Sekcia: Vzdelávanie

 

"Eškárske" radosti i starosti v ligovom kolotoči

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Po úspešnom zvládnutí kvalifikačných zápasov o účasť v celoštátnej ligovej súťaži vhupol do nej I.ČsŠK Bratislava rovnými nohami prakticky okamžite a bez prípravy. Do ligového kolotoča naskočili belasí zverenci populárneho trénera Józsefa „Čibiho“ Brauna v zápase proti SK Židenice Brno. Hralo sa v Petržalke pred rekordnou návštevou osemtisíc divákov, z nich bolo deväťsto z hosťujúceho tábora. V historickom ligovom dueli „eškári“ nevyhrali, ale pod vedením kapitána Šťastného získali prvý ligový bod za remízu 1:1, keď sa strelcom premiérového ligového gólu domácich stal Masarovič. Tí, čo sa nedostali pre enormný záujem verejnosti o zápas do hľadiska, si mohli na druhý deň prečítať o bratislavskej ligovej nedeli 18. ugusta 1935 aj toto: „Po góle Bratislavy obecenstvo vypuklo v nadšený dlhotrvajúci jasot, ktorý len tak triasol tribúnami. Mohutne povzbudzované mužstvo Bratislavy predvádzalo nádherné akcie v poli, lenže pred bránkou to akosi nechcelo klapať.“ Ale v inom denníku stálo aj toto: „Tých 900 židenických fandov názorne predviedlo, ako sa má účinne fandiť, vydalo viac, než zbývajúcich 7500 fanúšikov bratislavských.“


I. ČsŠK Bratislava v kvalifikácii na ligu 1935/1936

Svoju premiérovú prvoligovú sezónu 1935/36 zvládol ŠK Bratislava so cťou, pohybujúc sa počas nej zväčša v strede tabuľky a skončiac celkovo na siedmom mieste štrnásťčlenného ligového poľa, keď dominovali nedostižné pražské S – Sparta a Slávia. Bratislavskí futbalisti zdieľali sympatie nielen svojho mesta, ale celého Slovenska, ktoré ho úplne prirodzene vnímalo ako svojho reprezentanta. Šláger kapelníka M. Dalloša a textára J. Dušana s názvom Tempo Bratislava sa stával práve v tomto čase žiadaným hitom, a nielen v okolí futbalových ihrísk.

I.ČsŠK vstúpil do ďalšieho šťastného obdobia svojej histórie. Účinkovanie v lige, víťazstvá nad renomovanými súpermi ako Sparta Praha (1:0), alebo majster Maďarska Hungaria, ktorá si odniesla z Petržalky sedemgólovú nádielku (7:2), Ferencváros, ten dostal o jeden menej (6:2), či Budai 11 FC opäť so siedmimi zásahmi vo svojej sieti, vyvolávali priaznivú kritiku v širokých futbalových kruhoch. Jakube, Chodák, Luknár, Masarovič a ďalší strelci „eškárov“ si schuti zastrieľali v množstve zápasov, ktoré neodmietali ani domácim súperom zo slovenských klubov. Jednoducho, pohľad do termínovej listiny potvrdzoval, že najúspešnejší slovenský futbalový klub bol na roztrhanie.

Nepríjemnejšou, nielen populárnemu bratislavskému klubu futbal strpčujúcou stránkou, bola tvrdá a nekompromisná daňová politika. Ešte v januári 1936 na riadnom valnom zhromaždení futbalového odboru I.ČsŠK bolo skonštatované, že iba z dane zo zábavy a z obratu prišiel klub o takmer stotisíc korún. To, že sa platila daň z hlavy predstavujúca pôvodne sumu desať halierov, ktorá stúpla v nastupujúcej hospodárskej kríze v roku 1929 až na dve koruny, by ešte ušlo, ale daň zo zábavy? Padli trefné slová: „Chápeme, že i štát potrebuje peniaze, hej, nejdeme ani tvrdiť, že by sme mu nedopriali čím väčších dôchodkov plynúcich z daní, ktoré si ako statoční občania i svedomite platíme, nuž ale neuvaľujte dane na šport a v takej miere a nenazývajte ju ešte cynicky daňou zo zábavy.“

Napriek problémom zasahujúcim do chodu klubov v zložitej dobe, bolo treba ísť ďalej. Bratislavský ligový zástupca bol na očiach celého Slovenska až natoľko, že pôsobenie ďalších klubov v divíznych súťažiach sa dostalo čiastočne do úzadia záujmov priaznivcov futbalu v jeho hlavnom meste, na druhej strane bývala akútna téma ešte obracaná zo všetkých strán. V súvislosti s tým sa poukazovalo na zlé materiálne podmienky a absolútne nedostatočné vybavenie špičkového klubu. Porovnávať podmienky futbalového života najlepšieho bratislavského klubu s podmienkami českých klubov hrajúcich v tej istej vrcholnej futbalovej súťaži by dopadlo pre Bratislavčanov dehonestujúco  a zahanbujúco. „Bratislava ako hlavné mesto Slovenska, ktoré má tak význačného futbalového reprezentanta, akým je I.ČsŠK, by iste značne získala na cene výstavbou športového štadióna, ktorý by bol domovom a oporou všetkým dosiaľ pestovaným športom v Bratislave.“ Takúto myšlienku „dával do pľacu“ športový týždenník Športový týždeň a o tri roky neskôr, už v iných politických pomeroch, sa tak aj stalo. Ale kým sa tak stalo, strávil ešte bratislavský klub úspešné ligové časy po starom.


Dátum vydania: október 2016