Na planši s disciplínou i šarmom

DAGMAR BARÁNIKOVÁ (*2.5.1989), šerm, BŠK Martinengo Bratislava, NŠC Bratislava

Sled medzinárodných úspechov:
2007 – víťazka pretekov Svetového pohára junioriek v Helsinkách
2008 – 3. miesto na pretekoch Svetového pohára junioriek vo Varšave
2008/09 – 14. miesto v celkovom hodnotení Svetového pohára Medzinárodnej šermiarskej federácie v konkurencii približne 500 šermiarok
2009 – 3. miesto na pretekoch Svetového pohára v Dijone
2009 – 20. miesto na Svetovej letnej univerziáde v Belehrade
2009 – 16. miesto na ME Senioriek v Plovdive
2010 – 11. miesto na pretekoch Svetového pohára v Grécku
2011 – 3. miesto na ME do 23 rokov v Kazani
 
Už v detskom veku ste sa javili ako výrazný talent slovenských planšov. Bolo to takpovediac v rodine (otec Miroslav Baránik je prezidentom Slovenského šermiarskeho zväzu, šermovala i sestra). Mali ste sklony aj k iným športom, prečo nakoniec prevážil šerm?
 
Už od malička som bola dosť aktívna, stále som mala veľa energie. Popri šerme som hrala aj tenis a chodila som na španielske tance. Nemyslím si, že som bola, resp., že som talent. Povedala by som, že dnešné úspechy boli tvrdo vydreté, je za nimi množstvo tréningov, prehier, ale aj odriekania. Skôr som sa javila ako nádej slovenského šermu.
 
Vaším trénerom je Arpád Érsek, ktorý popri vašom otcovi viditeľne  nasmeroval vaše šermiarske pôsobenie. Ako funguje vo vašom prípade vzťah tréner – zverenec. Bol alebo je ešte niekto, koho by ste ešte spomenuli v časovej hierarchii vášho šermiarskeho vývoja, kto ovplyvnil alebo sa podieľal na vašom raste od tých ôsmich rokov, keď ste začínali so šermom až podnes?

Mojím prvým trénerom bol Pavol Bottan, on ma naučil základy a fungovali sme spolu do mojich 16 rokov, potom som prešla k Árpimu. Musím však povedať, že na mojich dnešných úspechoch sa podieľal aj tréner fleuretu Jozef Nagy so Šamorína, kam so tiež dlhé roky chodila a výrazne som si pod jeho taktovkou zlepšila pohyb nôh, ale aj celého tela. Pri Árpim sa mi podarilo o kúsok vyrásť, zlepšil mi moju techniku a zoznámil ma s Ivanom Jamriškom, ktorý sa stará o moju kondíciu dodnes a veľmi dobre. Momentálne ma trénuje reprezentačný tréner kordu Peter Drobný. Keďže už som pomerne vyspelý šermiar, tak v mojom prípade funguje tréner ako taký poradca, pretože samu seba poznám najlepšie a veľakrát si zvládnem poradiť aj sama. Avšak tréner je nenahraditeľný, pretože ako každý šermiar, aj ja si musím trénovať techniku. Na každej súťaži ma sprevádza otec, a aj keď už vyše 20 rokov nie je tréner, je mi veľkou oporou.

Laik ťažšie rozozná rozdiel medzi fleuretom a kordom. Aj vy ste začínali fleuretom a prešli ste ku kordu. Čo vás k tomu viedlo a aký je rozdiel medzi týmito dvoma zbraňami?

Náš oddiel bol od začiatku viac fleuretový ako kordový, tak som začala s fleuretom, postupne oddiel prešiel čisto na kord a za fleuretovými tréningami som dochádzala 2-krát do týždňa do Šamorína, čo bolo časovo náročné. Postupne som zistila, že sa nedajú obe tieto zbrane šermovať na vrcholovej úrovni, a preto som si vybrala tú, ktorá mi išla lepšie – kord. Rozdiel medzi nimi je jednak vizuálny - kord je väčší, ťažší – a aj v pravidlách. V korde platí zásah na celé telo, vo fleurete len na trup bez hlavy a rúk. A fleuret je konvenčná zbraň, má dopredu stanovené pravidlá na získanie práva útoku, prevzatie práva na útok a pod.

Na Slovensku je šerm malým športom s nízkou členskou základňou. Pre mladšie generácie atraktívny, no mnohí z tých, čo ho skúsia, dosť rýchlo končia a do seniorskej kategórie nepokračujú. Kde je príčina? Sú to chýbajúce financie, nedostatočná podpora, zlé podmienky, či niečo iné?

Myslím si, že v prvom rade je to neochota mladých ľudí obetovať sa trochu športu a pracovať na sebe, veď ako každý šport aj tento má náročné tréningy. Samozrejme aj nedostatok financií, pretože dosť vecí (cesty, materiál a pod.) im platia rodičia, ale množstvo skončí aj preto, že nedokážu skĺbiť vysokú školu so športom. Ja si však myslím, že sa dá všetko, len treba chcieť.

V kolotoči svetového pohára alebo medzinárodných i domácich podujatí sa s mnohými súperkami poznáte pravdepodobne už celkom dobre. Dá sa povedať, že aj v šerme platí, že niektoré mi vyhovujú a naopak, niektoré nemusím. Čo rozhoduje, že súperku zaradíte do jednej či druhej skupiny – štýl, spôsob vedenia súboja, alebo nejaký iný faktor? Aký typ súperiek vyhovuje vám (ak sa to vôbec smie z taktických dôvodov prezradiť)?

Áno, platí to u mňa. Neraz sa mi stalo, že som prehrala s nižšie nasadenou, len preto že mi nesedel jej štýl a ja som za celý čas nevedela vymyslieť nejakú „tutovku“, ktorou by som ju porazila. No je to rôzne, niekedy mi nesadne štýl boja, napr. je pasívna a neútočí alebo niekedy je súperka rýchlejšia o stotinu sekundy a predbehne ma v mojej akcii a dá mi zásah. To platí najmä v prípade lepších súperiek. Ja mám radšej aktívnejšie typy, aby som ja mohla čakať na ich chyby. Ale veľakrát aj keď mi štýl šermiarky nesadne, podarí sa mi ju poraziť.

Dnes, v časoch úzkej špecializácie, už nie je na univerzálnosť priestor, ale predsa len, aké doplnkové športy sa hodia k tomu vášmu, ktoré mu prospievajú a ktorým sa treba vyhýbať, ak sú aj také?

Najlepším doplnkovým športom je beh, lebo ten mi nikdy neuškodí, práve naopak, ale v zime to sú napr. bežky, korčuľovanie a v lete beh a vysokohorská turistika. Snažím sa vyhýbať zraneniam a teda aj športom, kde je pravdepodobnosť úrazu vyššia, i keď stať sa môže kdekoľvek čokoľvek. Pre šerm si však myslím, že je veľmi nevhodným doplnkovým športom tenis, pretože je tiež jednostranný a mohol by dosť rozhádzať ruku na úkor šermiarskej techniky a presnosti.

Šerm si zachováva svoje tradičné etické hodnoty, vyjadrenie úcty súpermi už pri pozdrave pred duelom. Rituál pokračuje aj pozdravením rozhodcov i obecenstva. Deje sa tento kódex zdvorilosti už v mysli šermiara „zautomatizovane“, pričom sa už vaše myšlienky venujú súperovi a taktike v bezprostredne nadchádzajúcom dueli, alebo  už na takéto úvahy nie je čas?

Áno, je to už úplne automatické, v tom čase už mám čistú hlavu, pripravenú na koncentrovanie sa, už nemyslím na nič konkrétne.

Zvládnuť niekoľko súbojov v pomerne nabitom slede je fyzicky iste náročné, ale určite aj psychicky. Koncentrácia a psychická odolnosť stojí veľa síl. Dá sa trénovať aj šermiarska psychika? Dokážete medzi jednotlivými duelmi úplne vypnúť?

Dokonca si myslím, že je to náročnejšie psychicky, pretože fyzickú pripravenosť viem do určitej miery natrénovať na tréningu, ale psychická odolnosť sa dá trénovať a získať len na pretekoch. Dokážem vypnúť úplne, môj mozog to robí už automaticky. Je pre mňa veľmi dôležité mať medzi každým súťažným víkendom minimálne jeden voľný, aby som si „nevybila baterky“.

Šerm je jedným zo štyroch športov, ktoré sa objavili doteraz na každých olympijských hrách. Svojho času prebiehali médiami diskusie o tom, že tento šport stráca na atraktívnosti, že je pre diváka málo zaujímavý, že mu chýba dynamika, boli aj takí, čo navrhovali jeho vylúčenie z programu OH. Našťastie, prevážili rozumné argumenty, ktoré nespochybnili jeho hodnoty, nenahraditeľnosť a originalitu spojenú s tradíciou. Ako to vnímate vy?

Je to jeden so zakladajúcich športov a  tá pozícia na OH mu právom patrí. Myslím si, že šerm je aj divácky atraktívny, hlavne šabľa je zaujímavá a kord má zase jednoduché pravidlá. A keď niekto pochopí pravidlá napr. v tenise, tak v korde to nie je o nič ťažšie. Šerm je ako šport vo svete veľmi silný, pretože je veľmi málo takých športov, v ktorých by štartovalo na svetovom pohári 260 ľudí. Vyhrať takýto turnaj je naozaj umenie. Na OH je len 34 najlepších šermiarov v každej kategórií a ide aj o prestíž.

Šerm je zároveň jednou z disciplín moderného päťboja. Ďalšími sú športová streľba, plávanie, jazdectvo a cezpoľný beh. Na ktorú z nich by ste si trúfli, alebo vás zaujala? Neskúšali ste, alebo neuvažovali (ani okrajovo) o takejto kombinácii?

Vôbec ma nikdy nenapadlo robiť päťboj, pretože ma ani žiadna z ostatných disciplín nezaujala. Ja sa radšej venujem jednému športu naplno.
 
Každý šport prechádza vývojom po všetkých stránkach, okrem iného aj v oblasti výzbroje a výstroja. Šerm skrýval v minulosti v sebe riziká ohľadom bezpečnosti šermiara, história zaznamenala niekoľko prípadov zranení práve vinou nedokonalosti spomínaných oblastí. Dnes je situácia podstatne lepšia, či už sa to týka zbrane alebo oblečenia. Myslíte si, že ešte existuje nejaké slabšie miesto, ktoré by sa dalo vylepšiť alebo zdokonaliť?

Bezpečnosť je na prvom mieste a tá je v dnešnom šerme zvládnutá veľmi dobre. Odkedy sa zaviedli kvalitnejšie materiály a bezpečnostné prvky som nepočula o žiadnom vážnom zranení, ak boli dodržané všetky potrebné zásady.
 
Zohráva pri šerme určitú úlohu aj správna výživa? Musí sa šermiar strážiť pri stravovaní, vyvarovať sa určitých zdanlivých gastronomických prehreškov, alebo je to čisto individuálna vec? Platí obdobné konštatovanie aj pre pitný režim?

V šerme nie sú žiadne prísne pravidlá, platí to čo bežne pri športovaní, že si nedám pred turnajom/trénigom niečo  mastné  a ťažké, ale je to individuálne, ak to niekomu nevadí, tak môže aj to a pitný režim je dôležitý všeobecne, takže tiež nič výnimočné.
 
Aktívna činnosť šermiara môže byť dlhá. Tešíme sa, že vy budete rozdávať zásahy i radosť na planši ešte roky. Myslíte si, aj keď je to ešte relatívne ďaleká budúcnosť, že sa budete pohybovať v šermiarskej societe aj po skončení aktívnej činnosti či už v roli trénera, funkcionára, rozhodcu? Pravdepodobnosť je vysoká...

Šerm je odjakživa súčasťou môjho života a keď raz skončím aktívnu činnosť, tak predpokladám, že mi bude chýbať a vrátim sa. Možno ako tréner, rozhodca určite nie, to by ma nebavilo, ja som aktívny človek a potrebujem k životu pohyb.
 
Je o vás známe, že ste veľmi dobrá v matematike, ktorá na rozdiel od mnohých, nikdy nebola vo vašom prípade strašiakom, práve naopak. Sme úplne vedľa, keď sa pýtame, či sa nedajú na planši aspoň náznakovo zúročiť či aplikovať napríklad kombinatorika, geometria, pravdepodobnosť či trigonometria? Alebo matematiku riešite výsostne mimo športu?

V šerme sa teda matematika nedá nijako aplikovať, možno logika. Matematiku už neriešim vôbec, ale v šerme neustále kombinujem a premýšľam, čiže nejaký ten základ tam asi bude.

 

Keby sme chceli porovnať šermiarsky planš a módne mólo, ťažko by sa hľadali spoločné prvky okrem elektrizujúceho prostredia v oboch prípadoch. Na planši ste na očiach, ale zároveň v takpovediac mimickej anonymite, na móle kompletne viditeľná. Vy ste si vyskúšali aj to mólo. Určite si vás mnohí vedia predstaviť na oboch pódiách. Aký je váš vzťah k modelingu, prípadne k možnej kombinácii oboch oblastí?

Mólo ako také som si nikdy nevyskúšala, ani modeling, aj keď ako mladšia som sa vždy chcela prihlásiť na Miss, absolvovala som len fotenia do časopisu, a to sa s modelingom porovnať nedá. Modeling obdivujem, pretože to nie je vôbec jednoduché a s vrcholovým športom by sa to asi skĺbiť nedalo, hlavne časovo.

Dátum vydania: 2012