Sekcia: Vzdelávanie

 

Hodnotenie úrovne trénovanosti v teréne a v laboratóriu a jej špecifiká

Mgr. Juraj Petrovič, Národné športové centrum

Oddelenie diagnostiky Národného športového centra (NŠC) sa zaoberá hodnotením aktuálneho zdravotného stavu a  úrovne trénovanosti športovcov a ich zmien, zabezpečuje podrobný prehľad a realizuje vhodné diagnostické vyšetrenia po dohode s trénerom a športovcom. Frekvencia diagnostických vyšetrení závisí od druhu športu a zamerania športového tréningu v ročnom cykle prípravy. Široká paleta diagnostických prístrojov umožňuje rešpektovať špecifiká jednotlivých druhov športov, ktoré NŠC podporuje. Hlavným cieľom je, aby výsledok z  testovania nemal len kontrolnú, ale aj poradenskú, prípadne riadiacu funkciu.

Kolektív oddelenia diagnostiky sa neustále snaží skvalitňovať svoju prácu a preto sleduje aktuálne trendy, metódy, prístupy v oblasti vied o športe. Pracovníci oddelenia sa aktívne zúčastňujú vedeckých konferencií a systematicky sa venujú vedecko-výskumnej činnosti a získané poznatky aplikujú v praxi. Na základe svojich výskumov publikovali prácu o závislosti obnovy anaeróbneho výkonu od biochemických parametrov v krvi a niekoľko prác na témuLaktátová krivka - teória a prax. Okrem „klasických“ meracích prístrojov používaných pre vyšetrenia v laboratóriu – bežiaci koberec, bicyklový trenažér, spiroergometrická jednotka, EKG, Národné športové centrum tiež disponuje špecializovanými zariadeniami, ktoré sa využívajú pre diagnostiku priamo v teréne – Weba Row-X na meranie rýchlosti lode rýchlostných kanoistov, zariadenie na meranie výkonu cyklistov na cestnom a horskom bicykli PowerTap, softvér pre kinematickú analýzu pohybu Dartfish (obr.3.). Na tomto pracovisku bol tiež vyvinutý trenažér pre bežecké lyžovanie (obr.1.) a zariadenie na meranie izometrickej sily dolných končatín (obr.2.).



Obr.1. Bežecký trenažér



Obr.2. Zariadenie na meranie izometrickej sily dolných končatín



Obr.3. Kinematická analýza behu na lyžiach s využitím programu Dartfish – uhlové zmeny

Súčasťou diagnostických vyšetrení nie sú len merania v laboratórnych podmienkach, ale aj výjazdy (odbery, testy, skríning...) do terénu resp. testovanie v takých podmienkach, v ktorých športovci reálne trénujú a súťažia. Najčastejšie používanými metódami a postupmi sú spiroergometrické záťažové testy, laktátová krivka, Wingateský test a jeho modifikácie, testy maximálneho výkonu a sily.

Testovanie v teréne predstavuje určité špecifiká, má isté výhody, ale aj zápory oproti testovaniu v laboratóriu. Medzi výhody patrí prostredie, ktoré je významným motivačným faktorom pri dosahovaní maximálnych výkonov. Športovec je na naň zvyknutý, má možnosť použiť rovnaký výstroj a športový materiál, aký používa pri tréningu a súťaži. Testovanie v laboratóriu spôsobuje určitý diskomfort. Je to zapríčinené často nevhodnou klímou pri nedostatočnom vetraní, zvýšeným potením vplyvom slabého prúdenia vzduchu, s tým spojený znížený odvod tepla z povrchu tela a vyššia strata telesných tekutín. V disciplínach, kde je športový výkon realizovaný so športovým náčiním, prostredníctvom ktorého sa športovci pohybujú v priestore, iné nastavenie jednotlivých častí týchto „strojov“, ako napríklad posed v kajaku, nastavenie vesiel v skife, výška sedadla na bicykli spôsobujú nepohodlie a tým znižujú koncentráciu na podanie maximálneho výkonu.

Pri testovaniach v teréne je umožnené športovcom využívať priestorovo-orientačné schopnosti, t.j.adekvátne meniť postavenie a pohyby tela v čase a priestore vzhľadom na meniace sa vonkajšie prostredie (pohyb v skupine, schopnosť odhadu rýchlosti seba a súpera a i.), kinesteticko–diferenciačné schopnosti - schopnosť rozlišovať a riadiť pohyby v čase, priestore a dynamike, ktoré sa prejavujú aj v špecifických pocitoch („pocit vody, snehu, povrchu, bicykla“ a i.) a tiež  rovnováhové schopnosti - schopnosť udržať telo v určitej polohe, resp. obnoviť polohu tela po rýchlych nečakaných zmenách, napr. udržiavanie rovnováhy pri jazde na bicykli, kajaku, lyžiach, v meniacich sa podmienkach (kontakt so súperom, terénne nerovnosti, technické parametre trate, zmeny smeru jazdy a i.).

Prednosťou testovania v laboratóriu sú stabilné podmienky pre odbery telesných tekutín, manipulácia s prístrojovou technikou je jednoduchšia, vyhodnotenie a analýza výsledkov je rýchlejšie a na diagnostikovanie výkonnosti alebo zdravotného stavu je možné použiť presnejšie metódy a postupy (spiroergometria, EKG).

Určitými nevýhodami testovania v teréne sú často sa meniace vonkajšie podmienky, na ktoré treba pri vyhodnocovaní dosiahnutých výsledkov prihliadať a evidovať ich. Teplota, vlhkosť a smer prúdenia vzduchu, sklon a povrch terénu, tok vody, kvalita snehu a ďalšie fyzikálne javy a podmienky vytvárajú vonkajšie sily, ktoré pôsobia na rýchlosť a smer pohybu športovca v čase a priestore brzdivým, alebo naopak propulzívnym spôsobom.Vytvárajú určitý aerodynamický, hydrodynamický a valivý odpor, sily trenia, s ktorými úzko súvisí zotrvačnosť športovca v pohybe, resp. sústavy  „človek – stroj“. Športovec neustále udeľuje počas pohybu tejto sústave zrýchlenie v rámci jednotlivých cyklov (pedálovanie, pádlovanie, veslovanie...), pričom najväčšou svalovou silou pôsobí na začiatku pohybu, potom sa pôsobenie sily znižuje. Táto sústava sa pohybuje do určitej miery pri nízkom odpore prostredia „konštantnou“ rýchlosťou. Ako príklad môžeme uviesť jazdu na bicykli po rovine v bezvetrí. Pri testovaní na trenažéri je však športovec nútený vyvíjať vysokú svalovú silu permanentne počas celého pohybového cyklu, t.j. ako pri jazde na bicykli do kopca. Preto v praxi možno pozorovať rozdiely pri porovnaní výkonov dosiahnutých na trenažéroch v laboratóriu a v teréne tak v hodnotách maximálneho výkonu, ako aj v hodnotách výkonu na úrovni individuálneho anaeróbneho prahu u jednotlivých športovcov. Na obrázku č.4 je znázornená laktátová krivka a priebeh hodnôt sledovaných parametrov pri testovaní na izokinetickom bicyklovom trenažéri Ergocycle v laboratóriu a na cestnom bicykli s meracím zariadením PowerTap na dráhe v dvoch po sebe nasledujúcich meraniach.

Vplyvy vonkajšieho prostredia je však možné do určitej miery eliminovať napríklad testovaním cyklistov v krytej hale, kajakárov v záveternom prostredí na tichej vode. Napriek týmto nedostatkom, testovanie v teréne s využitím zariadení na meranie výkonu umožňuje priamo zisťovať a modelovať reálne zaťaženie na tréningu a v pretekoch, čo je významným prvkom pre ďalšie riadenie tréningového procesu.

Nové druhy meracích zariadení sú významnou pomôckou pri prenose medzi poznatkami o aktuálnej trénovanosti športovcov získaných v laboratórnych podmienkach a v teréne. Ich kombinované použitie pomáha získať ucelený obraz o výkonnosti športovca.

Dátum vydania: 2007