Sekcia: Vzdelávanie

 

Energetické požiadavky silových cvičení na nestabilných podložkách sú porovnateľné ako v stabilných podmienkach

Doc. Erika Zemková, PhD., zástupkyňa riaditeľa Diagnostického centra profesora Hamara, Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave

Kolektív pedagogických pracovníkov a študentov doktorandského štúdia Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením doc. Eriky Zemkovej, PhD. úspešne ukončil riešenie projektu „Muscular power in resistance exercises under unstable conditions: Application in sport and rehabilitation“ s výsledným hodnotením „vynikajúca úroveň“, ktorý bol finančne podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Uvádzame niektoré zo zistení tohto projektu zaujímavých pre športovú verejnosť.

V predchádzajúcej časti sme sa zaoberali vplyvom silových cvičení na nestabilných podložkách na parametre nervovosvalových funkcií a celkovú výkonnosť športovcov. Pokračovať budeme objasnením fyziologickej odozvy organizmu na takéto cvičenia.

Uviedli sme, že výkon v koncentrickej fáze silových cvičení je významne vyšší na stabilnej ako nestabilnej podložke. Pri opakovaniach vykonávaných do stavu únavy však hodnoty výkonu klesajú výraznejšie počas tlakov na lavičke ako na Swiss lopte. Toto možno potvrdiť významne vyššími hodnotami indexu únavy (percentuálny pokles výkonu od úvodných do záverečných sekúnd zaťaženia) priemerného výkonu v akceleračnej (46,1 %, resp. 29,3 %) a celej koncentrickej fáze cvičenia (44,9 %, resp. 33,1 %) na stabilnej ako nestabilnej podložke. Spotreba kyslíka je pritom vyššia počas tlakov na Swiss lopte ako na lavičke. Relatívne malý rozdiel v hladine laktátu v krvi po oboch cvičeniach nevysvetľuje dodatočnú energiu potrebnú pre tlaky na nestabilnej podložke. Možno predpokladať, že mechanická účinnosť tlakov na Swiss lopte je vyššia ako na lavičke. Toto možno prípísať aj schopnosti jedincov zachytiť a využiť rytmus pobybu lopty počas záverečných opakovaní, a znížiť tak vynakladané úsilie najmä pri prechode z fázy excentrickej do koncentrickej. Na druhej strane, pokles výkonu v akceleračnej (35,8 %, resp. 39,2 %) a celej koncentrickej fáze (35,1 %, resp. 38,4 %) je porovnateľný pri drepoch na stabilnej a nestabilnej Bosu podložke. Nevýznamné rozdiely možno očakávať aj v spotrebe kyslíka a pozáťažovej hladine laktátu v krvi.

V prípade silových cvičení s menším počtom opakovaní vykonávaných s prestávkami medzi sériami (6 x 8) možno tiež pozorovať významne vyššie hodnoty spotreby kyslíka počas tlakov na Swiss lopte ako na lavičke. Jej hodnoty sa však významne nelíšia počas drepov na stabilnej a nestabilnej Bosu podložke. Z toho je zrejmé, že tlaky na nestabilnej podložke predstavujú intenzívnejší stimul pre kardiorespiračné funkcie ako klasické tlaky na lavičke. Na druhej strane, kardiorespiračná odozva na drepy je porovnateľná v stabilných a nestabilných podmienkach. Produkcia nižšieho výkonu súčasne s vyššou spotrebou kyslíka počas tlakov na nestabilnej podložke naznačuje nižšiu mechanickú účinnosť svalovej práce. Túto nižšiu účinnosť možno vysvetliť narušením schopnosti využívať elastickú energiu, keď sa tlaky vykonávajú na Swiss lopte s vyššou hmotnosťou činky (70 % 1 RM). Ako sme už uviedli v predchádzajúcom príspevku, v takom prípade koncentrická fáza nenasleduje bezprostredne po excentrickej, pretože jedinec musí stabilizovať torzo na nestabilnej podložke. Výsledkom je, že časť elastickej energie sa rozptýli a stratí vo forme tepla a potenciálny strečingový reflex sa nedokáže aktivovať. Za predpokladu menej účinného využívania elastickej energie naakumulovanej v excentrickej fáze, je viac energie potrebnej pre následnú koncentrickú kontrakciu. Pri použití vyšších hmotností činky toto vedie aj k nižšiemu výkonu, najmä v akceleračnej fáze tlakov na Swiss lopte.

Zaujímavá je aj kinetika kardiorespiračných parametrov počas silových cvičení na stabilných a nestabilných podložkách. Počas aktívnej fázy zdvíhania činky možno pozorovať len nevýznamné zvýšenie pľúcnej ventilácie, spotreby kyslíka a minútového srdcového objemu. Toto je kompenzované výrazným zvýšením ich hodnôt v skorej fáze zotavovania. Presnejšie povedané, spotreba kyslíka po silových cvičeniach na stabilnej ako aj nestabilnej podložke sa zvýši a až približne po 30 – 40 sekundách začína postupne klesať na východiskové hodnoty. Na druhej strane, srdcová frekvencia dosahuje maximum v závere cvičenia a začína klesať bezprostredne vo fáze zotavovania. Ešte výraznejšie oneskorená je odozva pulzového kyslíka, ktorý zostáva takmer nezmenený počas zaťaženia a začína sa zvyšovať vo fáze zotavovania, pričom maximálne hodnoty dosahuje po približne 40 až 50 sekundách. Oneskorená odozva kardiorespiračných parametrov počas silových cvičení je v dôsledku zvýšenia vnútrohrudného tlaku potrebného pre stabilizáciu torza zabezpečujúceho oporu pre svaly horných a dolných končatín. Táto stabilizácia je náročnejšia počas cvičenia na nestabilnej ako stabilnej podložke, čo sa môže prejaviť nielen vyššími hodnotami parametrov ventilácie v aktívnej fáze cvičenia, ale aj oneskorenou odozvou organizmu na zaťaženie.

Tieto sledovania poskytli dostatok informácií aj na vyvrátenie mýtu ohľadne výdaja energie počas silových cvičení na nestabilných podložkách. Skúsenosti ukazujú, že cvičenci často nadhodnocujú skutočný počet spotrebovaných kalórií pri týchto v súčasnosti veľmi populárnych cvičeniach. My sme však zistili, že energetické nároky silových cvičení na nestabilných podložkách sú len nepatrne vyššie ako v stabilných podmienkach. Možno preto len ťažko očakávať, že budú účinnejšie ako klasické silové cvičenia v počte spálených kalórií.

Výsledky projektu boli publikované, resp. akceptované na publikovanie v renomovaných časopisoch, ako napr. Journal of Sports Medicine and Physical Fitness, Journal of Applied Biomechanics, Journal of Strength and Conditioning Research, ktorého šéfredaktoram je celosvetovo známy odborník v oblasti silového tréningu, profesor William J. Kraemer, PhD, CSCS, FNSCA.
 


Obr. č. 1: Monitorovanie kardiorespiračných parametrov počas tlakov na lavičke a Swiss lopte na
Klinike telovýchovného lekárstva, fyziatrie a rehabilitácie Lekárskej fakulty UK
a Univerzitnej nemocnice Bratislava (realizované v spolupráci s MUDr. Dagmar
Dzurenkovou, PhD.)



Obr. č. 2: Výskumný kolektív pri meraní kardiorespiračných parametrov pri silových cvičeniach na
nestabilných podložkách na Klinike telovýchovného lekárstva, fyziatrie a rehabilitácie
Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava (zľava: Mgr. Gábor Ollé, Mgr.
Zuzana Kováčiková, PhD., Mgr. Michal Jeleň)

 


Dátum vydania: 19. 3. 2014