Sekcia: Vzdelávanie

 

Bežecký orgazmus

Milan Roskopf

Behu sa venujem vo väčšej či menšej miere už viac ako tri desiatky rokov. Za toto obdobie som nabehal viac ako 40 000 kilometrov, čo predstavuje zhruba jedno obehnutie zemegule okolo rovníka, pretože toto číslo skutočne zodpovedá rovníkovému obvodu zeme.

No až dnes som pocítil niečo ako nirvánu, bežecký tranz, absolútnu radosť z pohybu.

Dnes je 29. december 2009, dva dni pred koncom kalendárneho roku. Išiel som z domu tesne pred desiatou doobeda, aby som si dal svoju priemernú tréningovú dávku vo svojom novom tréningovom režime, ktorým si zdokonaľujem hlavne tempo na ultra vytrvalostné trate. Len nedávno som po viacročných experimentoch s bežeckým tempom prišiel na to, že ak udržujem rovnomernú rýchlosť 9 km v hodine (6:40 min/km) a mám pri tom dobrý stravovací a pitný režim, dokážem v pohode bežať niekoľko hodín bez typických známok vyčerpania z behu. Pri tejto pomalej rýchlosti, totiž dokážem udržovať svoj metabolizmus na takej hladine, akoby som nerobil skoro nič. Tepovú frekvenciu srdca som udržoval podľa pocitov okolo 115 úderov za minútu, čo zodpovedá pohodovej chôdzi. Počasie bolo mimoriadne priaznivé, hoci bola vonkajšia teplota len 2-3 stupne nad nulou, svietilo slnko ako na jar a bolo prakticky bezvetrie. Zrejme som zvolil aj veľmi vhodné oblečenie. Na nohách som mal dlhé gamaše a na nich ešte tenké šuštiaky, vršok som mal pod tromi vrstvami. Spodnú vrstvu tvorilo termo tričko s dlhým rukávom, na ňom obyčajné tričko s krátkym rukávom a na vrchu som mal ľahkú bavlnenú mikinu. Na hlave čiapku cez uši a na rukách bežecké rukavice, ktoré si dávam vždy, keď je menej ako 10 stupňov nad nulou.

Čas som si začal merať presne o 10:15 hod a rozhodol som sa bežať presne hodinu a pol v už spomínanom tempe 9 km/h. V praxi to znamenalo 30 okruhov na atletickej dráhe, pričom behám v ôsmej dráhe, kde jeden okruh meria 450 metrov. Čakalo ma teda 13 a pol kilometra v absolútne pohodovom behu. Je to taký priemerný tréning, pretože som si zvykol občas dávať aj 27 kilometrov, teda 60 okruhov. No dnes asi sa stretli všetky pozitívne okolnosti, pretože zhruba po necelej hodine som si prestal uvedomovať, že bežím a bez akejkoľvek známky úsilia sa moje telo akoby pohybovalo úplne samé, pričom som mal pocit, že sa sám na seba pozerám. Bol to zvláštny stav, aký som pri svojom mnohoročnom „obehnutí zemegule“ ešte nikdy nepocítil. Cítil som sa v akomsi tranze mimo času a priestoru a tento pocit som si užíval s malými prestávkami (keď som si uvedomil že som aj duchom prítomný) až do samého konca tréningu, pričom mi bolo až ľúto, že končím. O dva dni totiž pobežím Silvestrovský beh cez bratislavské mosty a rád by som bol na tieto preteky dobre oddýchnutý. Som však nesmierne rád, že si tento nevšedný pocit budem môcť zopakovať ešte aj dva dni po Silvestri, kedy mám ešte voľno v práci.

Ten pocit by som pomenoval ako levitácia duše, nakoľko som to vnímal tak, že moje fyzické telo beží samé od seba bez pričinenia vôle, ktorú v tomto prípade smelo nazvem dušou, aj keď som ortodoxný ateista. Preciťoval som hlboký pocit blaženosti, ktorý ostro kontrastoval s bežeckou únavou, ktorá by v tomto prípade bola úplne na mieste, ale akosi sa kdesi stratila. Mal som pocit, že by som dokázal v tomto tempe a duševnom rozpoložení bežať ešte niekoľko hodín a som presvedčený, že v tento deň by som to dokázal. Preto sa veľmi teším na ďalší tréning a výron endorfínov, ktoré majú najväčší podiel na tom, že dnes som dosiahol nefalšovaný bežecký (endorfínový) orgazmus.

Dátum vydania: 2010