Sekcia: Vzdelávanie

 

Bratislavská basketbalová liga

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Od roku 1935 sa v hlavnom meste Slovenska organizovala premiérová ligová súťaž, teda niečo, po čom sa volalo už dlhšie vo volejbale i basketbale, po dlhodobo prebiehajúcej súťaži klubov. Historicky prvý zápas Bratislavskej basketbalovej ligy bol odohraný 23. novembra 1935 medzi skupinami Winnetou a King v telocvični YMCA na Valoch s výsledkom 7 : 4 po polčase 0 : 0. Z tohto zápasu pochádza najstarší zachovaný zápis z priebehu hry, zapisovateľom ktorého bol hráč Uncasu Chum a rozhodcom Andrej Plávka, ktorého zásluhy na chode ligovej súťaže pod deravými košmi  boli rozhodujúce.


Zápis z prvého ligového basketbalového zápasu King - Winetou z roku 1935

Prvý ročník sa hral dvojkolovo, systémom každý s každým a štartovalo v ňom osem ymkárskych tímov: Blesk, Byrd, Cansas, Hviezda, King, Star, Uncas a Winnetou, pričom v zostavách každého tímu figurovalo minimálne sedem hráčov. Víťazstvo dobyla nakoniec skupina Blesk, hrávajúca v zostave: Pospíšil, Kratochvíl, Sobotka, Pilař, Kučírek, Nižňanský, Mrázek, Štunda. Neskôr väčšina z nich prestúpila do skupiny Winnetou. Okrem tejto najvyššej súťaže sa hrala obdobným spôsobom aj nižšia súťaž, divízia. Išlo väčšinou o rezervy prvých mužstiev ligovej súťaže. V divízii ročníka 1935/36 hrali tieto skupiny: Amundsen I, Amundsen II, Blesk II, Cansas II, King II, Mohykáni I, Uncas II a Winnetou II. Prvý ročník basketbalovej ligy i divízie skončili veľkým úspechom, významne prispeli k propagácii mladého športu najmä medzi mládežou. Úroveň súťaže stúpala adekvátne s počtom zápasov, ktorým nechýbala atmosféra a ani napínavosť s dramatickými situáciami.

Hráči jednotlivých tímov, väčšinou bratislavskí stredoškoláci, zvládali pravidelné basketbalové vystúpenia so cťou. Začiatky bývali náročné, plné neočakávaných situácií a zážitkov. Jozef Matrac, opora Kingu, si na ne zaspomínal neskôr s nadhľadom: „To bolo výskotu, kriku, zvady, faulov a občas aj nejaká tá krv alebo vykĺbený palec. Dobre sa uplatňovali aj bodyčeky, oviňovanie súpera rukami ako chobotnica a sem-tam nejaká tá podnožka.  Keď žinenky nahradili žrde s obručou, začala sa nová hra – basketbal. Či to, čo sme hrali, sa podobalo hre, ktorú vymyslel Naismith, nik nevedel.“ Toto sa dialo v roku 1934, no o rok neskôr už mohol Matrac konštatovať, že keď sa v Bratislave roztočil ligový kolotoč, „nebolo až takým neprekonateľným problémom v malej telocvični YMCA trafiť spod vlastného koša až na ten súperov.“ Zápasová prax, tréningový proces a každým duelom nadobúdané skúsenosti urobili svoje.


Bratislavskí ymkári v Modre, 30. roky

Rizikovou osobou pohybujúcou sa na ihrisku bol rozhodca. Bolo ich málo, pritom žiadaní, vážení, ale zároveň už vtedy zatracovaní. V roku 1933 absolvovalo skúšky basketbalových „sudcov“ desať členov bratislavskej YMCA. Prísny skúšobný komisár Josef First z Prahy bol postrachom, ale v danom ročníku bol spokojný. Skúšky pozostávali z praktickej a teoretickej časti a smerovali k tomu, čo presadzoval F.M. Marek, na ktorého sa obrátil tajomník YMCA Andrej Plávka: „Soudce musí znát a rozumět duchu hry a musí být úplně nestranný. Sympatie soudce budou vždy k jednomu teamu, ale nesmí to soudce nikdy dáti ve svém rozhodování najevo. Basketbal v Československu trpí velkým nedostatkem dobrých, nestranných a schopných soudců, kteří mají více záujmu na průběhu hry než na teamu.“ Úspešní absolventi získali rozhodcovské preukazy a tí najúspešnejší z nich to dotiahli až na medzinárodné palubovky a rozhodovali na vrcholných svetových basketbalových fórach. Príkladom môže byť Ján Osuský, obávaný strelec zdanlivo nebasketbalového vzrastu príznačne prezývaný Prcek, hráč reálneho gymnázia, Uncasu, potom Winnetoua, neskôr ŠK Bratislava i reprezentácie Slovenska, ktorý to s píšťalkou ako uznávaný medzinárodný rozhodca dotiahol až na Olympijské hry 1948 v Londýne. Ďalšími skvelými „sudcami“ boli takisto bratia Kurt a Erich Uberalovci, ktorých mená sú spájané najmä so skupinou Hviezda, alebo Jozef Matrac Jedľovský z Kingu a potom Winnetoua.

Na druhej strane apeloval Marek na hráčov, aby sa vyvarovali neférovej hre: „Basketbal je hrou bojovnou, závodní, při které je možno spousty nedovolených zákroků. Nehledejte spůsoby, jak protihráče odpravit, aby to soudce neviděl, ale hledejte cesty, jak odstránit nedovolené a nebezpečné zákroky. Hrajte sportovně.“ Bolo v záujme všetkých, aby takéto apelácie padli na úrodnú basketbalovú pôdu.


Dátum vydania: máj 2017