Sekcia: Vzdelávanie

 

Krátke trvanie prvého bratislavského maratónu (1. časť)

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Bratislava je opäť maratónska. Dva pokusy tu už boli aj predtým, ten prvý, prakticky zabudnutý, poriadne dávno. Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa v meste na Dunaji a jeho blízkom okolí čoraz častejšie organizovali cezpoľné, lesné či cestné behy, maratón však v atletickom repertoári chýbal. Všetko sa zmenilo v roku 1932.

4. septembra onoho roka dokázali atletickí nadšenci ŠK Bratislava pripraviť štart I. ročníka Štefánikovho maratónu, pretože práve také meno dostal vtedy beh 42 200 metrov dlhý. Presne o 14. hodine sa postavilo na štartovú čiaru 29 odvážlivcov a že nešlo o nejaké bezvýznamné preteky, svedčí skutočnosť, že Československá atletická amatérska únia (ČSAAU), ako riadiaci orgán atletiky vo vtedajšom Československu, poverila bratislavský ŠK zároveň usporiadaním majstrovstiev republiky v maratónskom behu.

Trasa Štefánikovho maratónu bola takmer úplne rovinatá, jediné mierne stúpanie sa nachádzalo na Šancovej ulici medzi 37. a 38. kilometrom. Štart bol pred hotelom Kern na Hviezdoslavovom námestí, bežalo sa postupne Ondrejskou ulicou cez Námestie republiky (dnešné Námestie SNP), Špitálskou, Kadlecovým námestím, Krížnou na Trnavskú cestu, ďalej cez obce Farná, Ivánka do Čeklísu (dnešné Bernolákovo), kde po obrátke na 19.5 km trasa pokračovala späť do Bratislavy, pričom cieľ bol situovaný v Petržalke na štadióne ŠK.

Samotný priebeh pretekov prebiehal podľa predpokladov. „Muziku tvrdili“ hneď od začiatku favoriti z českých, najmä pražských klubov. „Na štarte sa zhromaždilo početné obecenstvo, námestie pred divadlom bolo nabité do posledného voľného miestečka a po štarte sa vypravili na dráhu početní cyklisti, autá a sprievodcovia“, informovala čitateľov dobová športová tlač. Aj záujem obyvateľov vidieka o dovtedy nevídanú atrakciu bol enormný. „Ľudia v dedinách, kadiaľ viedla trať maratónu, prežívali vznešený sviatok. Tak napríklad Ivanka pri Dunaji zmobilizovala tamojší hasičský zbor do služieb usporiadateľských, zatiaľ čo skauti z okolia starali sa o zostávajúce úseky trate. Každá bodrá dedinská babička vydržala neúnavne čakať, aby mohla pozdraviť atlétov na trati. Na vidieku sa nehovorilo o ničom inom, ako o maratóne“, špecifikovala denná tlač.

Už po prvých stovkách metrov sa utvorila vedúca skupina, ktorá sa roztrhala až na obrátke v Čeklísi, kde dobehol ako prvý Žofka z AFK Přelouč, prenasledovaný Sparťanmi Šulcom a Benom. V takomto poradí prebehli priekopníci Štefánikovho maratónu až na štadión ŠK, kde ich vítal zvuk vojenskej trúbky, ktorá dávala všetkým na známosť, že cieľ je už skutočnosťou. Víťazný Žofka dosiahol čas 2:58.03, pod tri hodiny sa dostal aj druhý Šulc. Z 29 členného poľa dobehlo 24 maratóncov, pričom najlepším Slovákom sa stal Košičan Halla, známy predovšetkým ako víťaz I. ročníka Košického maratónu v roku 1924. V Bratislave dobehol po výborne zvládnutom závere na piatom mieste. Celkové hodnotenie premiérového ročníka maratónu zo strany ČSAAU bolo lichotivé, spokojní sa rozchádzali účastníci a čo bolo dôležité, na svoje si prišlo aj početné obecenstvo.

V podobnom očakávaní sa pripravoval aj druhý ročník maratónu. Odštartoval ho 10. septembra 1933 krátko po 14. hodine známy činovník bratislavského športu Antonín Máša Balík, ktorý pustil na štart 36 bežcov. Do poradia sa snažili prehovoriť aj bratislavskí účastníci, ale neskúsenosť sa u nich prejavila prepálením začiatku až tak, že odpadli už na treťom kilometri a k slovu sa dostala známa trojica spred roka – Žofka, Šulc, Bena. Na 32. kilometri nasadil k trháku posledne menovaný, ušiel svojim súperom a v cieli ho čakal za ideálneho počasia vavrínový veniec pre víťaza i aplauz opäť veľmi početného a vďačného publika. Víťaz výrazným spôsobom prekonal čas spred roka, keď bol až o 13 minút rýchlejší – 2.44.50. Na druhom mieste dobehol so šesťminútovou stratou Šulc, obhajca Žofka sa musel uspokojiť s treťou priečkou. Početným zastúpením sa prezentovala opäť bratislavská vojenská posádka, ktorá už aj na predchádzajúcich atletických podujatiach roka „nasadila“ svoju silu . Na trati Červený most – Bratislava bojovalo 80 a v pretekoch Devín - Bratislava až 116 jej príslušníkov.

23.septembra 1934 vyrazilo spred Slovenského národného divadla 43 vytrvalcov na III. ročník Štefánikovho maratónu. Pražskí účastníci ani tento raz nenechali nikoho na pochybách, kto je favoritom. Do Čeklísa dobehol v pozícii lídra Slávista Takáč, sledovaný ďalšími Pražanmi, Sparťanmi Brunnerom a Luňákom, Hekšom z Hagiboru a ďalšími „rudými“ Šulcom a Benom i Takáčovým klubovým kolegom Štěpánkom. Takáč vydržal na čele do 25 km, tempo však neudržal a šli pred neho Šulc s Hekšom. Títo si to nakoniec rozdali medzi sebou v záverečnom finiši na atletickej dráhe štadióna ŠK, kde absolvovali bežci ešte jeden celý okruh pred zrakmi nadšených divákov. Hekš neodolal rýchlonohému Šulcovi, ktorý preťal cieľovú pásku v čase 2.50.21., Na treťom mieste dobehol napokon Štěpánek. Zaujímavosťou je, že po atletických pretekoch, ktoré boli zaradené do programu na štadióne ŠK v predchádzajúcom roku, prebiehal tento raz pred dobehom maratóncov futbalový zápas medzi vojenskou posádkou a mužstvom ŠK Bratislava II.

O tom, že pražskí vytrvalci kraľovali na ceste z Bratislavy do Čeklísa a späť aj naďalej, sa presvedčili účastníci IV. ročníka Štefánikovho maratónu 29. septembra 1935. „Tento ročník“, ako komentovala tlač, „nevykazoval síce početnú účasť, ktorá však bola vyvážená kvalitou borcov.“ V prvej časti behu dávali o sebe vedieť starí známi – Bena, Šulc i Takáč. Po obrátke Slávista odpadol, do popredia sa dostával bývalý Sparťan, teraz bez klubovej príslušnosti, Černík. Ten ale takmer doplatil na snáď jediný neduh maratónu, ktorým boli nedisciplinovaní cyklisti. Organizátori sa dištancovali od ohrozovania bežcov týmto spôsobom, pravdou je však, že Černík skončil vinou nepozorného cyklistu doškriabaný v priekope, kde sa, našťastie, zdržal iba pár minút, pokračoval v behu a nakoniec skončil na štvrtom mieste. Zdalo sa, že Bena získal dostatočný náskok, ale pri stúpaní na Šancovej ulici sa naňho Šulc nebezpečne doťahoval, no tých 200 metrov náskoku si Bena udržal až do Petržalky a zvíťazil časom 2:51.53. Za strieborným Šulcom dobehol na treťom mieste Takáč, spolu absolvovalo celú trať iba 13 pretekárov, ostatní vzdali.

Dátum vydania: 2006