci podstupujú väčšinu roka, je nájsť si čas na spomínané aktivity často problémové a z pohľadu športovca vo vzťahu k výkonu vo svojom športe možno nie tak podstatné. Práve to by však mali byť hlavné podnety k venovaniu sa aj týmto súčastiam športového tréningu a prípravy športovcov.

Porovnanie jesenného a jarného merania svalovej dysbalancie bude predmetom ďalšej práce (po dotestavaní mládežníkov), kde by sme chceli pohľady na dysbalanciu u kanoistov zbilancovať a vytvoriť zásobník kompenzačných a strečingových cvičení so zacielením pre kanoistiku.

Literatúra:

BARTÍK, P.: Zdravotná telesná výchova I. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2002, s 32 . 71. 
BURSOVÁ, M. Kompenzační cvičení. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005. 195 s. ISBN 80-247-0948-1
JANDA, V.: Základy kliniky funkčních (neparetických) hybných poruch. Brno : Ústav pro další vzdelávaní stredních zdravotnických pracovniku, 1982.
THURZOVÁ, E.: Svalová nerovnováha. In: LABUDOVÁ, J. – THURZOVÁ, E.: Teória a didaktika zdravotnej telesnej výchovy, Bratislava, FTVŠ UK 1992, s. 7-42.

Dátum vydania: 2012