Sekcia: Vzdelávanie

 

Dominancia Barkochby Bratislava v hre s mokrou loptou

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Posledné roky existencie ČSR sa niesli na Slovensku v znamení prevahy vodnopólistov Barkochby Bratislava. Najväčšiu šancu na zisk titulu majstra republiky mali v roku 1937. V poslednom zápase hranom na Lide proti ČPK Praha jej chýbali v konečnom účtovaní dva góly a diváci odchádzali sklamaní. Titul dobyl  po tretí raz za sebou Hagibor Praha a Bratislavčanom pod vedením skvelého Pavla Steinera zostalo „iba“ druhé miesto. O rok neskôr zavŕšil židovský klub svoje prvoligové pôsobenie bronzom.

Na valnom zhromaždení BKB v máji 1938 bolo skonštatované, že rok 1937 bol mimoriadne úspešný pre plavcov, ktorí zlepšili 28 československých rekordov a klub sa stal najúspešnejším v republike. Dve veľké postavy BKB – Steiner a Schmelz boli zvolené do funkcií náčelníkov. Najmä doktor Pavel Steiner, od roku 1922 plavec a pólista PTE Bratislava, ktorý v roku 1931 prestúpil práve do BKB,  získal zaslúžený obdiv a rešpekt. Stal sa 56-násobným reprezentantom ČSR v plávaní a vodnom póle, 10-násobným majstrom republiky v plávaní na 100 m voľný spôsob, držiteľom 38 československých rekordov. Medzi jeho najväčšie úspechy patril zisk bronzovej medaily na ME 1931 v Paríži a víťazstvo na Veľkej cene Paríža o rok neskôr. Účastník OH 1928 v Amsterdame vybojoval ako člen vodnopólovej reprezentácie na ME 1931 piate miesto. Jedna z posledných zostáv BKB pochádza zo zápasu s Hakoah Viedeň: Berger, Frucht, Körbl, Földes, Steiner, baderle, Reiner.


Pavol Steiner

Sled politických udalostí v roku 1938 spôsobil veľké škody aj plávaniu a vodnému pólu. Okupáciou Petržalky prišli Bratislavčania o svoje obľúbené Lido, útechou mohla byť výstavba plaveckého bazéna na Tehelnom poli. Citeľným kvalitatívnym oslabením bol nútený odchod českých plavcov i skúsených  trénerov zo Slovenska do Čiech. Čo bolo ďalej? Iba stručne. Už 3. decembra 1938 bol založený Slovenský plavecký zväz v Bratislave. Jeho súčasťou bola aj sekcia vodného póla, ktorej šéfoval a zároveň vykonával aj funkciu trénera slovenskej vodnopólovej reprezentácie skúsený Ľudovít Stahl. Jeho hlavnou úlohou bolo znova postaviť na nohy naše vodné pólo.

Najúspešnejší slovenský plavecký klub oznámil prerušenie činnosti, väčšina plavcov a vodných pólistov emigrovala, úderom bola aj strata Košíc a zánik viacerých ďalších plaveckých klubov či odborov. Napriek týmto stratám sa vodné pólo dosť rýchlo na Slovensku pozviechalo. V rokoch 1939 až 1944 sa uskutočnili troje majstrovstvá Slovenska, všetky v Bratislave. Tituly si vybojovali v rokoch 1941, 1942 a 1943 Deutscher sport klub Bratislava, známy pod skratkou DSK, ktorého rok založenia bol ešte 1933.


Vodnopólová reprezentácia Slovenska 1942

V roku 1943 „zaviedol“ Slovenský plavecký zväz plaveckú a vodnopólovú ligu, v ktorej pôsobili mužstvá DSK Bratislava, SPK Bratislava, PPK Piešťany a OAP Bratislava. Oddielu armádnych pretekárov (OAP), v ktorom mali svoje miesto špičkoví slovenskí  plavci i vodnopólisti, sa v bazénoch v Grösslingu, na Tehelnom poli i v tých mimo hlavného mesta Slovenska darilo, veď v roku 1944 sa stali vojaci víťazmi spomínanej vodnopólovej ligovej súťaže. Slabou stránkou plaveckého športu u nás bol obmedzený medzinárodný styk, okrem medzištátnych stretnutí s Chorvátskom a Maďarskom prakticky vôbec nejestvoval. Podstatnejšie zmeny v hre s mokrou loptou, najmä čo sa organizácie a koncepcie týka, nastali u nás až po oslobodení.

Dátum vydania: júl 2018