Európska atletika hľadá novú cestu: rebríček, inovácie a globálny kalendár

Lausanne, 25. 10. 2018 (SAZ-Gabriel Bogdányi) - Európska atletika na svojom tradičnom konvente riešila vo švajčiarskom Lausanne vo štvrtok dve zásadné veci týkajúce sa kvalifikácie na vrcholné podujatia cez rebríčky v jednotlivých disciplínach (nahradia výkonnostné limity) a atletický kalendár.

Na workshope šéftrénerov národných federácií k obom témam sa zúčastnil za SAZ Martin Pupiš, ktorý ponúka zaujímavé postrehy: „V diskusii k renkingu IAAF sme si niektoré doterajšie nejasnosti dovysvetlili, no stále ostáva veľa otáznikov. Viacerí moji trénerskí kolegovia a aj atletickí experti avizujú, že najväčší funkčný problém renkingu je jeho vysoká chybovosť. Uzávierka renkingu pre MS 2019 v Dauhe je 6. 9. 2019 a 9. 9. 2019 je už termín pre záverečné prihlášky, preto máme mnohí obavy, že sa naše pripomienky k chybám nestihnú za taký krátky čas opraviť. Už teraz máme takú skúsenosť, pretože sme nahlasovali chýbajúce výkony, no uplynul odvtedy už viac ako týždeň a všetko je po starom… A to je koniec sezóny, nič sa nedeje. Čo sa bude diať, keď sa takéto pripomienky nakopia po uzávierke renkingu? Stihne sa urobiť náprava za tri dni?

Samozrejme, s renkingom súvisí mnoho logistických problémov, keďže my budeme letenky na MS v Dauhe kupovať až po záverečných prihláškach – pár dní pred šampionátom, keď budú najdrahšie… Predtým sme mohli kupovať letenky pre atlétov hneď po splnení limitu aj polroka vopred.

Paradox pri bodovaní výkonov do renkingu je, že sila vetra ovplyvní bodovú hodnotu výkonu, ale nadmorskú výšku či teplota nie. A to ešte nehovoriac o tom, že medzi bezvetrím (0 m/s) a 2 m/s nie je žiadny rozdiel, ale medzi 2 m/s a 3 m/s je už 18-bodový, čo je v mužskej diaľke až 6 cm. Môže nastať napríklad takáto situácia: majster Slovenska skočí 800 cm s podporou vetra 3 m/s, za čo dostane 1138 bodov plus 100 bodov za titul, odpočíta sa mu 18 bodov za nedovolený vietor, takže do renkingu si zapíše 1220 bodov. Druhý v poradí, ktorý skočí 797 cm v protivetre 2 m/s, však získa viac bodov: 1131 za výkon, 80 za 2. miesto na M-SR, 12 za vietor, čo je spolu 1223 – o 3 viac ako víťaz… Všetko sa odohralo v súlade s pravidlami IAAF, no horší v poradí získa viac bodov. Samozrejme, treba dodať, že do renkingu sa počíta priemer 5 výkonov.

Na zvláštnosť hodnotenia použijem ešte jeden príklad: keby na M-SR skákal do výšky mimo súťaže zahraničný pretekár, bonusy za to, že ide o domáci šampionát, nedostane. Ak by skočil napríklad 232 cm, dostal by 1197 bodov, celkovo druhý Slovák a zároveň majster SR napríklad výkonom 224 cm by však dostal do renkingu až 1226 bodov (1126 za výkon + 100 za titul), teda až o 29 b viac, ako výškar, ktorý ho zdolal v priamom súboji o 8 cm, čo je v tejto disciplíne dosť veľký rozdiel. Ale je to motív, ako rozmýšľať nad „optimalizáciou“ súťaží, aj keď v rámci podpory trénerských kapacít nebudeme už zrejme kupovať stopky, ale kalkulačky…

Verím, že si pri aplikovaní týchto noviniek pomôžeme s okolitými krajiny. Už teraz vieme, že budeme mať s Čechmi spoločné chodecké šampionáty na 20 aj 50 km)a radi by sme spojili aj seniorské viacboje.

Renking ako kvalifikačný prostriedok mal byť uplatnený už na ME 2018 v Berlíne, ale našťastie to EA nestihla pripraviť, preto sa použije až na ME 2020. Sotva môžeme predpokladať, že sa starý kontinent ohradí proti aplikácii neotestovaného renkingu ako to urobila Atletická asociácia Severnej a Strednej Ameriky a karibskej oblasti – NACAC, ktorá žiada odloženie zavedenia renkingu v kvalifikačnom procese na MS 2019 a OH 2020.

Celé to vo mne vyvoláva dojem, že v závere kvalifikačného obdobia pre získavanie bodov do renkingu nebudú platiť organizátori mítingov atlétom za to, že na ich podujatie prídu, ale atléti manažérom, aby ich na míting dostali a získali tam potrebné bonusové body do rebríčka. Európa má v renkingu momentálne 25 503 atlétov, z toho je 245 Slovákov, čo je približne 1 percento. Podiel populácie SR na celkovom počte obyvateľov Európy vrátane celého Ruska je asi 0,69%), teda pri prepočte na obyvateľov na tom nie sme zle.

Ďalšou témou workshopu v Lausanne bol globálny kalendár, ktorý by napríklad zjednotil termíny národných šampionátov – na južnej pologuli koncom marca, na severnej začiatkom júla. Ale – bez ohľadu na to, či sú MS 2019 v októbri, alebo na OH 2020 sa začína atletika koncom júla…

Cieľom všetkých inovácií (atletika na ulici, plážová atletika) je vraj získať divákov pre atletiku. Pre mňa osobne problém nie je strata záujmu diváka o atletiku, ale prehustený kalendár. V minulosti boli štyri špičkové mítingy Golden Four, dnes máme 14 mítingov Diamantovej ligy. Taký počet asi fanúšikov veľmi nezaujme, lebo sa stratila jedinečnosť niekdajšej „Zlatej štvorky“. Navyše, tento produkt so 14 mítingami je nepredajný, televízie nebudú každý týždeň vysielať Diamantovú ligu. Kvalita výkonov na DL klesá, pričom už dnes sú mítingy, ktoré kvalitou predbehli podujatia zaradené do elitnej štrnástky – spomeniem Berlín či Ostravu.

Ďalší problém je, že atletické šampionáty sa presúvajú do neatletických krajín ako Katar alebo Čína, kde fanúšikovia tomuto športu nerozumejú. To je ako keby sme dali MS v ľadovom hokeji do Kene, či o svetový titul v rugby by sa hralo u nás. Tiež by tomu divák nerozumel a šampionát by mal slabú divácku odozvu. Viacerí, čo vnímame atletiku viac tradične, vidíme v inováciách problém, ale aj chýbajúce svetlo na konci tunela.

Takisto projekt DNA, úplne nový formát atletických súťaží v rámci budúcoročných Európskych hier v Minsku, má prilákať divákov. Ibaže dokáže to tento formát, ktorý sa viac podobá na crossfit ako na atletiku? Sotva. Viacerí šéftréneri národných zväzov vnímame súčasnú situáciu tak, že svetoví a európsky lídri olympijského športu číslo jeden akoby stratili atletické sebavedomie. Akoby sedeli na kolese a skúšajú, či nebude mať štvorec lepší valivý  pohyb. Podľa mňa sa atletika potrebuje dostať bližšie a zrozumiteľnejšie k divákovi. Ak sa budú bežať dve stovky a po prepočte na body (za vietor) vyhrá bežec z druhého behu, ktorý dosiahol horší čas ako víťaz prvého behu, to pre diváka podľa mňa vôbec nebude atraktívne, len zmätočné. Takisto ako keď na Kontinentálnom pohári v Ostrave dosiahol Jakub Vadlejch druhý najdlhší výkon v súťaži, no nepostúpil do finálovej štvorky. To tiež to divák nechápe. Paradoxne si však viacerí – nie však tréneri a športovci, ale skôr funkcionári a manažéri pochvaľovali pre atléta nezmyselný formát Kontinentálneho pohára.

Myslím, že aj európska i svetová atletika potrebujú viac sebavedomia, sedliackeho rozumu a menej nezmyselných inovácií a čo najmenší vstup manažérov do diania. Nakoniec, aj nedávna slovenská futbalová kauza s ponocujúcimi reprezentantmi naznačila, že manažérsky vstup do diania nie je vždy na prospech veci.

Motívom inovácií, ktoré sa v poslednom období zavádzajú, má byť údajne aj finančný profit. Nezdá sa mi však, že „podiackovské“ vedenie, ktoré vyprázdnilo kasu, volí správnu cestu.

Opäť len zopakujem: dúfam, že som v tomto prípade len prehnaný pesimista a realita mi ukáže, že som sa mýlil. Hoci stále ma máta fakt, že viacerí ľudia, s ktorými som  o spomenutých témach diskutoval a myslím si, že atletike naozaj rozumejú, to vidia podobne ako ja…“