Sekcia: Vzdelávanie

 

Koncom 30. rokov úroveň nášho basketbalu stúpala

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Vítané oživenie domáceho basketbalového diania v Bratislave, spojené s nevšedným zážitkami pre hráčov i obecenstvo, predstavovali pretrvávajúce recipročné návštevy súperov z Prahy a Brna či výjazdy Bratislavčanov za rieku Morava. Bolo užitočné, že stretnutia sa rozšírili aj o dorastenecké kategórie. Medzi takéto podujatia patril napríklad v roku 1937 výjazd Uncasu Bratislava do Prahy, kde si zahral so Sokolom Žižkov i s Pražským Sokolom, nad ktorým zvíťazil 34 : 20. Uncas, ktorý oslavoval v onom roku desaťročné jubileum založenia (1927), si odskočil do českej i moravskej metropoly. Ymkárska tlač chválila: „Chlapci Uncasu ukázali veľmi peknú hru a i keď tesne prehrali, získali si srdcia pražského i brnianskeho publika.“ V Brne, kde Bratislavčania podľahli domácim 31 : 43, bola prehra hostí ospravedlňovaná aj takto: „Závodný team basketbalový mal dvoch náhradníkov a trpel hlavne nízkou telocvičňou, v ktorej nemožné boli najmä vzdialenejšie hody.“


Basketbal na ihrisku reálneho gymnázia

S množiacimi sa zápasovými konfrontáciami s českými a moravskými súpermi zažívali basketbalisti bratislavskej YMCA čoraz častejšie víťazné pocity. Ich vzájomné súboje prinášali stále vyrovnanejší priebeh a aj výsledky. Najmä v zápasoch s moravskými zástupcami boli bratislavskí ymkári víťazne nabudení a trúfali si na brnianske kluby Sokol alebo Vysokoškolský sport. Po Vianociach 1937, keď zostali dvakrát na štíte Bratislavčanov práve brnianski vysokoškoláci (24 : 19 a 23 : 17), Športový týždeň analyzoval výkony hráčov od Dunaja ako skvelé a vystupovanie ako vzorné, aj keď bez chýb to stále nebolo: „Z veľa osobných chýb je ešte vidieť, že si celkom neosvojili nové pravidlá a musia sa ešte viac snažiť nehrať vôbec na telo. Najradostnejšie ale je, že sú to samí mladí hráči, väčšinou stredoškoláci a že ich vývoj nie je doteraz ukončený. Je prísľubom, že bratislavský basketbal bude opäť patriť k najlepším v republike.“ Charakteristickým pre bratislavský basketbal aj v období na sklonku predmníchovskej republiky bolo konštatovanie, ktoré trafilo kliniec po basketbalovej hlavičke: „Veľkou prekážkou je, že YMCA Bratislava tu nemá nikde rovnocenného súpera a na pozvanie cudzích družstiev zase dopláca.“ Ukázalo sa to aj vo februári 1938, keď majster Slovenska porazil majstra Moravy Sokol Brno v Bratislave.

V priebehu roka 1937 sa stal sekretárom YMCA pre telovýchovnú činnosť J. Kokoška, ktorý sa snažil podľa vlastného vyjadrenia presadiť väčšiu všestrannosť v telesnej príprave mládeže. V YMCA jasne dominantný basketbal tým ohrozený nebol a jeho obľúbenosť neklesala. Najlepší bol stále Winnetou, ale ani on si neudržal neporaziteľnosť a nevyhol sa občasným výbuchom. Hlavne konkurenčnej Hviezde sa z času na čas podarilo „Apačov“ nachytať na hruškách a prehru mu uštedrili aj chlapci z Uncasu. Rivalita a hrdosť na svoje farby neznamenali automaticky nepriateľstvo medzi členmi jednotlivých skupín, veď všetky patrili pod krídla YMCA. Inak by sa ani neuskutočnil zájazd kombinovaného tímu Hviezdy a Winnetoua do Brna na zápasy proti VS a Sokolu s bilanciou víťazstva a dvoch prehier. Koncom roka 1938 dosiahli hráči Hviezdy v moravskej metropole skvelý úspech, keď vo všetkých troch zápasoch zvíťazili.


Dievčenský basketbal v Bratislave v 2. polovici 30. rokov

Basketbalisti YMCA boli prevažne stredoškoláci a reprezentovali zároveň aj svoje školy. Bolo preto potešiteľné a inšpiratívne pre stredoškolskú mládež všeobecne, že v roku 1938 sa basketbal dostal do učebných osnov. Od tohto roku sa organizovali na Slovensku stredoškolské turnaje, postupne v Bratislave, Trnave, Košiciach i ďalších mestách. Vzhľadom na úroveň basketbalu na Slovensku nebolo prekvapením, že práve bratislavskí gymnazisti sa stali prvými stredoškolskými majstrami Slovenska.  Zostava majstrovského reálneho gymnázia bola naozaj hviezdna: Herrmann, Pospíšil, Havlůj, Mutl I, Matrac, Krása, Osuský, Michera, Mutl II, Pilař. Najväčšie nebezpečenstvo vyrvania titulu hrozilo od obchodnej akadémie, ktorá mala vybudované ihrisko na Palisádach od roku 1933, a aj od trnavských gymnazistov. Práve tí boli finálovými súpermi bratislavských gymnazistov na spomínanom šampionáte stredoškolákov 1938. Chlapci z Bratislavy nedali svojim trnavským rovesníkom šancu a po jasnom víťazstve 56 : 18 patril titul zaslúžene najlepším.   


Dátum vydania: máj 2017