Sekcia: Vzdelávanie

 

Bratislavské bazénové problémy a súťažné kontakty

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

V polovici 20. rokov 20. storočia fungoval síce v Bratislave krytý bazén Grössling, ale čo sa týka otvoreného bazéna či kúpaliska, situácia nebola ružová. Hlasy vyjadrujúce nespokojnosť s daným stavom sa množili. „Východné a stredné Slovensko budú mať už riadne kúpalištia a plavárne, kdežto západné Slovensko, s hlavným mestom Bratislavou, uspokojuje sa s niekoľko nepatrnými plavárničkami a špatne (možno povedať vôbec) nepripraveným kúpališťom: Ostende, Devín a Senec sú vzdialené od mesta a samé cestovné je pre každého výdajom.“ Také a podobné úvahy sa objavovali v novinách čoraz častejšie. Jeden z vyznávačov mokrého živlu si v júni 1925 v Slovenskom denníku povzdychol: „My nemôžeme ani pomyslieť na kúpalište. Peniaze na podobné podniky nemáme – snáď na iné účely je ich dosť – ale pociťuje naliehavú potrebu. Aspoň trochu slušnej plavárne, ktorá by zodpovedala potrebám stotisícového mesta Bratislavy.“


Plavecká základňa PTE Bratislava v roku 1921

Predsa len sa veci pohli pomaly dopredu. Viacerí zástupcovia miestnych športových klubov si naplánovali spoločné stretnutie s cieľom nájsť a špecifikovať „vhodné miesto pre budúcu kúpalište“. V konečnom dôsledku išlo o prvý krok k vytúženej realizácii vybudovať potrebný stánok pre plavcov a vodnopólistov v Bratislave. Trvalo ešte tri roky, pokým sa snahy zrealizovali.

Vo všeobecnosti sa predstaviteľom vodných športov nedostávalo z radov „decíznej sféry“, teda od tých, ktorí by mohli niečo urobiť, toľko pozornosti, ako predstaviteľom iných, populárnejších športov. Aj keď PTE či I. ČSŠK, ako najlepšie plavecké kluby, ale aj Makkabea, PAC i VAS mali svoje zázemie a okruh priaznivcov, čakalo sa na výkony, ktoré by rozbúrili až príliš pokojné vody bratislavských bazénov, lepšie povedané bazéna. „Plavecký šport v Bratislave sa pekne vzmáha,“ písala v septembri 1925 tlač, vychádzajúc z výsledkov plaveckých mítingov, pričom bolo potešiteľné, že okrem tých najúspešnejších a známych klubov sa podujatí zúčastňovali podľa možností napríklad aj aktéri zo Sokola. Jeden z „klasických“ oznamov v denníkoch oslovujúci váhavých sokolov a lákajúci ich do bazéna znel takto: „Plavecké cvičenie Sokola Bratislava I sa koná ako obyčajne, pre ženy každú stredu večer od 6 do pol 8. Pre mužských každý štvrtok od 7 do pol 9 v bazéne kúpeľov v Grösslingovej ulici. Poplatok 2 Kčs a 2,50 Kčs.“ Možnosť konfrontovať sa s lepšími sa snažili využívať aj členovia YMCA a YWCA, veď plávanie malo v kresťanských združeniach nezastupiteľné pozície. Svoje plavecké hodiny napĺňali taktiež príslušníci vojenskej posádky, ale aj stredoškolská mládež.

Stavy plavcov a vodných pólistov boli dopĺňané o nové talenty práve z radov študentov, o ktorých sa prognostici vnútri plaveckého športu verejne vyjadrovali napríklad aj tak, že „klub PTE má niekoľko veľmi dobrých plavcov, ktorí v dohľadnej dobe podniknú útok na niektoré naše rekordy“, a v podobnom duchu sa niesli zaručené správy aj z táborov I. ČsŠK alebo ŠK Makkabea. Veľmi pozitívnym ukazovateľom boli zintenzívnené medzinárodné kontakty a medzimestské väzby, keďže do Bratislavy chodievali stále častejšie plavci a pólisti z Prahy, Brna, Viedne či Budapešti. Takéto medzimestské duely mali pre bratislavské plávanie veľký význam, pretože výber mesta sa skladal z tých najlepších z jednotlivých klubov (najmä z PTE a I. ČsŠK), čo utváralo priaznivú situáciu vo funkcionárskych, pretekárskych i rozhodcovských kruhoch, často dlhodobo rozvadených. Vytvárala sa tak priateľská atmosféra, „ľahšie“ ovzdušie a potrebná konfrontácia výkonnosti.


Plavci a vodnopólisti PTE Bratislava v roku 1926

V júli 1925, v medzimestskom plaveckom stretnutí Brno – Bratislava, keď hlavné mesto Slovenska reprezentovali už úspešní plavci ako Steiner, Schmuck, Kinzel, Apfel, Schmelz, Schier a ďalší, prevažne z PTE, zvíťazili celkovo borci moravskej metropoly 27 : 24, „keď stav skorigovalo až stretnutie vo vodnom póle, kde Bratislavčania, technicky neporovnateľne vyspelejší, boli pánmi prvého polčasu, dobyvší 8 gólov. Až po prestávke zmiernili Brňania svoju porážku na 9 : 3.“ Odveta v januári nasledujúceho roka v Grösslingu bola už vyrovnanejšia, čo platilo aj pre vodné pólo. Zaujímavosťou tohto odvetného duelu s výsledkom 3 : 3 bola aktívna prítomnosť známej postavy slovenského vodnopólového života, tu v pozícii rozhodcu, Košičana Vojtecha Neményiho, prvého slovenského vodnopólového olympionika v drese Československa. Podľa svedkov bol „sudcom“ veľmi prísnym, ale vzácne spravodlivým a objektívnym. Mimochodom, práve v aktuálnom roku 1926 sa uskutočnili v Budapešti I. majstrovstvá Európy v plávaní, skokoch do vody a vodnom póle.


Dátum vydania: november 2017