Sekcia: Vzdelávanie

 

Antropometria a analýza telesného zloženia v športe

Mgr. Peter Lopata, PhD., Národné športové centrum

Antropometrické charakteristiky sa odpradávna v športe považovali za podstatné a ich dôležitosť počas vývoja športových odvetví rástla. Kým pred storočím sa športovci z rôznych športov medzi sebou antropometricky a somatotypovo až tak nelíšili, dnes sú tieto rozdiely markantné a vo väčšine športov sú zadefinované „ideálne“ proporcie a sčasti aj telesné zloženie, aby fyziológia či biomechanika v danej športovej disciplíne fungovala čo najlepšie.

Autori Norton a Olds (2001) nazvali tento aj „Veľký tresk telesných typov“ a vo svojej štúdii porovnávajú antropometrické hodnoty športovcov rôznych odvetví v roku 1925 a 1995. Vo väčšine športov zistili ohromné zmeny  telesnej stavby, ktoré sa diali hlavne pod vplyvom profesionalizácie športu. Taktiež v knihe Športový gén od Epsteina (2014) sa stretávame s dvoma kapitolami venovaným antropometrii a jej úlohe v športe.

 Základnými a bežne využívanými antropometrickými charakteristíkami sú: telesná výška a hmotnosť, percento tuku, prípadne index telesnej hmotnosti BMI. Vzhľadom k športovým špecializáciám sa sledujú tiež rôzne dĺžkové parametre (dĺžka rozpaženia, predlaktia, predkolenia či výška trupu). Z telovýchovných prehliadok je známe meranie percenta tuku kalipometrom. V súčasnosti je na trhu niekoľko ďalších metód, ktoré s relatívne veľkou presnosťou dokážu okrem percenta tukového tkaniva analyzovať aj ďalšie zaujímavé parametre. Jednou z nich je bioimpedancia.

Bioelektrická impedančná analýza slúži na zistenie zloženia ľudského tela. Táto metóda je založená na pozorovaní veľkosti odporu, ktorý kladú rôzne druhy tkanív, keď nimi prechádza striedavý elektrický prúd. Na základe toho, aký pomer tukového a svalového tkaniva obsahuje ľudské telo, prístroj na meranie impedancie  vypočítava rôzne parametre. Okrem základných parametrov telesného zloženia (hmotnosť a percento tuku a svalov) sú to ďalej napr. viscerálny tuk, celková telesná tekutina (TBW) a jej intracelulárne (ICW) a extracelulárne (ECW) zložky, extracelulárna (ECM) a celková (BCM) bunková hmota, ktoré predstavujú kvantitatívne ukazovatele a ich vzájomné pomery, ktoré umožňujú hodnotiť telesné zloženie z kvalitatívnej stránky. Ďalej môžeme hodnotiť niektoré ukazovatele a obvody v rôznych segmentoch tela.

V športovej praxi je výhodné sledovať rozloženie TBW v jednotlivých segmentoch, kde sa v distribúcii pri porovnávaní pravej a ľavej polovice tela prejaví nerovnaké zaťažovanie pravých a ľavých končatín, jednostranná preferencia končatín pri tréningu a jednostranné zaťažovanie, ktoré môže následne viesť k vzniku svalových dysbalancií a funkčných porúch pohybového systému (Skorocká et al., 2004). Parametre BCM a ECM nás môžu informovať o stave výživy. Nesprávna výživa je charakterizovaná zníženou hodnotou BCM, naopak veľkým zvýšením ECM a zároveň normálnej hodnoty beztukovej hmoty (Shizgal, 1987).

V zahraničí a hlavne v športe  je často využívaným parametrom pomer ECM/BCM. Znamená kvalitatívnu charakteristiku kostrového svalu (Talurri et al., 1999) alebo index BCMI získaný delením hodnoty BCM v kilogramoch a povrchu tela v štvorcových metroch (Talluri, 1988). Pomer ECM/BCM je u dospelých zdravých jedincov menší než 1. Muži majú tento parameter nižší než ženy a trénovaní jedinci dosahujú nižšie hodnoty ako netrénovaní (Deurenberg et al., 1992). Vplyv na túto hodnotu u športovcov má aj charakter prípravy v zmysle pomeru a intenzity a to pri relatívne stabilnej hmotnosti a %TT a ATH, kedy vyšší podiel intenzívnej prípravy znamená nižšie hodnoty ECM/BCM (Skorocká, 2004). Je používaný tiež ako ukazovateľ predpokladu pre športovú zdatnosť organizmu, resp. svalovú prácu (Bunc et al., 2000; Bunc, 2004).
 
V našom zariadení používame prístroj InBody 230. Prístroj rozdeľuje telo na 5 valcov, z ktorých každý sníma zvlášť. Táto segmentálna metóda využíva technológiu DSM-BIA, ktorej podstatou je šírenie prúdu v rôznych frekvenciách: 1, 5, 50, 250, 500 a 1000 kHz. Vysoká presnosť merania je aj v tomto prípade podmienená prísnym dodržaním zásad uvádzaných výrobcom.

Od 8.8. 2013 do 31.3. 2015 sme v NŠC vykonali pomocou tohto zariadenia cca 900 meraní na viac ako 500 športovcoch. Pracujeme na vytvorení referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia športov, vekové kategórie a pohlavia. Aj pomocou tohto zariadenia sa nám už niekoľkokrát podarilo úspešne spolupracovať na úprave a optimalizácii telesného zloženia pred vrcholovými podujatiami niektorých športovcov. Ale aj poukázať na extrémne hodnoty niektorých parametrov v skupine športovcov daného odvetvia a úspešne pomáhať pri redukovaní pasívnej telesnej hmoty.

Okrem dodržania presnej metodiky merania a štandardných podmienok je ideálne, ak sa merania vykonávajú na jednom pracovisku a na jednom zariadení.

Pri redukcii telesnej hmotnosti 72,5 kg bežca, ktorý behá maratón za 3:30 hod. o 2,5 kg, sa výsledný čas môže znížiť o 5 minút bez toho, aby niečo zmenil v tréningu. Ak štvorkajak alebo dvojkajak pretekajúci na kilometrovej trati uberie niekoľko kilogramov z hmotnosti, v závere, kde často rozhodujú centimetre, to môže hrať kľúčovú rolu. Podobné prepočty zohrávajú významnú rolu vo všetkých vytrvalostných, ale aj rýchlejších  a kratších disciplínach. Tu je treba podotknúť, že úbytok na hmotnosti musí byť na úkor pasívnej telesnej hmoty –  tuku. V športe dnes často o výsledku rozhodujú sekundy či stotiny a dôležitá je každá stránka prípravy, každý detail, antropometria a telesné zloženie jednoznačne patrí do skupiny kľúčových faktorov.

V príspevku ďalej graficky znázorňujeme jednotlivé charakteristiky podľa športov a pohlavia. Napríklad v indexe percenta tuku sa priemery zo všetkých športov pohybovali na úrovni 11% u mužov a 19 % u žien.

 




Nie v každom športe je dôležité hodnotu telesnej hmotnosti a index telesného tuku dostať na najnižšiu možnú úroveň. Extrémnym prípadom je sumo. Ale otázka správneho nastavenie hmotnosti a pasívnej telesnej hmotnosti (tuku) a určenie optimálnej hranice je otázna aj napríklad v ľadovom hokeji. Všeobecné odporúčania percenta tuku v ľadovom hokeji sa pohybujú v rozmedzí 8-15 % tuku (Jeukendrup A., Gleeson, M., 2010).   Priemerná hodnota tuku hokejistov, ktorí sa každoročne zúčastňujú vstupného draftu do NHL v rokoch 1998  - 2006 bola 10%.  Často sa však stretávame s prípadom, že hokejista práve naopak potrebuje stabilizovať svoju telesnú hmotnosť a hlavne v prípade obrancov niekedy dokonca zvýšiť svoju hmotnosť. Tá je dôležitá hlavne pri osobných súbojoch a stabilite. Aj tu treba samozrejme vždy hľadať optimum, kedy už zvýšená telesná hmotnosť nejde na úkor obratnosti či kondície.

V ďalšom grafickom zobrazení sme vybrali 4 premenné telesného zloženia z celkovej telesnej analýzy hokejového družstva HK Orange20, s ktorými už druhý rok úspešne spolupracujeme.

 


Z grafu môžeme vidieť zmeny, ktoré sa udiali približne v priebehu troch mesiacov medzi vstupným meraním, uskutočneným na konci augusta a výstupným meraním pred MS na začiatku decembra. Napriek tomu, že sa priemerná hmotnosť družstva štatisticky významne nezmenila. Štatisticky významné zmeny  (p<0,01) sme zaznamenali v indexe svalovej (zvýšenie) a tukovej zložky (zníženie), ako aj čistej telesnej hmotnosti bez tukov (zvýšenie). Zvýšenie objemu svalovej hmoty, a naopak redukcia tuku bolo želanou zmenou, ktorá  zvyšuje potenciál pre realizovanie vysokého športového výkonu v ľadovom hokeji.

 

Dátum vydania: 21. apríla 2015