Sekcia: Vzdelávanie

 

Dominantný bol Lawn Tennis Klub (5)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Od roku 1923 pútal pozornosť tenisovej Bratislavy víťazne naladený Richard Nedbálek, keď  triumfoval na majstrovstvách Slovenska vo štvorhre ako partner skvelého Jana Koželuha. O rok neskôr sa prebojoval so svojím partnerom Kohanom z Viedne do finále juniorských majstrovstiev ČSR. Práve rok 1924 bol pre československý tenis veľmi úspešný, pretože mužská reprezentácia sa po prvý raz prebojovala až do finále európskej skupiny Davisovho pohára. V tejto renomovanej súťaži reprezentačných výberov sa ČSR premiérovo predstavila v roku 1921 v zostave Ardelt, Žemla, Just a faktom zostáva, že počas celého trvania 1.Československej republiky, až do roku 1938, sa podarilo obliecť v zápasoch Davis Cupu reprezentačné tričko iba jedinému Slovákovi – Žilinčanovi Ladislavovi Hechtovi, v rokoch 1931 až 1938.

  
Dobové ponuky tenisového sortimentu

V roku 1925 dopadol nad očakávanie dobre pre mladého Richarda Nedbálka prvý zahraničný výjazd. V nemeckom Bad-Elsteri to s ním v prvý hrací deň nevyzeralo najlepšie. Po nešťastnom zranení nohy skrečoval zápasy v dvojhre i zmiešanej štvorhre a zdalo sa, že smutnej realite, odchodu domov, sa nevyhne. Situácia sa ale po lekárskom ošetrení zlepšila a na druhý deň nastúpil spolu s Grancym v štvorhre. Dvojica prechádzala pavúkom víťazne až do finále a aj v ňom zvíťazila. Medzinárodný debut bratislavského tenisového talentu v drese LTK, kam prestúpil z I.ČsŠK, sa teda vydaril.

Bratislavských tenisových priaznivcov zaujímala rivalita úspešných mestských klubov – PTE a LTK. Aj keď sa to nemuselo zdať, z Prahy sa Československá lawn-tennisová asociácia snažila dohliadať na dodržiavanie svojich legislatívnych ustanovení, sledujúc tenisové dianie na celom území ČSR. V PTE Bratislava, dovtedy najlepšom bratislavskom klube, hrávali hráči maďarskej národnosti, ale aj Slováci, Česi i Nemci. Klub však nespĺňal podmienky asociácie, ktorá svoj postoj vyjadrila v lete 1923 v úradnej správe jasne: „ČSLTA zakazuje všem hráčům lawntennisu Republiky československé start na turnaji Pozsonyi Torna Egyesület v Bratislavě, poněvadž jmenovaný klub není ani členem ČSLTA, ani ČSLT. Asociaci o povolení k pořádání tohto turnaje nepožádal. Hráči, kteří by se tohto turnaje zúčastnili, budou potrestáni diskvalifikací.“  Popri spomínaných dvoch bratislavských kluboch a I.ČsŠK sa v 20. rokoch zakladali v meste aj ďalšie, síce menšie, ale tiež so svojimi vlastnými kurtmi. Patrili medzi ne YMCA, YWCA, LTC železničných úradníkov, ŠK Makkabea, MTE alebo Dôstojnícky LTC.


Turnaj LTK Bratislava v Piešťanoch 1923, zľava: G. Hubáček, Salamonová, Jan Koželuh

LTK Bratislava usporiadal v auguste 1923 svoj medzinárodný turnaj v Piešťanoch na štyroch novozriadených kúpeľných dvorcoch. V podstate nešlo o žiadne prekvapenie, pretože tenisové tradície svetoznámeho kúpeľného mestečka boli vychýrené a Športový klub Piešťany, založený v roku 1919, sa zhostil úlohy „domáceho pána“ rutinérsky. Pricestovali aj špičkoví českí hráči ako Jan Koželuh, Žemla, Just, Gottlieb, Rohrer, Holub, Riegerová či Holubová, ktorí si v konečnom dôsledku rozdelili aj ceny v hlavných kategóriách, zatiaľ čo v majstrovstvách Bratislavy, ktoré sa konali súčasne, putoval titul zásluhou Oskara Barczyho do Banskej Bystrice, keď vo finále porazil Berounského z LTK Bratislava. Víťazkou ženskej dvojhry sa stala Nebeská z LTK. Až osemdesiatštyri hráčov a hráčok odchádzalo z Piešťan spokojných a týkalo sa to aj porazených – skvelá úroveň, starostlivosť i atmosféra dala zabudnúť na prehry.

V jeseni 1923 dosiahol LTK Bratislava ešte jeden výnimočný úspech v podobe otvorenia prvých krytých tenisových kurtov v celej republike. „Konečne sme sa dočkali splnenia dávno vytúženého priania. Nie síce v Prahe, ani Brne, ale v Bratislave,“ tešili sa zainteresovaní. Bratislavské noviny sa nadchýnali: „LTK Bratislava podařilo se získati v pavilonu orientálniho trhu v Bratislavě dvě betónová, krytá, šinglová hřiště, na kterých možno denně od 8. hod. ráno do 8. hod. večer při denním, eventuelně elektrickém světle hráti. Hráčům jsou k dispozici vkusně zařízené šatny (vytápěné).“ Vstupné na kryté dvorce predstavovalo sumu od troch do siedmich korún na jednu hodinu, podľa konkrétnej časovej ponuky, pričom každému hráčovi mal byť vystavený vstupný preukaz. Sympatickým gestom bolo, že sa pamätalo aj na mimobratislavských záujemcov. Im rezervovali sobotňajšie a nedeľňajšie hodiny. Záujem bol značný.

Dátum vydania: 21. október 2015