Sekcia: Vzdelávanie

 

Július Baláž - Takmer zabudnutý slovenský olympionik

PaedDr. Peter Bučka, PhD., metodik pre odbor športu,Žilinský samosprávny kraj
 

V roku 2003 rozvírila hladinu slovensko-maďarských vzťahov snaha skupiny našich historikov zadefinovať slovenských olympionikov, ktorí reprezentovali Uhorsko v období pred 1. svetovou vojnou.

Slováci na rozdiel od susedných Čechov neboli v Rakúsko-Uhorsku uznaní za národnosť a preto nemali možnosť zostaviť na olympijské hry samostatnú reprezentáciu. Jedinou možnosťou našich športovcov bolo v tom čase štartovať v drese Uhorska. Kritériá pri určení národnej príslušnosti v daných podmienkach nebudú nikdy jednoznačné. Podobné prípady však môžeme nájsť aj v medzivojnovom období, ba dokonca aj po 2. svetovej vojne, kedy Slováci štartovali pod československou zástavou.

Jedným z načrtnutých prípadov môže byť aj československý olympionik Július Baláž. Pod uvedeným priezviskom by sme však dvojnásobného slovenského olympionika v štatistike účastníkov hier márne hľadali. Július Baláž sa narodil 5. októbra 1901 v Budapešti v rodine Žilinčanov, ktorých podobne ako množstvo ďalších obyvateľov severného Slovenska osud a najmä pracovné možnosti zavial do hlavného mesta krajiny. Preto v rodnom liste nášho športovca môžeme nájsť len maďarský ekvivalent priezviska Baláž – Balazs. V roku 1920 sa rodina Balážovcov pre zložité politické a ekonomické podmienky rozhodla pre návrat do rodnej Žiliny. Na Slovensku sa však čerstvý maturant dlho neohrial. V štúdiách pokračoval na obchodnej akadémii v Brne, až napokon zakotvil v stovežatej metropole Česka. Do Prahy ho prilákala nielen pracovná príležitosť, ale aj láska k športu, ktorého základy získal už v Budapešti u trénera Bélu Komjatiho.


 

 

Po vojne začal pracovať ako redaktor, aby sa napokon vrátil k svojmu obľúbenému športu. Od roku 1953 začal pracovať vo funkcii odborného zamestnanca Ústrednej plaveckej sekcie pri Štátnom výbore pre telesnú výchovu a šport v Prahe. Ako dobrovoľný pracovník pôsobil v mnohých telovýchovných funkciách doma aj v zahraničí. Bol členom Ústrednej trénerskej rady, predsedom skokanskej komisie, členom redakčnej rady časopisu Vodné športy a nezabúdal ani na trénersku prácu. Mal nemalý podiel na výchove a príprave celej skokanskej generácie, ktorý po ňom prevzali štafetu aj v trénerskej práci. K zverenkyniam Júliusa Báláža patrila aj Marie Čermáková, ktorá priviedla Milenu Duchkovú k zlatej olympijskej medaile v skoku z veže v roku 1968 a k striebornej v roku 1972.

Tej druhej olympiády sa už Július Baláž nedožil. Verejnosť sa s ním rozlúčila v Prahe 29. októbra 1970.

Zaradením Júliusa Baláža do rodiny slovenských olympionikov nikto nechce píliť spoločnú československú olympijskú históriu. Napokon prihlásiť sa k tomuto olympionikovi môže aj jeho rodná krajina. A práve na prípade Júliusa Baláža môžeme poukázať na skutočnosť, že šport by mal spájať a nie deliť.

 


Dátum vydania: 2006