Bez mapy, „klinčákov“ a s rozumom v hrsti

V takejto situácii sa ocitol náš momentálne najlepší orientačný bežec Marián Dávidík, inak častý hosť  študovne NŠC. Pri jednej z jeho návštev sme ho podrobili paľbe otázok, na ktoré nám bez ujmy na zdraví ochotne odpovedal.

MARIÁN DÁVIDÍK(*18. 11. 1977), orientačný beh, Kobra Bratislava

Sled medzinárodných úspechov:

  • MSJ 1996, Govore, štafeta - 2. miesto
  • MSJ 1997, Leopoldsburg, klasická trať - 3. miesto, štafeta - 3. miesto
  • ME 2000, Truskavec, klasická trať - 2. miesto
  • MS 2001, Tampere, superšprint - 10. miesto
  • Svetový pohár, Habay-la-Neuve - 1. miesto
  • MS 2003, Raperswil, krátka trať - 6. miesto, štafeta - 8. miesto
  • Park World Tour 2004, Bratislava - 1. miesto
  • AMS 2004, Plzeň, krátka trať - 1. miesto, klasická trať - 4. miesto, štafeta - 3. miesto
  • MS 2005, Aichi, šprint - 9. miesto, štafeta - 7. miesto

 

Orientačný beh napriek svojej prirodzenosti predsa len nepatril nikdy u nás k tým top športom, čo sa týka jeho výskytu medzi mlaďou, keď konkurencia tých populárnejších ho mierne „zatlačila“ do úzadia. Ako sa teda chlapec ako vy v 90. rokoch minulého storočia k tomuto športu vôbec dostal? Náhoda či zámer.

Zrejme náhoda. U nás v Zázrivej bol len futbal a „orienťák“. Keďže futbal ma nebavil, lietal som viac ja ako lopta, ostalo pri behaní. Väčšina mojich rovesníkov behala „orienťák“ a keďže som nechcel byť výnimkou, tak som sa k nim pridal. Chodili sme pravidelne na súťaže a zažili sme vždy veľa zábavy.

Čo asi najviac ovplyvnilo vaše rozhodnutie venovať sa naplno práve tomuto športu, veď príležitostí uplatniť sa napríklad v atletike alebo kolektívnych hrách bolo možno nadostač?

Nie celkom. Okrem niekoľkých pretekov v bežeckom lyžovaní a v cestnom behu sme cestovali len na orienťáky. Vôbec to však neľutujem, pretože som nikdy nerozmýšľal na tým, že by som robil iný šport. Chytilo ma to a som veľmi rád, že som pri tom vydržal až doteraz.

V ktorom domácom klube orientačného behu ste začínali a pod vedením ktorého trénera ste sa postupne prepracovali až k juniorom a seniorom? Ako si spomínate na tieto dôležité momenty formovania rastu orientačného bežca, na obdobie dosahovania prvých domácich úspechov?

Začínal som v Družstevníku Zázrivá pod vedením Mgr. Juraja Šútora. Bol to môj učiteľ matematiky a fyziky, ktorý pochádzal z Bratislavy a v podstate bol zakladateľom orientačného behu v Zázrivej. Boli to krásne časy a mám na ne len tie najlepšie spomienky.

V druhej polovici 90. rokov začal Marián Dávidík prenikať pomaly do povedomia medzinárodnej spoločnosti „orientátorov“. Prišli prvé úspechy v konkurencii zahraničných súperov. Konkrétne išlo o výborné výsledky reprezentačnej štafety juniorov Slovenska v roku  1996 (striebro na MSJ) a 1997 (bronz na MSJ v jednotlivcoch na klasickej trati i v štafete).

V roku 1995 som prestúpil na osemročné športové gymnázium do Bratislavy a pod vedením mojej terajšej pani trénerky Dr. Paulíny Májovej som veľmi rýchlo napredoval. Výsledky na MSJ boli dôležité pre zdravé sebavedomie do ďalších sezón.

Ako prebehol prechod od juniorov do kategórie dospelých vo vašom prípade? Zdá sa, že v pohode, veď úspechy v roku 1997 to potvrdzovali, o rok neskôr ste sa už vyrovnali dovtedy dlhé roky nášmu najlepšiemu orientačnému bežcovi Jozefovi Pollákovi a v roku 1999 ste už boli na Slovensku jednotkou.

Treba povedať, že Jozef v tých rokoch už pomaly končil svoju dlhú a bohatú kariéru. Bol mojím veľkým vzorom a veľa som od neho odpozoroval. Môj prechod do kategórie seniorov bol skutočne plynulý, o čom svedčí aj moje umiestnenie do pätnástky na majstrovstvách sveta už po dvoch rokoch účasti medzi dospelými.

Vaším najväčším úspechom bol zisk striebornej medaily na ME 2000 na klasickej trati, keď bol od vás rýchlejší iba Rus Novikov. Ako si spomínate na túto vydarenú sezónu?

Sezóna to nebola výnimočná, ale športovú formu akú som mal na Európe, taká sa podarí raz za čas. Profil tratí bol pre nás veľmi prijateľný, pretože ukrajinský Truskavec, kde sa šampionát konal, ponúkol typický karpatský terén, na ktorom trénujeme najčastejšie. Počas celých pretekov som si pripadal ako niekde nad Pezinkom.

Nasledujúce sezóny však tiež neboli na úspechy chudobné. Práve naopak, v roku 2002 ste zvíťazili v prvom kole série pretekov svetového pohára v Belgicku, nasledovalo viacero ďalších cenných umiestnení v jednotlivcoch aj v štafetách. Veľmi cenným bolo aj vaše víťazstvo v pretekoch série Park World Tour 2004 na domácej pôde v Bratislave.

Túto sezónu považujem za jednu z najvydarenejších a samotné víťazstvo v Belgicku nebolo pre mňa až takým prekvapením vzhľadom na kvalitu prípravy, ktorú som pred sezónou absolvoval – vrátane vysokohorského sústredenia v Juhoafrickej republike. Park World Tour o dva roky neskôr v Bratislave predstavovalo jedinečnú príležitosť predstaviť sa na domácej pôde v tom najlepšom svetle. Som veľmi rád, že sa mi to podarilo. Úspech na tomto podujatí patrí jednoznačne k mojim najkrajším a najcennejším.

Aký je váš zatiaľ posledný úspech alebo výsledok, ktorý si ceníte a čo očakávate od nadchádzajúcej sezóny?

V minulom roku víťazstvo na prestížnych štafetových pretekoch vo Švédsku Tiomila, keď som v tíme plnom svetových hviezd orientačného behu bežal zodpovedný a dôležitý 8. úsek. Ide o desaťčlenné štafety, ktoré sa bežia celú noc a záverečné dve hodiny je priamy prenos vo švédskej televízii. Ciele na tento rok mám len tie najvyššie. Robím orientačný beh už veľmi dlho a stále mi chýba medaila z MS. Klamal by som sám seba, ak by som povedal, že nemám medailové ambície. Veľmi túžim zakončiť kariéru na stupňoch víťazov a dúfam, že budem celú sezónu zdravý. To je totiž najdôležitejší predpoklad na úspech. Všetko ostatné je už na mne.

Mohli by sme si spresniť, na akých tratiach sa preteká resp. v akých disciplínach sa súťaží, prípadne povedať si niečo o teréne?  Ktorú z disciplín uprednostňujete vy, je aj taká, čo vám vyslovene nevyhovuje?

Na MS a ME súťažíme na dlhej trati, strednej trati, v šprinte a v štafetách. Terén je vždy špecifický a záleží na krajine v akej sa súťaží. Nemám neobľúbenú disciplínu. Šprint je o rýchlosti - rýchle nohy a tiež rýchla hlava, middle je zrejme teraz najkvalitnejšie obsadzovaná disciplína. Long je o húževnatosti a výdrži.

Ste členom športového klubu Kobra Bratislava a zároveň členom Národného športového centra. Ako vám tieto inštitúcie pomáhajú realizovať vaše zámery a aké podmienky vám poskytujú?

Bez NŠC a Kobry Bratislava by som nemohol robiť môj šport na vrcholovej úrovni. NŠC mi pomáha už dlhé roky pri príprave na vrcholné podujatia. Či už predtým ako CAŠ alebo teraz NŠC vytvárajú v slovenských podmienkach jedinečné podmienky na prípravu. Zázemie, posilňovňa, regenerácia, výstroj, lekárska starostlivosť, fyzioterapeut - všetko dokopy mi dáva komfort, aký na Slovensku nenájdem.

Úspech pretekára závisí vo všeobecnosti od optimálneho postupu v teréne, schopnosti používať mapu i buzolu a samozrejme od úrovne kondičnej pripravenosti. Čo ešte a vlastne čo všetko by mal ovládať špičkový orientačný bežec?

Nič menej a nič viac. Už len robiť to rýchlejšie ako súperi. Kľúčovou vecou v orientačnom behu je schopnosť rýchlej interpretácie mapových informácií a následnej voľby správnej taktiky behu a to všetko vo vysokom fyzickom zaťažení.

Z akých komponentov pozostáva vaša klasická príprava? Je doplnkom aj posilňovňa a ktoré športy by ste označili ako doplnkové – obľúbené i tie, ktoré by ani tak veľmi nemuseli byť, ale sú potrebné?

Prípravu máme atletickú s dôrazom na beh v teréne. Špeciálne mapové tréningy sú nevyhnutné a najdôležitejšie v príprave „o-bežca“. Z iných športov patrí medzi moje obľúbené jednoznačne bežecké lyžovanie, navyše rozvíjajúcim pre orientačný beh dôležité vytrvalostné schopnosti.

Pohyb v krásnej prírode dá vašej „fyzičke“ poriadne zabrať. Akú pozornosť venujete otázke výživy? Pri vašom športe pravdepodobne nehrozí naberanie nadbytočných kilogramov, ale silu treba z niečoho čerpať. Čo s tým?

Iste výživa je veľmi dôležitá. No musím povedať, že nijako špeciálne sa nestravujem. Obľúbené mám cestoviny, ryžu, zemiaky. Keď mäso tak kuracie. V poslednom čase som našiel svoj stereotyp a som spokojný. Tiež moja váha je už dlhé roky stabilná, takže je všetko v poriadku.

Vyskúšali ste si už aj ďalšie odvetvia patriace do rodiny orientačných športov? Orientačná cyklistika, lyžiarsky orientačný beh i ďalšie – všetky majú svoje čaro. Nelákajú vás?

Keď som bol mladší, tak som skúšal najmä lyžiarsky orientačný beh, no predovšetkým kvôli zameraniu na letný beh v našom klube, nijako extra ma to nechytilo. Všeobecne som však veľmi súťaživý typ človeka a nech robím čokoľvek,vždy chcem zvíťaziť.

Ktoré formy súťaží orientačného behu sú podľa vás divácky najatraktívnejšie vo svete i u nás?

Jednoznačne šprint. Je najmladšou disciplínou v orientačnom behu, ale zároveň aj najrýchlejšie sa rozvíjajúcou. Funguje séria tzv. Park World Tour, ktorá zastrešuje len šprinty a zúčastňujú sa na nej len tí najlepší pretekári. Šprint je tiež najpriechodnejší z hľadiska televízie. Priame prenosy sú časté najmä v Škandinávii a sú veľmi populárne.

Pretekári zo škandinávskych krajín sú už tradične a dlhodobo najúspešnejší. Objavili sa medzičasom na mape už aj iné „bašty“ orientačného behu, alebo ide stále iba o výnimočných jedincov?

Nórsko, Švédsko a Fínsko patria dlhodobo k najúspešnejším krajinám. Je to tým, že členská základňa v týchto krajinách je obrovská. Napríklad vo Švédsku sa venuje orientačnému behu 30 tisíc aktívnych pretekárov. Samozrejme v rôznych vekových kategóriách. V posledných rokoch je však najúspešnejšou krajinou jednoznačne Švajčiarsko. Z ostatných krajín sú to najmä silné individuality ako napr. Francúz Thiery Guergiou, trojnásobný majster sveta a Rusi Chramov a Novikov.

Orientačný beh nie je iba o fyzičke, ale aj o umení čítania máp a sledovania terénu. Pútali vás vo všeobecnosti už od malička, alebo bolo treba túto záležitosť riešiť ako nevyhnutné „kartografické zlo“?

Zo začiatku ma na tomto športe fascinoval len pohyb v prírode. S odstupom času som však prichádzal orienťáku na chuť a vyhľadával som technicky náročné terény. Nemám neobľúbený terén a keď ostatní „brebcú“ ja si väčšinou preteky a terény vždy pochvaľujem. Vždy je to v prvom rade o navigácii v neznámom teréne a ja si túto stránku behu doslova vychutnávam.

Študujete na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave odbor sociálna práca. Čo bolo motívom pri výbere vašej možno budúcej profesie?

Mám pozitívny vzťah k ľudom a preto som sa rozhodol pre tento odbor. Dúfam že štúdium úspešne ukončím a zamestnám sa v sociálnej sfére.

Dátum vydania: 2007