Sekcia: Vzdelávanie

 

Exhibície, zberači, rakety a loptičky (12)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Bratislavské tenisové exhibície v 20. a 30. rokoch 20. storočia mali v meste vždy vďačnú divácku kulisu a priaznivú odozvu. Z času na čas sa podarilo prilákať  významnú postavu zo sveta tenisu, ale nielen z neho. V máji 1933 rozvírila tenisový život v hlavnom meste Slovenska hviezda prvej veľkosti, český komik Vlasta Burian. O tom, že jeho prítomnosť pútala pozornosť nielen tenisovej obce, netreba pochybovať. Kto by si však myslel, že Anton Špelec, ostrostrelec bol na dvorcoch LTK, čo sa samotnej hry týka, iba do počtu, veľmi sa mýli. Vyšlo najavo, že Burian ovládal okrem hereckého majstrovstva a futbalovej lopty, čo bolo už známe, aj tú tenisovú. Napokon, na pozemku jeho vily sa okrem bazénu nachádzal aj tenisový kurt. Tohto kráľa komikov možno charakterizovať aj ako výborného všestranného športovca. Okrem futbalu a tenisu bol známy aj ako cyklista, boxer, jazdec na koni i hokejista. Dobové komentáre z tlače po jeho bratislavskom tenisovom pôsobení  iba potvrdzovali povedané: „Ukázalo sa, že je výborným hercom, futbalistom, ale aj slušným tenistom... Ukázal svoje umenie a presvedčil ako výborný tenista a na večierku ako komik.“ Za všetko hovorili výsledky na kurte. Partnerom Buriana vo štvorhre bol československý reprezentant Síba, ktorý v úvodnom zápase stihol poraziť Nedbálka, aby vzápätí spolu s komikom prevýšili aj Bratislavčanov Vališa s Lustigom v štvorhre. O dva týždne si Vlasta Burian zreprízoval tenisovú exhibíciu v Piešťanoch a spoločne so Síbom nedali šancu dvojici Hochmann – Nedbálek.


Komik Vlasta Burian na turnaji v Bratislave v roku 1933

Udalostí tenisovej Bratislavy 30. rokov, najmä tých, čo neboli „na očiach“ bolo množstvo, ale zaiste mali svoju váhu a dôležitosť. Patrilo medzi ne aj založenie ďalšieho tenisového odboru – ŠK Slávia Bratislava v marci 1932, keď klub avizoval výstavbu štyroch dvorcov s neprehliadnuteľnou poznámkou nakoniec:  „Ten, kto by si chcel svoj vlastný dvorec vybudovať, môže sa prihlásiť.“ Svoje turnaje si organizovali aj tí, bez ktorých by sa zápas hádam ani nehral – zberači loptičiek. Za pár korún, ktoré si títo chlapci zarobili, odvádzali poctivú prácu. Turnaj zberačov v auguste 1933 privábil prekvapujúco veľa záujemcov a čo je obdivuhodné, tých tridsaťdva chlapcov a dvanásť dievčat si ho zorganizovali i riadili úplne sami – vyznali sa.

Pozornosti nemohli ujsť ani peripetie okolo tenisového výstroja a výzbroje. „Tenisová sezóna sa blíži, máme veľa starostí. Najhoršie je to snáď s nohavicami, aké si treba kúpiť, Krátke alebo dlhé? Snáď predsa radšej dlhé, alebo v najhoršom prípade sa dá kúsok odstrihnúť. Ťažkosti s raketou sú už omnoho menšie, pretože ako anglické, tak aj československé sa vám aj tak rozbijú, ak nimi mlátite sústavne o zem.“ Podoba s dneškom nie je čisto náhodná... Rozdiel je snáď iba v tom, že v tých časoch sa používali drevené tenisové rakety vyrábané najčastejšie z jaseňa, prípadne javora, hrabu alebo platana. Osobitnou kapitolou bol výplet rakety. V priekopníckych časoch sa struny vyrábali iba z čriev domácich zvierat – hovädzích, bravčových alebo najkvalitnejšie z ovčích.  Iste viacerí netušili a netušia dodnes, že na vypletenie jednej rakety bolo treba dvanásť metrov struny, k čomu potrebovali dvestoštyridsať metrov čriev, čo teda znamená, že na struny pre jednu jedinú raketu museli mať k dispozícii črevá z ôsmich oviec. Kvalitu čriev ovplyvňovali také zdanlivé detaily, ako napríklad rasa ovce, charakter pastviny či podnebie, v ktorom ovca prežíva.

Všetko bolo podrobované kritike, ale správna kritika posúva vývoj – aj ten tenisový. Nevyhla sa ani loptám. V správe delegátov župy stálo napríklad aj toto: „Hralo sa míčmi Dunlop, ktoré v tejto sezóne (1933) boli dorábané v Petržalke a s ktorými sme boli spokojní, hoci spočiatku výroba nebola dokonalá. Avšak oproti míčom iných značiek boli tohto roku Dunlopky najlepšie.“ A v roku 1934 „sa hralo zase míčmi Dunlop, ktorých akosť však nebola tohto roku veľmi dobrá, je však nádej, že po výmene plsti bude konečne tento míč dobrý.“ Aj vtedy však platilo, že kto vedel, vyhral aj s menej kvalitnou loptičkou – vtedy bielej farby (v tomto farebnom prevedení sa používali až do začiatku 70. rokov).

Dátum vydania: január 2016