Astma a šport - vyšetrovacie metódy

MUDr. Katarína Bergendiová

CHARAKTERISTIKA BRONCHIÁLNEJ ASTMY

•   geneticky potencované

•   faktormi prostredia modulované

•   cytokínmi a neurohumorálnymi mechanizmami sprostredkované, a efektorovými bunkami (prevažne eozinofilmi)  realizované zápalové  ochorenie tkaniva dýchacích ciest

•   reverzibilná (alebo parciálne reverzibil.) bronchiálna obštrukcia a bronchiálna  hyperreaktivita na rôzne stimuly

•   vznik histopatologických zmien

[Sachs MI:J Asthma, 1996,33, str.1-3]

 

KLASIFIKÁCIA BRONCHIÁLNEJ ASTMY

•   Alergická- v kombinácii s inými alergickými ochoreniami

•   Ponámahová– vyprovokaná fyzickým zaťažením

•   Aspirínová– nazálne polypy + urtikária + astma

 

NÁMAHOU VYVOLANÁ BRONCHIÁLNA  ASTMA

„EXERCISE INDUCED ASTHMA“ – EIA

•   hyperventilácia  pri námahe s následným ohrievaním  a a zvlhčovaním vdychovaného  vzduchu

•   strata tekutín v bronchiálnej sliznici a zvýšenie osmolarity periciliárnej tekutiny

•   následné uvoľnenie mediátorov zo žírnych a iných buniek

•   uvoľnenie neuropeptidov a stimulácia senzitívnych nervov

•   vznik následnej  bronchokonstrikcie a rozvoj edému bronchiálnej sliznice

•   dôkaz niektorých mediátorov po telesnej námahe, napríklad v moči (leukotriény LTE4)

[Anderson, 1993]

 

DIAGNOSTIKA BRONCHIÁLNEJ ASTMY

•   Anamnéza– rodinná, osobná, lieková, sociálna, pracovná...

•   Fyzikálne vyšetrenie– analýza symptómov  - kašeľ, dyspnoe, tieseň, tlak alebo pálenie na hrudníku, piskoty, ťažkosti s dýchaním po námahe

•   Kožné testy

•   Funkčné vyšetrenia-www.pneumoalergo.sk

–        spirometria – VC, FEV1, FEV1/VC, MEF50

–        bronchomotorické testy

•         bronchokonstrikčný alebo bronchodilatačný

•         ponámahový

•   Hodnotenie vydychovaného NO

–        diagnostika alergickej bronchiálnej astmy, zhodnotenie účinnosti, dostatočnosti či opodstatnenosti liečby inhalačnými kortikoidmi pomocou unikátnej metódy FENO- www.pneumoalergo.sk

 

VENTILÁCIA

•   cyklicky sa opakujúci proces vdychu a výdychu zabezpečujúci výmenu plynov, ktorý si vyžaduje prácu dýchacieho svalstva

•   pri posudzovaní ventilácie sledujeme:

1.      Statické

pľúcne objemy  - dychový objem-Vt

                                  - inspiračný rezervný objem – IRV

                                  - exspiračný rez. objem – ERV

                                  - reziduálny objem – RV

      pľúcne kapacity- totálna kapacita pľúc – TLC

                                   - vitálna kapacita pľúc - VC

                                   - inspiračná kapacita – IC

                                   - funkčná reziduálna kapacita pľúc – FRC

2. dynamicképľúcne objemy a prietoky

 

DYNAMICKÉ PARAMETRE

Krivka úsilného výdychu

- sledujeme zmenu objemu v  čase – FEV1

Metodika- osoba po maximálnom nádychu všetko vydýchne tak

rýchlo a úplne ako len môže za použitia najväčšieho úsilia.

Výhody-  jednoduchosť vyšetrenia

              -  veľká výpovedná hodnota

 

KRIVKA ÚSILNÉHO VÝDYCHU

Hodnotíme nasledovné parametre:

1. forsírovanú vitálnu kapacitu - FVC – čiže celkový vydýchnutý objem

2. objemy vydýchnuté za jednotku času – najčastejšie FEVl– objem vydychnutý z celkového   množstva za prvú sekundu

3. pomer FEV1/FVC–  Tiffeneauov index  - koľko  objemu bolo vydýchnuté z celkového objemu v priebehu prvej sekundy

 

BRONCHOMOTORICKÉ TESTY

Bronchoprovokačné (BPT)

 - diferenciálna diagnostika bronchiálnej hyperreaktivity (astma, sy. dráždivého kašľa, 

    epizodická a ponámahová dušnosť, ...)

•         nešpecifické - s histamínom, acetylcholínom, metacholínom, ponámahový

•         špecifické - špecifický alergén

Nešpecifický BPT

- iniciálne - orientačná spirometria

- po jednotlivých inhaláciách stúpajúcich koncentrácií provokačnej látky

POZITÍVNY výsledok –  pokles FEV1o 15 - 20 % a viac pri nízkych koncentráciach provokačnej látky

 

PONÁMAHOVÝ TEST

•   submaximálna záťaž (tepová frekvencia najmenej 170/min) trvajúca 6-8 minút beh alebo

   jazda na bicykli

•   k vyvolaniu záťažou indukovaného bronchospazmu je nutná tzv. bronchokonstrikčná odpoveď, ktorá sa obvykle dostaví v prvých 5-10 minútach po ukončení záťaže, potom mierny vzostup a znovu pokles

   - obraz dvojitého „W“

•   7dôkaz AB je pri poklese FEV1 pod 20% normálnej hodnotyFEV1

•   v súvislosti so záťažovým testom nebola popísaná žiadna závažná komplikácia v zmysle zhoršenia AB

•   tento provokačný test je pre AB veľmi špecifický, aj keď menej senzitívny a môžme  ho využiť aj pri diagnostike AB

[Silverman,Anderson, 1972, 22]

 

VÝZNAM STANOVOVANIA FENO

•   významná korelácias invazívnejšími vyšetreniami u astmatických pacientov (biopsia, bronchoalvel. laváž, indukované spútum...)

•   významná koreláciastradičnými metódami kontroly zápalu v periférnych dýchacích cestách pri AB – MEF 25-75 % 

   - ­variabilitou

   - nedostatočná korelácia s aktivitou zápalu

•   významná koreláciasbronchomotorickým testom po námahe u ponámahovej astmy

•   poskytuje možnosť neinvazívneho a časovo nenáročnéhomonitoringu zápalu

•   monitoruje efektkortikoidnej liečby a antileukotriénovej liečby

•   dá sa využiť pri predikcii  exacerbácie astmy – cieľ

dosiahnutie úplnej kontroly AB - napĺňa odkaz  štúdie GOAL[2004]

 

LIEČBA PRIEDUŠKOVEJ ASTMY

Mechanizmus pôsobenia inhalačných kortikoidov

- protizápalové pôsobenie, ? bronchiálna hyperreaktivita

- glukokortikoidný solubilný receptor (IC-cytoplazma)

- blokáda tvorby cytokínov, cytokínmi aktivovanej expresie génov

 

Mechanizmus pôsobenia inhalačných beta2-mimetík

- relaxácia hladkého svalstva DC, zlepšenie mukociliárneho klírens

- ? vaskulárnej permeability

- modulácia uvoľňovania mediátorov zo žírnych buniek a bazofilov, mierny protizápalový účinok

 

Mechanizmus pôsobenia antileukotriénov

- prevencia bronchokonstrikcie a bronchodilatačný efekt

- zlepšenie ponámahovej bronchiálnej astmy

- zlepšenie pľúcnych funkcií z dlhodobého hľadiska

- aditívny vplyv k inhalačným kortikosteroidom u stredne ťažkej bronchiálnej astmy