Sekcia: Vzdelávanie

 

Blížime sa ku koncu svetových rekordov?

Preklad: Mgr. Igor Karaba

Približujeme sa k limitom ľudskej sily a rýchlosti, technológia a kultúra postupuje k cieľovej čiare.

V roku 1896 Charilaos Vasilakos vyhral prvý moderný maratón, kvalifikačné preteky gréckeho  olympijského tímu, časom tri hodiny a osemnásť minút. Dnes by ho tento čas nekvalifikoval ani na maratón v Bostone. Od začiatku modernej verzie olympijských hier sa intenzita zlepšovania svetových rekordov v každom športe prudko menila na základe faktu ako sú globálne konflikty, sociálne zmeny, technologický pokrok a zmena pravidiel.


Jurij Sedych, Zdroj: iaaf.org


Všeobecný trend nárastu výkonu je výsledkom predovšetkým nášho pokroku v chápaní zdravia, kondície, správneho stravovania a výživy, tvrdí Mark Williams, vedec a profesor športu a zdravia z Brunelovej univerzity v Londýne.

Tento progres ale nebol stabilný a mnoho vecí mu napomáhalo, či bránilo. Ako príklad môžeme použiť Geoffroya Bertheolta z Národného inštitútu športu a telesnej výchovy (INSEP) v Paríži, ktorý zdôrazňuje stagnáciu väčšiny rekordov počas prvej a druhej svetovej vojny. „Pokiaľ sú na svete svetové vojny, nikto sa nesústreďuje na športové súťaženie,“ hovorí Bertheolt. Naopak studená vojna viedla Sovietsky zväz a jeho satelitné krajiny k rozvíjaniu prísneho vedeckého prístupu na zlepšenie športových výkonov, nehľadiac na agresívny nelegálny dopingový program. Niektoré rekordy z toho obdobia nikdy neboli prekonané, ako napríklad hod kladivom v mužskej kategórii, ktorý drží Jurij Sedych zo Sovietskeho zväzu.  Rekord padol v roku 1986 na európskom šampionáte v nemeckom Štutgarte, tri roky pred pádom berlínskeho múru a päť rokov pred rozpadom Sovietskeho zväzu. „Dnes máme väčšie problémy s prekonávaním rekordov ako v minulosti, lebo športovci menej dopujú“, tvrdí Bertheolt.

Sociálna zmena môže tiež ovplyvniť športový výkon, ako sa môže zdať z časov ženských maratónov. Ženám nebolo umožnené štartovať na mnohých takýchto podujatiach vrátane Bostonského maratónu, pretože sa verilo, že ich telesná konštrukcia by také dlhé preteky nezvládla. V roku 1966 sa Roberta Gibb schovala v kríkoch vedľa štartovacej čiary maratónu a stala sa tak prvou známou ženou, ktorá preteky dokončila. Rok potom sa Kathrine Switzer zapísala na maratón ako K. V. Switzer. Fotky, ako ju organizátori v priebehu pretekov neúspešne vyvádzajú z trate, sa stali titulkami v médiách po celom svete. Tieto udalosti sa zhodovali s druhou vlnou feminizmu v USA a oddaná kampaň vyústila do zaradenia disciplíny ženského maratónu na olympijské hry v Los Angeles 1984.

Prevraty v technickej oblasti tiež hrali svoju úlohu, o čom svedčí vývoj v skoku do výšky. Na olympiáde v Mexiko City v roku 1968 americký olympionik Dick Fosbury šokoval svet inovatívnou technikou nazvanou Fosburyho skok, v ktorom sa pri skoku otočil chrbtom k latke, na rozdiel od dovtedy klasickej techniky skoku tvárou k nej. V tom roku Fosbury vyhral zlatú medailu, no neprekonal svetový rekord. Trvalo niekoľko rokov, kým sa tak športovcom podarilo urobiť pomocou tejto novej techniky, ktorá v konečnom dôsledku umožňuje skákať oveľa vyššie. Podľa Jordana Taylora, psychológa z Princetonskej univerzity, tento druh postupu nie je nezvyčajný. „Čo sa stane je to, že vždy príde útlm, pokiaľ niekto nezvolí novú stratégiu. Keď už máte novú stratégiu, vždy chvíľu trvá, kým ju dokážete vylepšiť a až potom môžete pozorovať progres.“

Tempo prekonávania svetových rekordov sa spomalilo, keď ľudia dosiahli svoje fyziologické limity a IAAF (Medzinárodná asociácia atletických federácií) zatrhla doping. Berthelot je autorom dvoch príspevkov, ktoré naznačujú, že miera prekonávania svetových rekordov vyvrcholila v roku 1988. Sú niektoré výnimky, ktoré všeobecné spomalenie prekonávania svetových rekordov nenasledovali. Jedna z nich je plávanie, ale Berthelot tento progres nazval „technologickým artefaktom“, ktorý pochádza z krátkodobého prijatia polyuretánových plaviek v rokoch 2008-2009 a jeho článok naznačuje, že by sme si mali zvyknúť na rekordy, ktoré máme.


Vývoj svetových rekordov v disciplínach: 100m v. sp. ženy, hod kladivom muži, maratón ženy, skok do výšky muži. Zdroj: Smith (2016)

 
Použitý informačný zdroj:
Smith, J., P., K. (2016): Are We Reaching the End of World Records? Scientific American. 5. 8. 2016, dostupné na https://www.scientificamerican.com/article/are-we-reaching-the-end-of-world-records/


Dátum vydania: marec 2017