Sekcia: Vzdelávanie

 

Ilúzie o dokonalom šachistovi

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Stará indická hra, spájajúca v sebe prvky športu, umenia a vedy zvaná šach, sa v priebehu 11. storočia rozšírila po celej Európe a neobišla ani Uhorsko. Rytierske stavy si hru ctili ako súčasť siedmich rytierskych cností.

Bratislavský rodák Wolfgang Kempelen (1734 – 1804) sa preslávil v šachovom svete nie ako hráč výnimočných kvalít, ale ako vynálezca slávneho šachového automatu. Tento všestranne vzdelaný človek, ktorý ovládal okrem slovenčiny a maďarčiny aj nemčinu, angličtinu, francúzštinu a taliančinu, mal mimoriadne široký diapazón pôsobnosti. Preslávil sa, napríklad, skonštruovaním vodometu v Schönbrunne, zostrojením systému čerpadiel, , ktoré zásobovali vodou Bratislavský hrad, vynašiel písací stroj pre slepcov, hovoriaci stroj, postavil v Bratislave pontónový most atď.

V roku 1769 skonštruoval Kempelen pre Máriu Teréziu svoj šachový automat, ktorý vzápätí demonštroval v Bratislave a následne vo Viedni. Tajomstvo automatu bolo dôkladne strážené a vyvolávalo údiv a nadšenie znalcov šachu i širokej verejnosti v mnohých krajinách Európy. Išlo v podstate o skrinku veľkosti písacieho stolíka so šachovnicou, za ktorou sedela figurína Turka. Tá dokázala ovládať šachové kamene svojou ľavou rukou. Podľa neskôr zachovaných prameňov bol vnútri konštrukcie skrytý šachista fyzicky skromnejších rozmerov, ktorého prítomní svedkovia či diváci šachového duelu nemali možnosť objaviť ani po otvorení mechanizmu. Bránil im v tom dômyselný systém „mýliacich“ zrkadiel postavených pod rôznymi uhlami i maskujúcich priečok. Figurína Turka bola schopná, napríklad, pri šachu kráľovi zakývať trikrát hlavou, alebo potriasť hlavou pri zlom ťahu súpera na znak nesúhlasu.

V roku 1873 cestoval Kempelen so svojím vynálezom po európskom kontinente a automat si zahral s viacerými významnými postavami dejín, za všetkých spomeňme aspoň Voltaira. Skutočnosťou bol fakt, že takmer pravidelne víťazil šachový stroj. Figurína Turka si neoddýchla ani po Kempelenovej smrti, keď sa oň starali noví majitelia. V roku 1809 bol súperom automatu dokonca sám Napoleon. Akože inak, ani veľký vojvodca nemal nárok... Veď v útrobách zázračného stroja sa vystriedalo časom viacero špičkových šachistov, napríklad Allgaier, Alexandre, Boncourt, Weyle, Lewis a ďalší.

V roku 1840 sa šachový automat z Bratislavy dostal do čínskeho múzea vo Filadelfii a o ďalších štrnásť rokov definitívne skončil svoju veľkú a slávnu kariéru, keď bol pri obrovskom požiari úplne zničený. V období najväčšej slávy automatu i po nej kolovali rôzne fámy o princípe fungovania a „kauza“ sa stala neskôr častým námetom literárnych, dramatických i filmových diel. Literatúra hodnotila v priebehu rokov Kempelenov šachový automat rôznorodo, čo vyplývalo z nepoznania pravdy a nemožnosti verifikácie skutočnosti. Jedna z verzií interpretácií konštatovala aj to, že nešlo vlastne o podvod, pretože sám jeho konštruktér upozorňoval na to, že ide iba o ilúziu. Tajomstvo šachového „zázraku“ však nikdy nevysvetlil...

Dátum vydania: 2010