Sekcia: Vzdelávanie

 

Európske hry - reality show?

Luciano Barra, Taliansky olympijský výbor

Preklad: Mgr. Igor Kováč, Národné športové centrum

Tento článok som mohol napísať pokojne pred začiatkom Európskych hier v Baku a vôbec by sa nezmenil ani v čase ich skončenia.

Hry majú svoje pozitíva. Športoviská sú na veľmi vysokej úrovni, dokonca lepšej než niektoré olympijské, s výbornou organizáciou založenou na britskom know-how Simona Clegga, Douga Arnota a športového riaditeľa Pierca OCallaghana z Londýna 2012, ako aj veľmi kvalitnou televíznou produkciou vďaka Manolovi Romerovi. Niektorí poukazujú na nedostatok divákov, ale to sa dalo očakávať.

Mal som možnosť sledovať hry na SKY Italia, ktorá – vďaka 250 hodinám pokrytia – poskytla priestor športom a disciplínam, ktoré sú po väčšinu času opomínané na vrcholnej scéne. Európske stanice ako SKY získali vysielacie práva na hry za výhodnú cenu, niektoré ich získali dokonca zadarmo. Bol to múdry ťah od organizátorov, ktorý športovým fanúšikom ponúkal príjemnú zmenu oproti „futbalovej ságe“ dominujúcej na európskych obrazovkách.

Problémom bol kontrast medzi kvalitným hardwarom a slabým softwarom. Až na pár výnimiek, kvalita súťaží bola nízka. Organizátori urobili to najlepšie preto, aby každá disciplína bola zaujímavá a atraktívna. V mnohých športoch išlo dokonca o olympijské kvalifikácie. To platilo pre niektoré menej populárne športy, avšak v prípade tých najvýznamnejších olympijských športov ako plávanie a atletika sa ukázalo byť problémom dosiahnuť podobný status. Mnohé športy využili podujatie ako príležitosť prezentovať sa pred MOV a dostať sa do programu olympijských hier. Iné predstavili nové disciplíny s podobnými úmyslami a nádejami.

Zostáva tu však jedna otázka: je možné opodstatniť náklady takéhoto podujatia – mediálne správy hovoria o 4-5 miliardách dolárov – s tak ochudobnenými súťažami? Pravdepodobne sa nikdy nedozvieme skutočné náklady tak, ako sa asi nikdy nedozvieme komerčnú hodnotu vysielacích práv.

Jediná cena, ktorú poznáme, sú náklady na otvárací ceremoniál v hodnote 100 miliónov dolárov, hodnota, ktorá dvojnásobne prevyšuje náklady na otvorenie OH v Londýne 2012.

Organizátori i EOV by mali vysvetliť, čo má Lady Gaga spoločné s Európskymi hrami. Bolo by určite lepšie pozvať niektorú z európskych hviezd ako Andreu Bocelliho či dokonca Conchitu Würst.


Foto: baku2015.com


Vďaka médiám podujatie zvýraznilo význam Európy zaplnením prázdneho miesta medzi ňou, Áziou a Severnou Amerikou, ktoré organizujú svoje vlastné podujatia už roky. V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, že ich kontinentálne hry sa začali organizovať 70 rokov pred vznikom ich kontinentálnych asociácií. V Európe naopak, športové federácie začali organizovať svoje šampionáty 80 rokov pred vznikom EOV. Práve preto nie je jednoduché v preplnenom európskom športovom kalendári nájsť miesto pre nové podujatie vrcholného významu.

Dokáže EOV nájsť ďalšie dejisko, akým bolo Baku, pripravené privítať európske federácie, národné olympijské výbory (s cestovným a ubytovaním pre 6000 športovcov a sprievodu), členov MOV, atď?

Či už to bude Bielorusko, Rusko, Turecko alebo niekto iný, budúcnosť týchto hier závisí na niečom viac než na ich dejisku. Organizácia týchto hier by sa mala sústrediť na dva rozhodujúce faktory: 1. nájdenie formule, ktorá bude fungovať a platiť pre všetky športy a 2. zosúladenie európskych športových federácií s medzinárodným kalendárom podujatí.

To nebude jednoduché, pretože plávanie a atletika s ich európskymi šampionátmi v párnych rokoch a majstrovstvami sveta v nepárnych sa nikdy nezladia s ostatnými. Komerčná hodnota týchto podujatí a publicita, ktorú tieto športy vďaka nim v Európe získavajú, je príliš dôležitá na to, aby sa jej tieto federácie len tak vzdali.

Posledný komentár je na margo medailovej bilancie, ktorá je zverejnená na internetovej stránke Baku 2015. Ako je možné uverejniť medailovú bilanciu, v ktorej sa miešajú hrušky s jablkami? Ako môže niekto sčítavať medaily z juniorských šampionátov s medailami zo seniorských súťaží? A ako môže niekto zároveň udeľovať tri medaily prvým trom tímom zo súťaže v tretej európskej atletickej lige?

Veľké uznanie treba dať organizátorom a športovcom, už menej EOV, ktoré v snahe uspokojiť ego azerbajdžanskej vlády akceptovalo veci, ktoré by nemalo vôbec akceptovať.
 

Zdroj:
Luciano Barra: The European Games: A Reality Show? http://www.aroundtherings.com/site/A__51967/Title__The-European-Games-A-Reality-Show----Op-Ed/292/Articles , 24. 6. 2015

Poznámka  prekladateľa: Autor je bývalým predsedom Talianskeho olympijského výboru a zastupujúcim CEO organizačného výboru ZOH Turín 2006. V súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ pre šport v rámci NOV.

Dátum vydania: 25. júna 2015