Sekcia: Vzdelávanie

 

Čo treba vedieť o športovom tréningu

Mgr. Gustáv Varnai, Národné športové centrum

V športovej príprave mladých, ktorí boli vybraní pre svoje pohybové schopnosti a športový talent do dlhodobej športovej prípravy, sa neraz vyskytujú práve problémy súvisiace s úrovňou pohybovej všestrannosti vybraných športovcov, taktiež s kompetentnosťou trénerov, s možnosťami  získavania potrebných vedomostí z oblasti najnovších metód, trendov a postupov vo vedení športového tréningu a v nie poslednom rade je problémom aj oblasť zdravotného zabezpečenia a diagnostiky sledovaných športovcov práve na tejto úrovni športovej prípravy. Riešiť túto problematiku neznamená nič viac, než vytvoriť základné podmienky na profesionálne a odborné vedenie športovej prípravy mladých, ozaj talentovaných športovcov. Tí majú predsa právo byť vedení len trénermi, ktorí majú potrebné vzdelanie a pedagogické schopnosti viesť športovú prípravu a tiež, aby ich  príprava bola vedená za podmienok, ktoré zodpovedajú potrebám náročnosti tohto procesu. V každom prípade by všetci tí, ktorí vedú športovú prípravu v jej nižších článkoch, mali vedieť to, čo patrí k základným vedomostiam a čo v športovej príprave mnohokrát býva  nezohľadnené. Domnievam sa, že v tomto smere sa najviac chýb prejavuje práve v nižších článkoch športovej prípravy talentovaných športovcov. Pozrime sa preto na samozrejmosti, ktoré nie vždy nimi sú.

Hlavným cieľom športového tréningu je dosiahnutie čo najvyššej individuálnej úrovne športovej výkonnosti. Tento cieľ by mal byť reálny a mal by rešpektovať vstupnú úroveň výkonnosti a trénovanosti športovca, možnosti jeho  adaptácie a prirodzený vývoj organizmu. Pre trénera by preto malo byť dôležité poznať celkovú anamnézu  športovca a hodnoty výsledkov špeciálnych diagnostických vyšetrení, ktoré pozostávajú zo  smerodajných dominánt, nakoľko športový tréning prináša vysoké nároky na prácu a rozvoj funkčných systémov organizmu. Predovšetkým ide o fyziologické a biochemické procesy súvisiace s našimi energetickými – metabolickými systémami, o vysoké nároky na srdcovú a  obehovú sústavu, na dýchanie a  prenos kyslíka. (v tejto súvislosti vrele odporúčam prelistovať si malú, ale obsažnú publikáciu autora MUDr. Laurenca Dívalda „Kontrolovaný tréning“, ktorá vyšla začiatkom roka 2009 v tlačiarni SLZA s.r.o. Poprad).

Športový tréning je dlhodobým procesom zvyšovania špeciálnej výkonnosti na základe zodpovedajúceho všestranného rozvoja športovca. Z  pohľadu praxe je to plánovitý a riadený pedagogický proces, ktorý prebieha prostredníctvom zákonitostí adaptácie, teda  prispôsobovania sa organizmu na záťaž. Správne zaťažovanie organizmu sa potom pozitívne odráža tak v telesnom a predovšetkým funkčnom rozvoji (kondičná zložka), ako aj  v motorickom rozvoji, ktorého prejavom je osvojovanie a zdokonaľovanie nových zručností a pohybových štruktúr, ktoré sú výsledkom tvorby konkrétneho dynamického stereotypu (technická a taktická zložka). Samozrejmou súčasťou adaptácie  je aj utváranie a formovanie osobnosti športovca (psychologická zložka), teda jeho psychologický a sociálny rozvoj. Všetky tieto zložky, ktoré následne tvoria športový výkon, sa v tréningovom procese, vo vzájomnom prepojení, rozvíjajú a ovplyvňujú. Preto ak chceme športový tréning riadiť systematicky a zmysluplne, je treba čo najlepšie poznať štruktúru výkonu a charakteristiku športovcov, pre ktorých tréning pripravujeme. Potom by sme už mali byť  schopní reálne  si určiť ciele, úlohy, obsah, prostriedky aj metódy tréningu.

Na začiatku bolo spomenuté, že hlavným cieľom športového tréningu je dosiahnutie čo najvyššej individuálnej úrovne športovej výkonnosti a že tento cieľ by mal byť reálny. Práve preto musí byť pre trénera veľmi dôležitým poznať celkovú anamnézu každého pretekára, ale zároveň by tréner aj športovec mali byť dobre oboznámení so štruktúrou športového výkonu, tj. s celým komplexom faktorov, ktoré športový výkon vytvárajú ( telesné, kondičné, technické, taktické, psychické, ale tiež sociálne ). Až potom sa športový tréning môže stať  komplexným procesom, ktorý prebieha vo vzájomnom obojsmernom vzťahu tréner – pretekár a jeho úlohou je rozvoj. Rozvoj však väčšina  chápe  ako rozvoj telesný. Nie menej, ale ide tiež o rozvoj psychický a sociálny. Potom vlastné formovanie, teda rozvoj športovca, spočíva v zmysle požiadaviek športovej disciplíny. Úlohy sa realizujú v rámci jednotlivých zložiek prípravy, ktorých podiel v tréningu a neskôr aj na športovom výkone závisí od ich zmysluplného zastúpenia v príprave každého športovca zvlášť. Z tohto pohľadu pôjde v príprave zároveň aj o  individuálny prístup k jednotlivým športovcom. Na realizáciu takéhoto prístupu v športovej príprave volíme adekvátne metódy, postupy a tréningové prostriedky. Je samozrejmé, že ide vždy o zložitý a náročný proces a preto by mal byť vedený len kompetentnými trénermi, majúcimi dôveru a potrebnú podporu. Športové talenty sa  predsa neobjavujú každý deň. Vážme si ich.

Dátum vydania: 2010