Chceme byť skutočne zdraví?

Mgr. Boris Čechvala, Národné športové centrum

Milí čitatelia. Bežne používam oslovenie „Milí priatelia pohybu“, ale nerád by som niekoho odradil a tak som zvolil neutrálne oslovenie.

ZDRAVIE – laická definícia: človek sa cíti dobre a nepotrebuje lekárov ani lieky
Podľa vyjadrení tých najkompetentnejších (WHO – Svetová zdravotnícka organizácia) tento stav sa nedá dosiahnuť bez primeraného pohybu. POHYB JE PRE ZDRAVIE NEVYHNUTNÝ.

Dokola a dokola pripomínajú odborníci (lekári, fyzioterapeuti, ďalší zdravotnícki pracovníci, telocvikári) dôsledky nedostatku pohybu – hypokinézy. Píšu články do časopisov v snahe získať pozornosť širokej verejnosti. Sú to také výkriky do tmy, pretože časť oslovenej verejnosti si články prečíta, pripustí, že to, čo je v článkoch napísané, môže byť pravda, a pokračuje ďalej vo svojom zabehanom režime.

Väčšina ľudí na Slovensku nie je zvyknutá cvičiť a vecné argumenty sú ako hrach na stenu. Na jednej strane uvádzajú zdravie v popredí rebríčka hodnôt a na druhej strane sa podľa toho nesprávajú. A čo je horšie, nevedú k tomu ani svoje deti. Ospravedlňujem sa množstvu ľudí, ktorí sem nepatria a pravidelne športujú a vedú k tomu aj svoje deti. Bohužiaľ, sú v menšine.

Lekárske štatistiky sú neúprosné. Keďže tento článok je písaný pre časopis „Alergia, astma a my“, dovolím si podotknúť, že jedným z dôsledkov môže byť aj vznik, resp. zhoršený priebeh astmatických ochorení. Astma patrí medzi ochorenia, ktoré je možné za pomoci pravidelného pohybu zmierniť alebo dokonca aj vyliečiť. Združenie astmatikov Slovenska robí osvetu, odporúča svojim pacientom pravidelnú pohybovú aktivitu, ale ani v tomto prípade nie je odozva úmerná snahe lekárov a väčšina pacientov uprednostňuje lieky pred fyzickou aktivitou (zdroj: Združenie astmatikov Slovenska).

Existuje viacero objektívnych príčin súčasného stavu: prirodzená lenivosť (hnacia sila pokroku), životný štýl, pod ktorý je podpísaný technický pokrok (redukcia fyzickej námahy pri práci a cestovaní, pozornosť lákaná displejmi a monitormi), ľahká dostupnosť potravy, osobný príklad dospelých, ...

Podotýkam, že sa jedná o celosvetový problém, ktorý sa v niektorých krajinách snažia riešiť a v iných sa zase rozpráva o tom, že by bolo vhodné riešiť ho. Vo vzdelávacích systémoch viacerých susedných krajín zaviedli hodinu telesnej výchovy každý deň. V konečnom dôsledku ani to celkom nestačí, pretože detský organizmus potrebuje pohybu viac ako hodinu denne, ale je to výrazný systémový krok dopredu, od ktorého sa dá očakávať, že sa zvýši záujem detí o pohyb aj mimo vyučovania.

Ako vylepšiť náš systém tak, aby prinášal ovocie, teda aby sa deti viac hýbali a v dôsledku toho boli zdravšie?

Určite by pomohlo, keby sa problém zdravia v týchto širších súvislostiach viac verejne diskutoval a keby sa podarilo vytvoriť systematický mediálny tlak na obyvateľstvo. To však súvisí s myslením väčšiny ľudí v tejto krajine, celkovou politikou a prioritami štátu a neoddeliteľným financovaním takéhoto projektu, takže naša spoločnosť ostáva naďalej pod vplyvom toho, čo je bežne v ponuke médií.

Dospelý človek nezvykne meniť svoj životný stereotyp aj napriek dostupným informáciám o dôsledkoch svojho správania. Platí, že čo sa za mladi naučíš, ... Pokiaľ nemá správne návyky z detstva, ťažko si osvojuje iný i keď zdravší životný štýl.


Foto: archív autora

Ťažko prinútiť dospelého človeka, aby sa pravidelne hýbal v záujme svojho zdravia. Ak ale rodičia nevedú svoje deti k pravidelnej pohybovej aktivite, nemôžu súčasne tvrdiť, že chcú, aby boli ich deti zdravé. To sa jednoducho vylučuje. Ešte horšie je, ak rodičia podpisujú žiadosti o oslobodenie z hodín telesnej výchovy, pretože ich dieťa sa nechce spotiť, a takisto nie je dobré, keď sa pod žiadosť o oslobodenie zo zdravotných dôvodov podpíše lekár bez toho, aby odporučil náhradnú pohybovú aktivitu, ktorá by mohla zdravotný stav dieťaťa zlepšiť. Pravdou je však aj to, že školy už dávno neponúkajú hodiny TV pre zdravotne oslabených žiakov.

Riešenie?
Možno nie až tak zložité. Keďže vieme problém pomenovať a definovať jeho pôvod, vieme navrhnúť spôsob, ako ho eliminovať alebo aspoň zmierniť. Naše návyky sa najlepšie formujú pred nástupom puberty. Toto obdobie je charakteristické prirodzenou vitalitou. Z fyziologického pohľadu potrebuje mladý organizmus viac hodín pohybu denne. V tomto období navštevuje dieťa základnú školu na I. stupni, kde je prinútené sedieť niekoľko hodín v lavici. V triede, do ktorej chodí, býva 20 – 30 žiakov a túto triedu má na starosti poväčšine jedna učiteľka. Zvládnuť túto živú masu nie je jednoduché. Klobúk dolu pred touto prácou. V rámci vyučovania mávajú deti aj hodiny telesnej výchovy. Viesť hodinu telesnej výchovy s masou malých detí nabitých energiou znamená čeliť navyše aj rizikám zranenia. Z pohľadu prevencie je najúčinnejšie udržať disciplínu za každú cenu, resp. vyhnúť sa riziku (a necvičiť), čo je však v protiklade s tým, čo biologický materiál potrebuje – spontánny pohyb.
Tu je veľký priestor na vylepšenie fungovania vzdelávacieho systému.

Pri tejto príležitosti si dovolím upriamiť pozornosť čitateľov na Národné športové centrum, ktoré je nositeľom Národného projektu „Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy“. Projekt je financovaný zo štrukturálnych fondov EU. Cieľom projektu je prispieť ku skvalitneniu výučby telesnej výchovy tak, aby boli hodiny TV čo najefektívnejšie a aby čo najviac motivovali deti k pravidelnému pohybu aj mimo vyučovania. Možno by sme v tomto bode mohli trochu zmeniť rétoriku v tom, že úplne by stačilo, ak by sme deti od pohybu neodnaučili. Všetky mláďatá v prírode sú totiž prirodzene fyzicky aktívne a iba človek tie svoje v určitom čase posadí do lavíc a zakáže sa im prirodzene hýbať.

Cieľovou skupinou Národného projektu sú učitelia (3200) na I. stupni a učitelia na II. stupni bez aprobácie na predmet TV. V praxi je bežné, že učitelia si môžu doplniť úväzok o výchovný predmet, na ktorý nemajú špecializáciu. Takýmto spôsobom má škola možnosť riešiť otázku organizačného a personálneho zabezpečenia vyučovania, ak nemá k dispozícii dostatok učiteľov-špecialistov.

V prvej fáze projektu boli vyškolení telocvikári, ktorí v druhej fáze budú vzdelávať spomínaných kolegov – učiteľov z I. stupňa a učiteľov-netelocvikárov. Táto časť vzdelávania je organizovaná priamo v regiónoch. Samotné vzdelávanie už bolo na niekoľkých vybraných školách odštartované.

Projekt je otvorený a záujemcovia sa môžu ešte prihlásiť. Každý účastník získa pre svoju školu okrem iného aj materiálne pomôcky v nezanedbateľnej hodnote. Nevýhodou projektu je, že sa nemôžu zapojiť školy a učitelia z Bratislavského kraja.Viac informácií o Národnom projekte nájdete na stránke www.sportcenter.sk.

Národné športové centrum prispieva k riešeniu problému hypokinézy nielen prostredníctvom Národného projektu, ale aj ponukou odbornej literatúry, vedomosťami a skúsenosťami svojich zamestnancov a v neposlednom rade výsledkami športovcov, ktorí vedia svojimi úspechmi motivovať deti k pravidelnému športovaniu.

Dátum vydania: 6. mája 2014