Sekcia: Vzdelávanie

 

Joga - cesta duševného a fyzického zdravia

Mgr. Igor Kováč, Národné športové centrum

„Som veľmi dobre ohybný na tenistu. Joga mi veľmi pomohla pri mojej kondícii a mentálnej sile.“ Týmito slovami sa vyjadrila na margo jogy jedna z najväčších tenisových hviezd súčasnosti Andy Murray.


Zdroj: sk.pinterest.com

Toto slovo bežne evokuje predstavu polonahých jogínov niekde v Indii vykonávajúcich bizarné pohyby so svojím telom, ktoré dokážu dostať do pre nás nepochopiteľných a extrémnych polôh. Niektorí si možno uvedomujú, že pri joge ide aj o niečo viac, ako len o opakovanie série cvikov. Joga má totiž aj svoj duchovný rozmer.

Slovo joga v sanskrite znamená v doslovnom preklade „spojenie“, alebo „pripojenie“.  Predstavuje celú sériu postupov a praktík, ktoré pomáhajú človeku spojiť sa a zharmonizovať so zdrojom celého stvorenia. V indickej kultúre sa mu hovorí Brahman a je len alternatívnym označením toho, čomu sa v iných kultúrach a kontextoch hovorí napríklad Boh, Bytie, Vedomie a pod. Pokiaľ sa človeku darí žiť v súlade s týmto zdrojom stvorenia, dokáže žiť skutočne šťastný a zmysluplný život. Duševné a fyzické zdravie sú len nevyhnutnými následkami tejto harmónie a spojenia. Joga nás nabáda upriamiť svoju pozornosť aj mimo to, s čím sa bežne stotožňujeme. Vedie nás k tomu, aby sme sa stotožnili s „Vedomím“, ktoré vníma a v ktorom prebiehajú všetky myšlienky, emócie a fyzické javy, a že až toto stotožnenie prináša skutočné naplnenie a uspokojenie.

Hathajoga (telesná joga alebo joga duševnej a telesnej harmonizácie) je jednou z praktík, ktorá bola za týmto účelom vyvinutá pred tisíckami rokov v staroindickej kultúre védskeho a povédskeho obdobia. Svojou povahou sa podobá na ideál kalokagathie (harmonického rozvoja duše a tela), ktorý vznikol v rámci starovekého Grécka. Ten však za týmto účelom uplatňoval iné postupy a praktiky. Hathajoga pozostáva zo série dômyselných cvikov, kedy sa telo dostáva do rôznych polôh, tzv. ásan. Ich vykonávaním dochádza k spomaleniu a nakoniec k rozpusteniu mentálno-emočných procesov a foriem. Tie sa stali bežnou súčasťou každého nevedomého človeka na zemi, pretože si na nich zakladá svoju mylnú identitu. Ich sprievodným znakom je, že človeka vyčerpávajú a oberajú o životnú energiu. Spôsobujú mu pritom rôzne nepríjemné skúsenosti od podráždenia, napätia až po bolesť, alebo mu prinajlepšom prinášajú len dočasné, nenaplňujúce uspokojenie a potešenie. Hathajoga pomáha tieto mentálno-emočné vzorce rozpúšťať, aby mohla do vedomia vstúpiť energia zdroja - blaženosti, lásky a mieru, ktorý je večný a nezávislý na čomkoľvek.

Na západe sa s pojmom joga najbežnejšie spájajú práve tieto telesné cvičenia (ásany). Joga však v sebe zahŕňa aj ďalšie cesty a postupy.

Karmajoga (joga nesebeckého konania) je označenie inej jogovej praktiky, kedy človek vedome vykonáva skutky inšpirované zdrojom stvorenia. Sú to skutky založené na láske a múdrosti, ktoré prospievajú človeku, ktorý ich vykonáva a zároveň tým, ktorých sa dotýkajú. Kresťanská kultúra so svojim desatorom učí svojím vlastným spôsobom úplne to isté. Konanie duševne zdravého človeka je totiž konaním, ktoré je založené práve na múdrosti a láske. Pri tejto praktike však človek býva vystavovaný pokušeniam v podobe myšlienok a emócií, ktoré na nich založené nie sú. Tým, že si ich uvedomí a nenechá ich ovládnuť jeho myslenie a chovanie, sa oslabujú až sa nakoniec rozpustia podobne, ako k tomu dochádza počas praktikovania hathajogy.

Z iných môžeme spomenúť napríklad džnánajogu (joga intelektuálneho poznania), bhaktijogu (joga oddanej lásky k bohu), kundalinijogu (joga iniciujúca stúpanie životnej sily kundaliny), alebo rádžajogu (kráľovská joga zahŕňajúca všetky ostatné druhy jogy za účelom dosiahnutia celistvosti).

Je celkom pochopiteľné, že z pohľadu športovo založeného človeka je práve  telesná joga tou najznámejšou a najvyhľadávanejšou cestou a jogovou praktikou. Joga totiž nie je ničím výnimočným vo svete športu. Okrem Andyho  Murrayho sa medzi špičkovými vrcholovými športovcami nájdu aj ďalší, ktorí ju praktikujú a pochvaľujú si jej priaznivé účinky. Ryan Giggs, Novak Djokovič, Evander Hollyfield, Jessica Ennis-Hill, Jenson Button, Rebecca Soni, LeBron James, Tom Brady či novozélandský rugbyový tím All Blacks patria medzi tých, ktorým joga pomáha v ich profesionálnom aj civilnom živote. Pochvaľujú si jej účinky na fyzické telo, ale aj jej nezanedbateľný psychologický prínos, ktorý do značnej miery vplýva na športový výkon.


Ryan Giggs a Novak Djokovič počas praktikovania ásan (Zdroj: yogamoo.com, krone.at)

Belgičan Andre van Lysebeth je jedným z najznámejších autorov, ktorý sa venuje joge, a ktorý propaguje práve hathajogu. Ako sme už spomínali, pozostáva z niekoľkých základných pozícií (ásan), ktorých poradie treba dodržiavať, aby bol nimi dosiahnutý želaný následok. Poradie ásan je nasledovné: sviečka (sarvángásana, trvanie 1 minúta), pluh (halásana, 2 minúty), ryba (matsjásana, 1 minúta), kliešte (paščimóttánásana, 2 minúty), kobra (bhudžangásana, 1 minúta), kobylka (šalabhásana, 1 minúta), luk (dhanurásana, 1/2 minúty), torzia (ardha-matsjendrásana, 1 minúta) a stoj na hlave (šíršásana, 1-10 minút aj viac).

Podľa Lysebetha ide o tzv. rišikéšsku sériu, pomenovanú podľa mesta Rišikéš, miesta ášramu svámiho Šivánandu. Táto séria trvá asi pol hodiny, a preto je pre ľudí na západe najprijateľnejšia. Existuje totiž aj séria svámího Dhiréndra Brahmáčarího z Dillí, ktorá je oveľa úplnejšia, avšak vrátane prípravy trvá tri hodiny.

„V joge nie je nič ponechané na náhodu a sled ásan sa riadi presnými pravidlami, vyplývajúcimi z tisícročných skúseností. Každá poloha má svoje miesto, dopĺňa či zvyšuje účinok predchádzajúceho cviku, pripravuje ďalší alebo predstavuje protipolohu predchádzajúceho.“


Jednotlivé ásany v rámci hathajogy (Zdroj: Van Lysebeth, A., 1998)

Okrem vyššie spomenutých duševných účinkov, má každá poloha svoj blahodarný vplyv na organizmus ľudského tela. Pre stručnosť sa nebudem venovať všetkým ásanam, ale spomeniem len niektoré z účinkov tej poslednej, teda šíršásany. Stoj na hlave sa totiž považuje za kráľovnú ásan, práve vzhľadom na svoje účinky. Lysebeth dokonca tvrdí, že ak by mal človek cvičiť len jedinú z nich, mala by to byť práve šíršásana.

Stoj na hlave má najväčší vplyv na krvný obeh. Vzpriamená poloha podporuje prúdenie krvi v žilách v častiach tela pod úrovňou srdca, zatiaľ čo nad úrovňou srdca je brzdený tok tepnovej krvi. Šíršásana spôsobuje obrat v tejto situácii. Žilová krv, ktorej v tejto polohe pomáha tiaž, okamžite odvádza krv zo žíl v nohách a odstraňuje krvné zrazeniny v brušných orgánoch. Tým sa urýchľuje návrt žilovej krvi do srdca. Urýchlením návratu žilovej krvi dostávajú pľúca väčšie množstvo krvi na prečistenie. Stoj na hlave v kombinácii s hlbokým dýchaním tak očisťuje organizmus bez toho, aby zaťažoval srdce, ktoré bije pokojne a rovnomerne.

Pokiaľ je stoj na hlave vykonávaný v dokonalej rovnováhe, dostávajú sa bedrové kĺby automaticky do normálnej, teda najvýhodnejšej polohy. Z tohto dôvodu šíršásana odstraňuje behom niekoľkých okamžikov bolesti krížov, spôsobené predĺženým státím.

Šíršásana pôsobí preventívne proti hemoroidom a prispieva k ich odstráneniu, alebo aspoň zmierneniu. Uvádza do obehu masy krvi z brušných orgánov a z podbruška, kde prakticky trvalá poloha po sediačky, ktorá je charakteristická pre mnoho ľudí, vedie k ich takmer k trvalému prekrveniu. Pri stoji na hlave dochádza k uvoľneniu prostaty a odkrveniu pohlavných orgánov. Šíršásana pôsobí mimoriadne dobre na tráviace ústrojenstvo a najmä na pečeň. Mnoho ľudí so sedavým zamestnaním trpí viac či menej zjavným prekrvením tohto orgánu. Všetka žilová krv z tráviaceho ústrojenstva pritom prechádza práve pečeňou. Preto je dôležité sa tomuto prekrveniu vyhnúť.

Stoj na hlave radikálnym spôsobom upravuje dýchanie. Pôsobí predovšetkým pri výdychu, ktorý je v dýchacom cykle rozhodujúci. Nedostatočný, prípadne neúplný výdych totiž vedie k trvalej stagnácii zvyškového vzduchu, ktorý je v podstate toxický. Zároveň tým znižuje množstvo vzduchu, ktorý môžeme vdýchnuť. Pľúca civilizovaných ľudí sú zle prevetrávané. Šíršásana uľahčuje hlboký výdych tlakom orgánov na bránicu. Horná časť pľúc je pritom dobre ventilovaná, čo je jedným z obranných prostriedkov proti tuberkulóze. Keby každý dýchal zhlboka, pľúcne sanatóriá by bolo možné zrušiť.


Zdroj: yoganonymous.com

Pochopiteľne stoj na hlave má svoje priaznivé účinky aj na mozog. Otvára a prečisťuje kapiláry a vlásočnice a odstraňuje tým väčšinu migrén a ďalších bolestí hlavy bez toho, aby sa človek uchyľoval k liekom. Zároveň podporuje a stimuluje duševné funkcie, zlepšuje sa pamäť, sústredenie, zvyšuje sa odolnosť proti nervovej únave a miznú stavy úzkosti a nervozity. Priaznivo vplýva na hypofýzu a hypotalamus, ktoré majú vplyv na funkciu ostatných žliaz, čím ovplyvňujú celý metabolizmus. Pôsobí tiež na štítnu žľazu, ktorá do značnej miery udržiava mladosť organizmu.

Šíršásana tiež pomáha dosiahnuť znovu normálnu váhu, alebo si ju uchovať. Vedie k chudnutiu u tých, ktorí to potrebujú, ale aj k zvyšovaniu váhy u tých, pre ktorých je to nevyhnutné.

Vplyvom tejto ásany sa tiež zlepšuje zrak, pretože celé očné ústrojenstvo je veľkým spotrebiteľom kyslíka a zo značného prísunu tepnovej krvi má veľký prospech.

Tým, že zlepšuje statiku chrbtice, zaisťuje stoj na hlave vzpriamený postoj a prirodzene pružnú, pôvabnú chôdzu. Dostatočným prekrvením tváre tepnovou krvou je pokožka vyživovaná lepšie, než akýmkoľvek kozmetickým krémom. Vďaka šíršásane dochádza k regenerácii a omladzovaniu kože, odstraňovaniu vrások, pričom tvár dostáva zdravú farbu. Čo sa týka vlasov, jogová tradícia tvrdí, že je možné dosiahnuť ich opätovný rast vďaka prekrveniu vlasovej pokožky. Šedivejúci muž je schopný získať znovu tmavé vlasy prirodzenou cestou, vďaka praktikovaniu tejto ásany po dobu jedného roka. Aby sa tejto regenerácie dosiahlo, je potrebné zaujímať túto polohu najmenej pol hodiny denne, pričom je možné ju rozdeliť na niekoľko cvičení.

Všeobecne sa odporúča, aby stoj na hlave trval aspoň pätnásť minút denne a môže byť rozdelený na tri päťminútové cvičenia počas dňa.

Pochopiteľne aj ostatné ásany majú svoje blahodarné účinky, o ktorých sa môže každý dozvedieť viac z množstva dostupných informačných zdrojov.

Hathajoga, spoločne s ostatnými jogovými cestami a praktikami, sú pretrvávajúcim dôkazom múdrosti a osvietenia ľudí, žijúcich v Indii pred tisíckami rokov. Sú dôkazom toho, že prišli na niečo, čo si dokáže nájsť odozvu a uplatnenie aj v súčasnosti. Dôkazom toho sú milióny ľudí po celom svete, ktorí našli spôsob, ako ju v tej či onej podobe zapojiť do svojho života.

Niektorí považujú jogu za najodvážnejší projekt ľudstva. Nie je preto žiadnym prekvapením, že si našla svoje miesto aj na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.


Použité informačné zdroje:
Polášek, M. (1985): Joga. Šport, Bratislava, 176 s.
Van Lysebeth, A. (1998): Učím se jogu. Argo, Praha, 272 s.

Dátum vydania: február 2017