Sekcia: Vzdelávanie

 

Keď sa rozprúdila tenisová noblesa (1)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Odhliadnuc od toho, že hru s raketou a loptičkou spomína už Homér a jej podobu poznali aj Rimania, najpríbuznejšiu formou predchodcu tenisu predstavuje tá zo stredovekého Francúzska rytierskych časov, zvaná jeu de paume, čiže dlaňová hra. Dlaň nahradila raketa, sieť zostala, ale zmenilo sa hracie prostredie, keď interiérové loptovne vystriedali vonkajšie hracie plochy. V roku 1874 si dal Angličan Wingfield patentovať hru, ktorú nazval starogrécky – sféristika, s viacerými prvkami totožnými s dnešnou podobou tenisu. Ihrisko malo ešte zvláštny tvar akoby presýpacích hodín, takže vzadu bolo širšie ako pri sieti vysokej aj pol druha metra.

Po tom, čo sa začali používať pri hre namiesto nepružných kožených loptičiek gumové a dvorce nadobudli pravouhlé tvary, nastala najmä po prvých medzinárodných majstrovstvách Anglicka vo Wimbledone v roku 1877 nezadržateľná expanzia lawn tennisu na starý kontinent. Názov lawn tennis prezrádza, že povrchom sa stala tráva, ktorá však často absentovala a priekopníci tenisu si museli vystačiť aj s hlineným či pieskovým povrchom. V roku 1888 bola založená Anglická lawn-tennisová asociácia a  jej pravidlá sa ujímali po celom svete. Uhorsko nemohlo zostať bokom. Budapešť zaznamenala rýchlo sa formujúcu „tenisovú lobby“, grupujúcu sa z bohatých šľachticov, ale módna tenisová zábavka sa rovnako rýchlo posúvala aj do oblasti chudobnejšieho severu monarchie, teda aj na Slovensko.

Prvý tenisový dvorec v Budapešti otvorili v roku 1881, no takmer v rovnakom období bol vybudovaný aj prvý tenisový kurt v Bratislave. Dal si ho tu postaviť arciknieža Fridrich Habsburský, strýko cisára Františka Jozefa, a nachádzal sa v parku jeho Grassalkovičovho paláca. K pôvodnému kurtu pribudli zakrátko ďalšie tri a boli využívané ako miesta plné trendovej zábavy pri rôznych príležitostiach. Slovné spojenie – športový výkon zatiaľ ešte naozaj nepatrilo k používaným výrazom a noblesa z radov Esterháziovcov, Zičiovcov či ďalších príslušníkov rodov vysokej šľachty, si takto iba spríjemňovala kratochvíle.

Do konca 19. storočia sa nové tenisové dvorce objavovali postupne aj v ďalších častiach Slovenska. Hneď v 80. rokoch 19. storočia si dôstojníci rakúsko-uhorskej armády vybudovali tri kurty v hradnej priekope v Holíči, práve podľa vzoru bratislavských dvorcov. Grófka Berchtoldová bola zase iniciátorkou výstavby prvého dvorca v Piešťanoch, pričom ďalšie pribudli onedlho. Tenisové kurty vyrástli v Trnave, Žiline, Trenčíne, Trenčianskych Tepliciach, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Nitre, Lučenci, Košiciach či Vysokých Tatrách. Čo sa týka koncentrácie tenisových priestranstiev, Bratislava bola nedostižná. Rajom priekopníkov s raketami sa stal predovšetkým pravý breh Dunaja. V Petržalke si svoje tenisové objekty vybudoval najstarší bratislavský športový klub PHE (Pozsonyi Hajos Egyelet) – Bratislavský veslársky spolok. Pozadu nechcela zostať ani armáda, a tak štyri kurty vzišli z dielne dôstojníkov pešieho pluku č. 13.



Prvý tenisový dvorec v Bratislave stál v záhrade Grassalkovičovho paláca


Rastúce rady tenisových fajnšmekrov v Bratislave potešil svojou iniciatívou najväčší športový klub uhorskej éry v meste na Dunaji – PTE (Pozsonyi Torna Egyesület), teda Bratislavský telocvičný spolok. V 90. rokoch 19. storočia si jeho členovia vybudovali päť kurtov, ktoré klub za poplatky prenajímal. Okrem týchto známych klubových plôch existovalo v tom čase v rôznych častiach Prešporka viacero ďalších privátnych, dalo by sa povedať, rodinných dvorcov a pribúdali nové, napríklad v Edlovom dvore, na Hlbokej ceste, v blízkosti Panenskej ulice alebo v súkromných záhradách a parkoch mesta.

Čo sa týka pravidiel, napriek počiatočnému tenisovému analfabetizmu, nenahraditeľnej improvizácii a prispôsobovaniu si už aj tak jednoduchej hry, sa preklad prvých moderných pravidiel dostal z Budapešti do Bratislavy v roku 1893. Stalo sa tak zásluhou snáď prvej známejšej postavy bratislavskej tenisovej scény v časoch, kedy sa zábavka menila na šport, výbornej hráčky uhorskej tenisovej éry na Slovensku, Bratislavčanky Margity Madarászovej. Do povedomia tenisovej verejnosti sa v tom čase zapísala najmä výbornou hrou na turnaji usporiadanom pri príležitosti desaťročného jubilea založenia tenisu v hlavnom meste Uhorska, pričom v tom istom roku 1906 vyhrala veľký medzinárodný turnaj v Karlových Varoch.

Dátum vydania: 7. október 2015