Sekcia: Vzdelávanie

 

Analýza projektov vzdelávania pre učiteľov telesnej a športovej výchovy realizovaných v rámci MŠVVŠ SR

Lucia Petričková, Univerzita Koimenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, katedra športovej edukológie a humanistiky
Klaudia Zusková, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Ústav telesnej výchovy a športu

The analysis of education projects for Physical Education teachers completed by Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic

Keywords: Physical Education teacher, Physical Education and Sport, competences, projects of education

Summary
The aim of the article is to analyse  the existence of projects and programs related to the psychosocial development of Physical Education (PE) teachers that are organized by the Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic.  We found that from 22 projects undertaken in the program period 2007 - 2013, whose activities may continue to be implemented until the end of 2015, none is primarily related to this area of education. Only 53 programs under 2 selected projects are related to the psychosocial development. Personality development of PE teachers is one of the key factors in making the educational process successful.

Kľúčové slová: Učiteľ telesnej a športovej výchovy, telesná a športová výchova, kompetencie, projekty vzdelávania

Abstrakt
Príspevok rieši problematiku vzdelávacích projektov pre pedagogických zamestnancov kategórie učiteľ v spojitosti k predmetu telesná a športová výchova (TŠV). Projekty sa realizujú v rámci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR) a sú podporované zo štrukturálnych fondov EÚ. Vo vzťahu k cieľovej skupine učiteľ TŠV sú realizované 2 národné projekty, a to „Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy“, ktorého účelom je viesť telovýchovný proces metódou viac zážitkovou a atraktívnou pre súčasnú generáciu detí a mládeže. Druhým projektom je „Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov“. Tento projekt jeo.i. implementovaný s cieľom vytvoriť akreditované vzdelávacie programy v súlade s profesijnými štandardami vo vzťahu k všetkým učiteľom, aj učiteľom TŠV. Prebiehajúce vzdelávacie projekty sú orientované na zážitkový spôsob výučby, na zavádzanie nových postupov do procesu vzdelávania, na prehĺbenie kvalifikácie, rozvoj kľúčových kompetencií a pod.

Analýzou dokumentov 2 projektov z celkového počtu 22 projektov poukazujeme na fakt, že aj keď je proces vzdelávania vedený kvalifikovanejšie, je podľa globálneho cieľa prispôsobený aktuálnym potrebám spoločnosti a zapojení pedagógovia nám opätujú pozitívnu reakciu, nie je to postačujúce. Problémom súčasnej TŠV nie sú len osnovy alebo nedokonalé telocvičné prostredie. Domnievame sa, že je nutné vo väčšej miere vyzdvihnúť pozíciu telovýchovného pedagóga, ktorý pohybové vzdelanie mládeže skvalitňuje cez vlastnú osobnosť. Poukazujeme na absenciu projektov zameraných obzvlášť na osobnostný rozvoj a na nízky počet vytvorených programov v tejto oblasti.

Rozbor problematiky
V súčasnosti sme svedkami progresívneho trendu čerpania finančných prostriedkov pomocou štrukturálnych fondov EÚ. Na podporu vzdelávania pedagogických zamestnancov sú navrhované vzdelávacie programy, ktoré je možné absolvovať podľa zodpovedajúcej aprobácie alebo záujmu učiteľa. Projekty na tvorbu programov sú v kompetencii MŠVVaŠ SR, ktoré je v programovom období 2007 – 2013, s možnosťou trvania realizácie aktivít do konca roka 2015, riadiacim orgánom zodpovedným zaoperačný program Vzdelávanie. Proces vzdelávania usmerňuje prostredníctvom štátnych organizácií. Projekty dotýkajúce sa vzdelávania učiteľov, resp. učiteľov TŠV  realizuje štátna rozpočtová organizácia Národné športové centrum (NŠC) a Metodicko – pedagogické centrum (MPC). Ak chceme hovoriť o projektoch vzdelávania, ktoré sú nástrojom podpory reformy školstva, hovoríme o národných projektoch implementovaných na národnej úrovni. Sú to rozsiahle systémové projekty pokrývajúce spravidla celé územie Slovenskej republiky (www.minedu.sk; www.nsrr.sk).

K základným predpokladom pre úspešné pôsobenie učiteľa telesnej výchovy (TV), patria podľa Lakóovej (2006) vedomosti v oblasti TV, pedagogické schopnosti a majstrovstvo, schopnosť sebareflexie a sebakritiky ako prejav profesionalizmu učiteľa, schopnosť empatie a angažovanosti vo vzťahu k žiakom. Ďalej sú to manažérske kompetencie uplatňované vo vyučovacom prostredí a aj mimo neho. Učiteľ ostatných predmetov sa podľa Nádvorníka (1981) líši od učiteľa TV. Jeho osobnosť je špecifická a špecifický je aj charakter vyučovacieho procesu. „Telocvikári“ sa podľa uvedeného autora stretávajú so žiakmi aj v inom prostredí ako ostatní kolegovia. Majú možnosť ich tak lepšie poznať a  prekonávať sociálny dištanc. Môžu pôsobiť na žiakov výchovne nielen v školskom prostredí, ale aj na rôznych kurzoch, alebo pri organizovaní športových súťaží. Nároky a požiadavky na efektívny výkon učiteľskej profesie poníma profesiografická analýza, v ktorej Rychtecký (2002) opisuje jej hlavné zložky. Medzi ne patria funkčné činnosti, napr. výchovné, organizátorské. Druhá zložka predstavuje nároky na psychickú činnosť, konkrétne odolnosť a emočnú stabilitu, ktoré vyplývajú z psychického napätia spojeného s vysokou koncentráciou pozornosti, z výuky žiakov s rozdielnymi predpokladmi, zo špecifickej interakcie so žiakmi, ktorí sú v neustálom pohybe. Ďalej z premyslenej organizácie pri vysokej dynamike meniacich sa situácií, zo sociálnej percepcie a adaptability. Poslednú zložku tvoria nároky na telesnú zdatnosť a výkonnosť.  Ide o zvládnutie širokej palety pohybových činností a teda vysoký energetický výdaj a udržiavanie telesnej kondície.

Pozorovateľné prejavy práce, preukázané vedomosti, zručnosti, postoje a ďalšie charakteristiky osobnosti, ktoré sa prejavujú v pracovnom výkone, to všetko je súčasťou kompetenčného profilu osobnosti učiteľa. O kompetencii hovoríme vtedy, ak sa prejavuje v praxi (Pavlov aValica 2006). Spilková (1999) odporúča pojem „kompetenčná príprava učiteľov“, ktorú podľa nej tvorí šesť kľúčových kompetencií učiteľa. Jedná sa o  psychodidaktickú, komunikačnú, organizačnú a riadiacu, diagnostickú a intervenčnú, poradenskú a konzultačnú a je sebareflexia. Autorka tým presúva akcent od teoretických základov vyučovacích predmetov k psychodidaktickému vzdelávaniu a k všeobecnej kultivácii učiteľa.

V porovnaní s ostatnými predmetmi má telesná a športová výchova (TŠV) niekoľko výhod. Šport je sám o sebe lákavý a má širokospektrálny význam. Vyučovací predmet nepatrí medzi neobľúbené, ale aj napriek uvedenému jeho atraktivita klesá. Výsledky výskumu autorky Bendíkovej z roku 2011, ktorý bol realizovaný na súbore 269 žiačok stredných škôl poukazuje na najfrekventovanejšie dôvody  neúčasti na hodinách TŠV neatraktívny obsah predmetu a nedostatočnú motiváciu. Vyskytovali sa tiež dôvody ako osobnosť vyučujúceho, nezáujem o pohyb vo všeobecnosti. Nasledujúce práce poukazujú na význam osobnosti učiteľa v procese vyučovania. Hodaň (1981) v súvislosti s výchovno – vzdelávacím procesom uvádza, že pri jeho realizáciizohráva osobnosť učiteľa zložitú a najdôležitejšiu úlohu. Osobnosť učiteľa je podľa  Zuskovej (2007) významným činiteľom utvárania postoja k danému predmetu. Môže teda rozhodnúť o tom, aký postoj k pohybovej aktivite počas výchovno - vzdelávacieho procesu v rámci TV človek nadobudne. Autori Peráčková a Chromík (2001, s. 114) konštatujú, že „každý učiteľ je najskôr psychológ až potom pedagóg“. Podľa Kohoutka (2009) [online] „predpokladom kladného vplyvu na žiakov je autorita učiteľa, jeho kvalifikovanosť a pôsobivosť jeho osobnosti“. Výskumy Lazarovej a kol. (2006) z rokov 2003 – 2005 dokazujú, že  schopnosť a ochota učiteľov zapojiť sa do procesov celoživotného učenia a inovovania praxe je limitovaná v prvom rade osobnosťou učiteľa.

Práce autorov, ktorí zdôrazňujú nevyhnutnosť pôsobenia osobnosti učiteľa v pedagogickom procese poukazuje na potrebu praktického riešenia tejto témy. Zaujíma nás preto, do akej miery projekty vzdelávania a ich programy smerujú aj do oblasti psychosociálnych kompetencií učiteľa TŠV.

Cieľ príspevku
Cieľom príspevku je analýza projektov vzdelávania realizovaných v rámci MŠVVŠ SR so zameraním na osobnosť učiteľa TŠV a oblasť kompetencií súvisiacich s rolou a sebazdokonaľovaním učiteľa TŠV.

Metódy získavania výskumných údajov
Výberu národných projektov predchádzal register 22 národných projektov. Analýze boli pre samotné spracovanie podrobené dva národné projekty, pretože spĺňajú podmienku cieľovej skupiny učiteľ TŠV. V prvom projekte bola kritériom výberu cieľová skupina pedagogický zamestnanec – kategória učiteľ – vyučovací predmet TŠV. V druhom projekte cieľová skupina pedagogický zamestnanec – kategória učiteľ – vyučovací predmet TŠV, prípadne nebola nutnosť špecifikácie vyučovacieho predmetu. Informácie o konkrétnych vzdelávacích programoch v projektoch vychádzali z interných zdrojov MŠVVŠ SR a údajov zverejnených na webových stránkach Metodicko - pedagogického centra v Centrálnom registri zmlúv.

Metódy spracovania výskumných údajov
Kvalitatívne dáta sme triedili podľa početnosti výskytu sledovaných znakov a použili sme tiež percentuálne vyjadrenie. Pre vecnú interpretáciu sme použili logické metódy, hlavne analýzu. 

Výsledky a diskusia
V prebiehajúcom programovom období 2007 - 2013 je implementovaných 22 národných projektov v desiatich štátnych organizáciách. Z tohto počtu je realizátorom projektu pre učiteľov TŠV jeden národný projekt „Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy“ pod vedením NŠC. Ďalšou organizáciou je MPC, ktoré implementuje  projekt„Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov“ a je vytvorený aj za účelom vzdelávania učiteľov TŠV (Tab. 1). Je nutné poznamenať, že žiaden z týchto projektov nie je primárne zameraný na oblasť psychosociálnych kompetencií telovýchovného pedagóga.

Tab. 1. Základné informácie o projektoch a vzdelávacích programoch (www.crz.gov.sk; www.mpc-edu.sk)

Už z názvu projektu„Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy“ vyplýva rozšírenie kvalifikácie so zameraním na zvyšovanie odbornosti. Cieľom je  viesť telovýchovný proces kvalifikovanejšie a podpora zmien vo výučbe TŠV tak, aby bola viac zážitková a motivujúca pre súčasnú generáciu detí a mládeže. Špecifickými cieľmi projektu sú novovytvorené vzdelávacie programy pre učiteľov TŠV, ktoré vznikli napr. za účelom:
-          rozšíriť poznatky o nových prístupoch k vyučovaniu TŠV
-          rozšíriť poznatky o význame zdravia pre jednotlivca a pre spoločnosť
-          rozšíriť poznatky z legislatívy, ktorá sa priamo dotýka učiteľov TŠV
-          zabezpečiť motiváciu mládeže k pohybovej aktivite
-          zabezpečiť schopnosť integrovať nové poznatky a zručnosti do vyučovacieho procesu
-          inovovať poznatky a zručnosti z techniky, resp. taktiky pohybových aktivít, športov, športových disciplín a z kondičných a koordinačných schopností
-          rozšíriť, získať praktické skúsenosti s modernými prostriedkami na hodnotenie pohybových potrieb a pohybovej úrovne detí a mládeže.

Zámer 4 programov vznikol na základe identifikácie pohybových predpokladov a potrieb detí a mládeže, na základe súčasných trendov vyučovania telesnej výchovy v zahraničí, zážitkového spôsobu vyučovania, špecifík práce v tomto predmete.Predpokladá sa tým skvalitnenievzdelávacieho procesu najmä v oblasti pohybového vzdelania, využívania získaných vedomostí v rámci starostlivosti o svoje zdravie a formovania vzťahu k celoživotnej pohybovej aktivite. V podstate sa jedná o jeden z najúčinnejších prostriedkov prevencie porúch zdravia a zvyšovania kvality života. Obsahovo sú  programy zamerané predovšetkým na inovácie v predmete TŠV (www.crz.gov.sk).

Autori pri tvorbe všetkých akreditovaných vzdelávacích programov projektu „Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov“ vychádzajú z presnej identifikácie a analýzy vzdelávacích potrieb, príp. požiadaviek a očakávaní pedagogických a odborných zamestnancov. Všetky programy sú vytvorené v období 15.10.2009 – 23.7.2015 a ich kreovanie prebieha aj naďalej (Obr. 1).

Obr. 1 Percentuálne zastúpenie cieľových skupín v projekte „Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov“


Zo všetkých 597 programov vzdelávania druhého projektu, 89% zastrešuje vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré pokrýva napr. informačno – komunikačné technológie vo vyučovaní, jazykové vzdelávanie, čitateľskú gramotnosť, programy pre žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami, drogovú prevenciu na školách, oblasť práva, oblasť vzdelávania pedagogických asistentov a pod. Z celkového počtu je 3% programov vytvorených prioritne pre učiteľa TŠV s cieľom zvyšovať profesijné kompetencie v oblasti vzdelávania športu potrebných na výkon povolania. 8% programov vzniklo s s možnosťou zapojiť do procesu vzdelávania aj učiteľov TŠV a to v rámci zvyšovania psychosociálnych kompetencií. Posledné dve oblasti budú predmetom analýzy konkrétnych programov vzdelávania.

V súčasnosti sa čoraz viac aktivít sústreďuje na hodnotenie učiteľovej práce, jeho osobnosť je posudzovaná z rôznych aspektov. Domnievame sa, že osobnosť každého učiteľa, patrí medzi najsilnejšie nástroje ovplyvňovania žiakov. Primárne sme sústredili pozornosť na vytvorené programy vzdelávania, ktorých náplňou sú psychosociálne kompetencie a kompetencie súvisiace s rolou a sebazdokonaľovaním učiteľa TŠV, sekundárne na programy týkajúce sa športovej činnosti a motorickej oblasti (Obr. 2).

Obr. 2. Percentuálne vyjadrenie zamerania programov vzdelávania pre učiteľov TŠV


Z počtu 73 programov určených pre cieľovú skupinu učiteľ, vrátane učiteľa TŠV pokrýva 55% osobnostný a sociálny rozvoj v interakcii k nepriamej cieľovej skupine žiak. Programy tohto druhu sa zaoberajú napr. riešením problematiky vytvárania a rozvoja priaznivej klímy v triede,profesijných kompetencií v súvislosti so začlenením žiaka s autizmom do výchovno-vzdelávacieho procesu, asertívneho riešenia konfliktných situácií v škole, prevencií niektorých sociálno-patologických javov, prevencie a riešenia agresivity a šikovania na školách a pod.  Ďalších 18% programov je kreovaných za účelom zvyšovania kompetencií súvisiacich s rolou a sebazdokonaľovaním učiteľov, ktorý je otvorený aj pre učiteľov TŠV. Hlavným cieľom týchto programov je napr. byť schopný adekvátne reagovať na rôzne prejavy správania sa žiakov, rodičov, kolegov, zvládnuť nástup straty motivácie až po syndróm vyhorenia, vyrovnať sa s požiadavkami na využívanie nových vyučovacích metód, zvyšovať profesijné kompetencie prostredníctvom kreativizácie, sebahodnotenie práce učiteľa, rozvoj relaxačných zručností. Vhodné začlenenie týchto programov do vyučovacieho procesu môže zohrať významnú úlohu v rozvoji kľúčových kompetencií ako napr. sociálne komunikačné kompetencie, kompetencie riešiť problémy, či personálne kompetencie. A posledných 27% programov z oblasti športu prispieva k rozvoju poznatkov o pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti,  propaguje aktivity olympijského hnutia v oblasti výchovy a vzdelávania. Šíri olympijské ideály, zdokonaľuje pedagogické vedomosti a zručnosti v problematike prevencie úrazov a v zásadách bezpečnosti v edukačnom procese. Ďalej prehlbuje profesijné kompetencie v oblasti využívania relaxačných, dychových, telesných a koncentračných cvičení.

Všetky programy v systéme tvorby projektov sú navrhnuté tak, aby rešpektovali meniace sa potreby spoločnosti, podmienky na trhu práce a zároveň aj potreby pedagógov. Takýto prístup plne korešponduje s názormi a zisteniami autorov o flexibilnom prispôsobovaní sa súčasným trendom. Komparáciou vytvorených programov a ich selekciou  v oblasti zvyšovania psychosociálnych kompetencií si dovolíme poukázať na nevyváženosť ich tvorby. Oblasť výskumov orientovaných na celoživotné vzdelávanie s konkrétnym obsahom zvyšovania kompetencií v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja telovýchovného pedagóga je však problematika veľmi málo skúmaná.

Záver
Na základe výsledkov nášho výskumu konštatujeme, že žiaden z projektov nie je prvotne zameraný na osobnostný a sociálny rozvoj učiteľov TŠV a dovolíme si poukázať na nízky počet vytvorených programov tejto kategórie. Zastávame názor, že je potrebné zvýšiť nielen vzdelanostnú úroveň zameranú na inovácie. Modernizáciu vyučovania za pomoci uvedených projektov považujeme za žiaducu, podstatný je aj zážitok v procese výučby a rovnako súhlasíme s tvorbou programov na motiváciu mládeže k pohybu. Domnievame sa, že tieto opatrenia sú podmienené individualitou každého učiteľa. Týka sa to postoja k žiakom, vzťahu k akýmkoľvek zmenám v procese výučby TŠV, vzťahu k sebe samému zahŕňajúc oblasť sebazdokonaľovania. To sa následne  premieta  do kvality výučby. Odporúčame zakomponovanie programov do obsahu vzdelávania v rámci MŠVVŠ SR, ktoré sa priamo týkajú  rozvoja osobnosti telovýchovného pedagóga.

Zoznam literatúry:
BENDÍKOVÁ, E., 2012. Obsah vyučovania, príčiny necvičenia a preferencie športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl. In: ANTALA, B. a KOL. Telesná a športová výchova v názoroch žiakov základných a stredných škôl. Bratislava: Národné športové centrum a Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, s. 26-29.  ISBN 978-80-89324-09-5.
Hodaň, B., 1981. Možnosti poznání a formovaní osobnosti učitele tělesné výchovy z hlediska požadavku spoločenské praxe – současný stav a perspektívy. In:Zborník zo VII. Medzinárodnej vedeckej konferencie: Osobnost učitele tělesné výchovy. Olomouc: Univerzita Palackého, s. 19.
SPILKOVÁ, V., 1999. Novšie pohľady na kompetencie učiteľa. In: KASÁČOVÁ, B. a B. KOSOVÁ. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum v Prešove, s. 38-41. ISBN 80-8045-431-0.
LAKÓOVÁ, I., 2006. Profesia učiteľa telesnej výchovy v súčasnej spoločnosti. In:Tel. Vých.Šport. 16, č. 2, s. 15-17. ISSN 1335-2245.
LAZAROVÁ, B., 2007. Další vzdělávání učitelů: K problematice rezistence. In:Ako sa učitelia učia? Prešov: Metodicko – pedagogické centrum v Prešove, s. 18-23. ISBN 978-80-8045-493-7.
Nádvorník, Z., 1981. Spoločenské postavení učitele telesné výchovy. In: Zborník zo VII. Medzinárodnej vedeckej konferencie: Osobnost učitele tělesné výchovy. Olomouc: Univerzita Palackého, s. 151.
PAVLOV, I. a M. VALICA, 2006.Profesijný štandard. In: KOL. AUTOROV. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum v Prešove, s. 101. ISBN 80-8045-431-0.
PERÁČKOVÁ, J. a M. CHROMÍK, 2001. Učiteľ telesnej výchovy. In: KOL. AUTOROV. Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava: Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, s. 114-135. ISBN 80- 968252-5-9.
Rychtecký, A. a L. FIALOVÁ, 2002. Profesiografická analýza činností učitele. In: Rychtecký, A. a L. Fialová. Didaktika školní tělesné výchovy. Praha: Karolinum, Fakulta tělesné výchovy a sportu University Karlovy, s. 102-104.
Zusková K., 2007. Vybrané osobnostné charakteristiky študentov učiteľstva. Banská Bystrica. Záverečná práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogicka fakulta, Katedra psychologie.
Elektronické dokumenty:
KOHOUTEK, R., 2009. Typologie osobnosti ucitele [online]. Publikované 27. Prosince 2009. Dostupné z: http://rudolfkohoutek.blog.cz/0912
http://www.minedu.sk/op-vzdelavanie-esf/ [online]
http://www.nsrr.sk/operacne-programy/vzdelavanie/[online]
http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=786043&l=sk[online] Zverejnené 31.1.2013.
http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1766584&l=sk [online] Zverejnené 5.3.2015
http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1766586&l=sk [online] Zverejnené 5.3.2015
http://www.mpc-edu.sk/projekty/profesijny-a-karierovy-rast-pedagogickych-zamestnancov [online]
http://www.mpc-edu.sk/vzdelavacia-cinnost/akreditovane-vzdelavacie-programy-v-plnom-zneni-k-2-6-2015 [online]

E-mail autora: lucia.petrickova@hotmail.com


Dátum vydania: máj 2017