Sekcia: Vzdelávanie

 

Heat stroke

MUDr. Martin Somora, Národné športové centrum

Úpal, hypertermia, dehydratácia, tepelné zlyhanie, predstavujú jednotlivé zložky komplexnej formy  choroby z tepla, pri ktorej zlyhávajú termoregulačné mechanizmy. Chorobný stav môže rýchle progredovať a viesť až k smrti, následkom  zlyhania krvného obehu, resp. poškodením centrálneho nervového systému.

Prvé príznaky začínajúceho sa tepelného zlyhávania sú často svalové kŕče. Kontrakcie sprevádzané bolesťou pozorujeme predovšetkým  na svaloch končatín a brucha. Pri  predchádzaní kŕčom je dôležité venovať pozornosť predovšetkým  prívodu dostatočného množstva  minerálnych solí. Tepelnú vyčerpanosť diagnostikujeme v našich podmienkach najčastejšie u neaklimatizovaných športovcov v prvých dňoch tréningu  v horúcom prostredí. Následkom silného potenia sa zmenšuje objem mimobunkových tekutín. Krvné riečište sa presúva do rozšírených periférnych ciev čím sa zmenšuje potrebný objem krvi potrebný na efektívnu prácu srdca. Pulz je síce  rýchly, ale slabo hmatateľný, následkom klesajúceho krvného tlaku. Nízky tlak je, zvlášť v stoji,  sprevádzaný točením a bolesťami hlavy, vracaním, celkovou slabosťou. Teplota tela je zvýšená na nie viac ako 40 °C. Za kritickú hodnotu považujeme telesnú teplotu  42 °C. Urgentnosť lekárskej pomoci a rozsah liečby by mal byť priamo úmerný závažnosti rozvinutých príznakov.

Na produkcii tepla v tele v pokojových podmienkach  sa podieľajú 55% orgány v dutine brušnej a hrudnej, 20% svaly, 15% mozog, zvyšok tepelnej energie vytvárajú ostatné orgány. Počas telesnej námahy stúpa tvorba tepla v tele, pričom podiel svalov na jeho tvorbe sa zvyšuje až na 90%. Aby nedošlo k prehriatiu tzv. telesného jadra je teplo z miest jeho zvýšenej tvorby prenášané krvou do kože prúdením (konvekciou). Následné odovzdávanie tepla z kože do okolia sa deje jednak vedením (kondukciou) do úzkej vrstvičky vzduchu tesne nad kožou, tiež prúdením viazaným na pohyb okolitého vzduchu, ďalej vyžarovaním (radiáciou) a odparovaním. Nepatrná časť tepla sa odvádza z tela tiež dýchaním. Odparovanie pasívne, nepociťované (perspiratio insensibilis) prebieha neustále, je závislé na teplote a vlhkosti vzduchu a prichádzame ním denne takmer o 1 liter vody, resp. o teplo v hodnote cca 2 400 kJ.

Odparovanie zjavné, pociťované (perspiratio sensibilis) je aktívna činnosť začínajúca pri raste tvorby telesného tepla a pri zvyšovaní teploty prostredia. Ak si  uvedomíme, aj vzhľadom na pitný režim, že pri telesnej námahe je vytvárané teplo odstraňované z tela predovšetkým (zo 70%) potením, zreteľne sa nám zobrazia hrany bermudského trojuholníka, v ktorom môže uviaznuť trénujúci resp. pretekajúci  športovec. Skrytú hrozbu predstavujú predovšetkým: dehydratácia, hypertermia a slnečné žiarenie.

Dehydratácia, už pri úbytku 2% telesnej hmotnosti, zhoršuje športový výkon nezávisle od toho či sa jedná o silové, rýchlostné resp. vytrvalostné disciplíny. Negatívne je ovplyvnená aj kapacita výkonu. Znížený objem plazmy limituje celkový objem vykonanej práce. Pri vysokej teplote a poklese objemu krvi  následkom potenia počas dlhodobej záťaže je pre organizmus mimoriadne náročné udržať potrebný  prietok krvi svalmi a zabezpečiť tak dostatočný prísun kyslíka a živín a zároveň udržiavať vysokú cirkuláciu krvi v koži za účelom odvádzania nahromadeného tepla. V kritických situáciách má organizmus tendenciu udržiavať centrálny žilový tlak a potrebný prietok krvi svalmi, aj za cenu zníženého prekrvenia kože vedúceho k následnému prehriatiu  Akceptovať však treba veľkú variabilitu medzi jednotlivcami. Je dobré si uvedomiť, že neexistuje žiaden spôsob, ako sa dehydratácii prispôsobiť! Aklimatizácia na horúčavu neznamená, ako sa mnohí mylne domnievajú, postupne znižovanie potreby vody. Dobrá aklimatizácia na teplo znamená narastajúcu tvorbu potu a zvyšovanie príjmu tekutín, u intenzívne trénujúcich  až na viac ako 10 litrov denne. Aklimatizovaný športovec, ktorý si navodí deficit tekutín, si nielen zhorší výkonnosť a zvýši riziko prehriatia, ale prichádza aj o už vybudovaný určitý stupeň aklimatizácie a zaraďuje sa tak odznova do skupiny neaklimatizovaných... Je veľmi dôležité priebežne si kontrolovať vodnú bilanciu. Úbytok telesnej váhy 1 kg počas tréningu predstavuje približnú stratu 1 l potu. Dôležité je si uvedomiť, že v dopĺňaní tekutín po tréningu násobíme množstvo vylúčeného potu koeficientom 1,5, čo predstavuje potrebný objem doplňujúcich tekutín. Prípadný prebytok prijatých tekutín sa jednoducho vylúči obličkami. Z hľadiska  zabezpečenia optimálnej rehydratácie  sledujeme okrem váhy tela, tiež množstvo vylúčeného moču, jeho farbu a ak na to máme pomôcky, jeho osmolalitu a špecifickú hmotnosť. Po ťažkom preteku alebo intenzívnom tréningu v horúcom prostredí by mal mať športovec fľašu s tekutinou, obsahujúcou dostatok iónov, predovšetkým sodíka, stále „po ruke“, aj počas noci.

Pozorovaniami sa zistilo, že znížený výkon pri hypertermii, nástup únavy nemusí priamo korešpondovať s vyčerpaním svalového glykogénu. Väčší vplyv na únavu má zvýšenie teploty telesného jadra. Preto výsledkom aklimatizácie organizmu na teplo by malo byť zníženie pokojovej teploty telesného jadra. Zmena obsahu (zníženie) telesného tepla pred záťažou v horúcom prostredí, môže pozitívne ovplyvniť kapacitu výkonu. Výkon sa môže napr. zlepšiť po predchádzajúcom ponorení do studenej vody, naložení studených uterákov, či pobyte v tieni. Diskutabilná potom môže byť tzv. zahrievacia rozcvička pred výkonom (okrem silovo-rýchlostného charakteru) v horúcom prostredí,  trvajúcom dlhšie ako 3 minúty.

Nie celkom neopodstatnene sa začali používať neoprénové ochladzovacie  vesty (vybavené vreckami na ukladanie kúskov ľadu), ktoré sa navliekajú na telo nielen pred výkonom, ale aj v prestávkach počas neho.

Slnečné žiarenie môže mať pozitívne aj negatívne účinky. Najčastejšou akútnou reakciou nechránenej kože na silné slnko je spálenie kože. Vyvoláva ho predovšetkým UVB žiarenie o vlnovej dĺžke 295-315 nm. Neunikneme mu ani pod vodou! Na spálení kože môže v menšej miere participovať tiež UVA žiarenie, ktoré mimo iného, preniká  cez sklo a opaľuje aj za ním. K pozitívnym účinkom slnečného žiarenia, konkrétne jeho UVB zložky, patrí spolupôsobenie pri syntéze vitamínu D, pričom stačí niekoľkominútový denný pobyt na slnku. Avšak používaním prípravkov s ochrannými filtrami proti slnečnému žiareniu potláčame  tvorbu vitamínu D. Teplo slnečného žiarenia všeobecne pokladáme za pozitívum, no vo vzťahu  k športovému výkonu sa javí ako negatívny faktor. Krátkodobá expozícia slnečnému žiareniu stimuluje imunitný systém športovca a pôsobí tiež  svetelným účinkom na tvorbu melatonínu, teda antidepresívne.

Počas sústredení v tréningových táboroch je u športovcov časté nutkanie tráviť časť času medzi tréningami opaľovaním, pričom určitý stupeň opálenia sa môže javiť ako výhodná prevencia voči spáleniu. Dlhšie pobyty na slnku sa všeobecne neodporúčajú! Ak sa im však nedá vyhnúť, je potrebné sa natierať krémami s vysokými ochrannými faktormi a nosiť vzdušné oblečenie, ktoré umožňuje dobré odparovanie a zároveň chráni kožu pred priamym účinkom slnečných lúčov.

Pokiaľ dôjde k tepelnému zlyhaniu organizmu je dôležitá urgentná, kvalifikovaná zdravotnícka, resp. lekárska pomoc zameraná na rehydratáciu, remineralizáciu, zníženie teploty tela, ochranu pred pôsobením slnka. Telo ochladzujeme studenou vodou, zábalmi, sprchou, položením do vane s teplotou vody okolo 25 stupňov. Účinné je aj prikladanie ľadu vo vrecúškach na oblasť srdca, pečene a veľkých tepien. Zároveň podávame nápoje vo forme minerálok, čaju, roztokov vitamínov (predovšetkým vitamín C) včítane ionových nápojov. V prípade potreby podávame infúzie. Postihnutého uložíme do vetranej a chladnej miestnosti.

Významná je v športovej praxi prevencia proti tepelnému zlyhaniu, ktorej súčasťou je aj aklimatizácia na výkon v extrémnych tepelných  podmienkach.  Je často nepochopiteľné prečo niektorí organizátori zaraďujú letné štarty náročných pretekov vytrvalostného charakteru na čas najväčšej kumulácie tepla tesne po obede? Športovec, ktorý nastúpi na štart extrémne ťažkého preteku by mal mať absolvovanú kompletnú telovýchovno-lekársku prehliadku, dlhodobý systematický tréning, vytvorenú aklimatizáciu na horúce prostredie, zabezpečenú náležitú predštartovú hydratáciu, saturáciu vitamínmi a minerálnymi látkami, vhodné oblečenie, pokrývku hlavy a slnečné okuliare. Počas preteku by mal mať k dispozícii dostatočný počet občerstvovacích staníc. Pokiaľ navyše športovec disponuje aj vyššou maximálnou spotrebou kyslíka na kilogram váhy za minútu má všetky predpoklady na úspešné zvládnutie náročného preteku.

Dátum vydania: 2007