Džudistka Nina Geršiová chce ísť krok po kroku do Paríža

Bratislava 13.7.2020 (SOŠV- Martin Horváth)Nádejná slovenská reprezentantka v džude Nina Geršiová, členka NŠC, bola vlajkonosičkou slovenskej výpravy na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Győri 2017, odkiaľ si odniesla bronz. O štyri roky by rada štartovala pod piatimi kruhmi. 

Talentovaná džudistka Nina Geršiová sa narodila 13. augusta 2001 v Bratislave. Svojmu športu sa venuje už od piatich rokov. Členka klubu Slávia STU Bratislava dokázala vybojovať bronzovú medailu na EYOF-e 2017 v maďarskom Győri. Momentálne sa pripravuje pod vedením Jozefa Krnáča a od jesene bude študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Je členkou Národného športového centra.



Foto: Nina Geršiová v modrom kimone

Aká bola tvoja cesta k džudu?

Keď som mala päť rokov, spolu s rodičmi sme hľadali šport, ktorému by som sa mohla začať venovať. Začala som chodiť na džudo. Spočiatku bolo v pláne, že sa neskôr presuniem k hádzanej alebo basketbalu, ale napokon mi džudo akosi prischlo.

Momentálne si zmaturovala a čaká ťa štúdium na vysokej škole. Ako si dokázala skĺbiť školu so športom?

Chodila som na strednú športovú školu v Bratislave. Džudo je šport, ktorý bol podporovaný školou. Mali sme tam zamestnaných trénerov. Čo sa týka testov, učitelia urobili voči mne množstvo úsputkov, napríklad keď sme boli na sústredení. Bolo to fajn. Učivo som doháňala od spolužiakov, to bolo treba „prekusnúť“. Som vďačná za to, že mi robili ústupky. Z tejto strany som to mala jednoduchšie.

Ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň?

Ráno vstanem a o 7:45 hod. mám tréning. Trénujeme v posilňovni alebo ideme behať. Následne mám počas dňa školu a večer od pol siedmej sa pripravujeme v hale.

Matej Poliak trénoval počas koronakrízy napríklad aj v záhrade u trénera. Ty si to mala podobne?

On sa pripravuje v Banskej Bystrici, ja v Bratislave, takže to bolo odlišné. Do konca mája som sa pripravovala individuálne. Chodila som behávať a cvičiť. S mojou tréningovou skupinou sme postupne začali trénovať spolu najskôr vonku a venovali sme sa kondičnej príprave. Následne sme sa už presunuli do haly.

Stále si ešte mladá, ale už si dosiahla viacero úspechov. Ktorý z nich by si vyzdvihla?             

Nateraz najvýznamnejší výsledok som zaznamenala pravdepodobne na EYOF-e 2017 v Győri, kde som získala bronz. Išlo o olympijskú akciu a bolo to super. Preteky sa uskutočnili relatívne blízko Slovenska a mohli sa na mňa prísť pozrieť aj rodičia. Veľmi sa mi tam páčilo a medaila bola plus.

Bol teda EYOF 2017 pre teba najväčší zážitok v kariére alebo by si vyzdvihla niečo iné?

Pravdepodobne áno. Rada spomínam aj na majstrovstvá sveta, európske šampionáty a ďalšie vrcholné podujatia. EYOF by som však vyzdvihla, keďže som mala možnosť stráviť týždeň s ďalšími športovcami z iných odvetví.

A čo tvoje vzory? Máš nejaký zo športového prostredia?

Nedá sa povedať, že by som mala vyslovene vzor. Napriek tomu je veľa športovcov, ku ktorým vzhliadam a obdivujem ich. Napríklad môžem spomenúť môjho trénera Jozefa Krnáča, ktorý zaknihoval striebro na olympijských hrách v Aténach. Takisto by som sa zmienila o americkej džudistke Kayle Harrisonovej, ktorá sa stala olympijskou víťazkou v Londýne 2012 a v Riu de Janeiro 2016.

Ak sa pozrieme na ciele do budúcna, čo by si chcela dosiahnuť?

Olympijské hry sú určite cieľom každého športovca, ktorý súťaží v olympijskom športe. Rada by som sa dostala do Paríža 2024. Snažím sa však splniť každoročné ciele, napríklad dostať sa na majstrovstvá sveta a vybojovať si tam medailu.

Aký máš program v najbližšom období?

Čaká ma kopec sústredení. Mali by sme mať aj súťaže, ale zatiaľ je to neisté. Nikto však vzhľadom na aktuálnu nič nevie naisto a necháme sa prekvapiť. V každom prípade budem stále trénovať.


Foto: Nina Geršiová a jej víťazné gesto