Krátke zamyslenie nad otázkou: "Cvičiť alebo necvičiť?"

Mgr. Boris Čechvala, Národné športové centrum

Dovoľte začať laickou definíciou: „Pod pojmom zdravý rozumieme človeka, ktorý nepotrebuje lekársku starostlivosť ani lieky.“ Podľa vyjadrení tých najkompetentnejších (WHO – Svetová zdravotnícka organizácia) tento stav sa nedá dosiahnuť bez primeraného pohybu. POHYB JE PRE ZDRAVIE NEVYHNUTNÝ.


Foto: B. Čechvala

Koľko štúdií a  článkov už bolo na túto tému napísaných a aj tak sa nič nemení. Respektíve mení. K horšiemu. Tak beží život. Aj toto je len taký zúfalý výkrik do tmy. Napriek tomu sa pokúsim prispieť svojou troškou do mlyna. Skúseností a podkladov je neúrekom. Už len samotné zdravotnícke štatistiky sú nevyčerpateľným zdrojom motivácie, prečo sa treba hýbať.

Viacerí z nás mali to šťastie, že vyrástli v čase a prostredí, kde bol pohyb prirodzenou náplňou denného režimu. Stal sa našou súčasťou a pre niektorých neskôr aj profesiou. Keď sa človek niečomu venuje, začne tomu  trochu rozumieť a citlivejšie vnímať súvislosti. Tak je to aj so zdravím. Lekári, fyzioterapeuti, učitelia, vidia dôsledky nesprávneho spôsobu života. V rámci svojich možností sa snažia poradiť a pomôcť. Mnohí idú osobným príkladom (i keď, bohužiaľ, nie všetci). Ale väčšine ľudí je to aj tak jedno. Aspoň sa tak chovajú. Inteligentní, vzdelaní a napriek tomu ignorujúci fakty. Lenivosť je prirodzenou vlastnosťou človeka a súčasne hnacou silou pokroku. Problém je v tom, že súčasne potláča prirodzené a prírode zodpovedajúce správanie sa.

Milióny rokov evolúcie predurčujú človeka a ostatné živočíchy na pohyb. Pohyb z miesta na miesto kvôli potrave alebo vode, dobehnutie samice alebo útek pred nepriateľom. Nedá sa to zmeniť a keby aj, tak určite nie za niekoľko desaťročí alebo storočí. No a keď sa veci menia príliš rýchlo, prináša to svoje ovocie. Toto všetko sú bežne dostupné informácie, ktoré však aj inteligentní ľudia vnímajú len povrchne a podceňujú situáciu až dovtedy, kým sami nepocítia dôsledky svojej nevšímavosti. Potom sa na chvíľu spamätajú, často však len dovtedy, kým neustúpia bolesti či iné zdravotné komplikácia, a potom sa vracajú k zaužívanému stereotypu. Zdravotné problémy sa považujú za niečo prirodzené, ale mnohým by sa dalo predísť. A nákladom s tým spojených tiež.

Povráva sa, že každý je strojcom svojho šťastia. Úskalie môže byť v tom, že súčasná predstava šťastia je posunutá do konzumnej sféry a jednotlivec si vôbec nemusí uvedomiť, o čo je ukrátený a ako si môže uškodiť. Ak vychádzame zo všeobecne uznávanej hodnoty zdravia, ktoré je pre subjektívne šťastie potrebné, primerané množstvo pohybu je nevyhnutné. Výskumami potvrdené čísla hovoria o tom, že čím je človek mladší, tým viac sa potrebuje hýbať. Aby sme boli presnejší, u detí sú to hodiny denne. Aeróbna aktivita tri razy do týždňa – preventívny pohybový program pred kardiovaskulárnymi ochoreniami – platí pre dospelých jedincov. Väčšina ľudí na Slovensku nie je zvyknutá cvičiť a vecné argumenty sú ako hrach na stenu. Na jednej strane uvádzajú zdravie v popredí rebríčka hodnôt a na druhej strane sa podľa toho nesprávajú. A čo je horšie, nevedú k tomu ani svoje deti. Ospravedlňujem sa množstvu ľudí, ktorí sem nepatria a ktorí pravidelne športujú a vedú k tomu aj svoje deti. Bohužiaľ, sú v menšine.

Je mi ľúto malých detí, ktoré si samy nevyberajú, ale sú k telesnému (a v dôsledku toho často aj duševnému) postihnutiu vedené vplyvom prostredia. Deti kopírujú správanie dospelých. Sila osobného príkladu. Keď k tomu pridáme všetky monitory displeje, ktoré priťahujú pozornosť, sú potreby telesnej schránky odsunuté do úzadia. Taký je súčasný životný štýl. Spôsob dnešného stravovania problematiku ešte umocňuje. Nedostatok pohybu je v porovnaní s nesprávnym stravovaním nebezpečný v tom, že aktívny organizmus sa snaží efektívne zužitkovať akúkoľvek potravu, ale pasívny organizmus nemá ako nahradiť fyziologické účinky fyzickej aktivity, nech by strava bola akokoľvek dokonalá.

Diagnóza E66 (obezita) je len jedným z mnohých dôsledkov. Lekári by vedeli vymenovať množstvo ďalších vážnych diagnóz priamo úmerných nedostatku pohybu.


Čo s tým?
Odborníci sa zhodujú - pohyb a výživa. Rozumná spoločnosť hľadá systematické riešenia s výhľadom do budúcnosti. Krátkodobé projekty podporujúce fyzické aktivity vybraných vekových skupín sú málo účinné. Programy na podporu zdravia dospelých jedincov neriešia problematiku návykov. Dospeláci si dokážu sami vybrať, či chcú alebo nechcú spraviť niečo pre svoje zdravie. Horšie sú na tom deti. Tie sú závislé od rozhodnutí dospelých.

Určite by mohol viac pomôcť výchovno-vzdelávací systém. Rodičia majú na svoje deti času málo a tak obrovský podiel na výchove a návykoch má škola. Avšak jediný predmet, ktorý sa čiastočne zaoberá fyzickým zdravím, je telesná výchova, a z pohľadu rovnováhy duchovna a fyzična zaostáva tak postavenie predmetu ako aj počet vyučovacích hodín. Telesnú výchovu možno síce vnímať ako každý iný vzdelávací predmet, kde sa deti môžu naučiť niečo nové alebo precvičiť to, čo už vedia, ale filozofia vyváženosti tela a ducha by sa mala premietnuť do všetkých ostatných činností a predmetov.

Bohužiaľ, to, ako spoločnosť vníma potrebu pohybu, sa premieta aj do aktívnej ne/účasti na hodinách TV. Ak ale rodičia nevedú svoje deti k pravidelnej pohybovej aktivite vrátane aktívnej účasti na hodinách TV, nemôžu súčasne tvrdiť, že chcú, aby boli ich deti zdravé. To sa jednoducho vylučuje. Ešte horšie je, ak rodičia podpisujú žiadosti o oslobodenie z hodín telesnej výchovy, pretože ich dieťa sa nechce spotiť, a takisto nie je dobré, keď sa pod žiadosť o oslobodenie zo zdravotných dôvodov podpíše lekár bez toho, aby odporučil náhradnú pohybovú aktivitu, ktorá by mohla zdravotný stav dieťaťa zlepšiť. Pravdou je však aj to, že väčšina škôl už dávno neponúka hodiny TV pre zdravotne oslabených žiakov (hoci takáto povinnosť vyplýva zo zákona).

Všeobecne známe skutočnosti: TV a šport

a)    pôsobí ako zdravotná prevencia, zvyšuje odolnosť organizmu (fyzickú i psychickú),
b)    znižuje náklady na celkovú lekársku starostlivosť,
c)    pôsobí ako nezastupiteľný výchovný predmet – ventiluje prirodzenú agresivitu, zvyšuje disciplínu a morálku žiakov na škole,
d)    znižuje percento kriminality a drogovej závislosti mládeže.

  • Všetky mláďatá v prírode sú charakteristické hyperaktivitou – majú prirodzený vzťah k pohybu.
  • Nedostatok pohybu je neprirodzený a má negatívne dôsledky. Oslabuje sa pohybový aparát, tkanivá a vnútorné orgány sú nedostatočne prekrvené, čo vytvára podmienky pre vznik ďalších zdravotných problémov.
  • Pohyb má sociálny charakter.
  • Rozhodujúcim obdobím pre vybudovanie (udržanie) kladného vzťahu k pohybu je obdobie pred pubertou =  I. stupeň základných škôl (+ predškolský vek).

Závažným, negatívnym faktorom je, že hodnota učiteľa v našej spoločnosti je degradovaná a učiteľ telesnej výchovy patrí ešte aj v tomto hodnotovom suteréne kdesi na chvost. I keď samotný predmet môže poskytnúť len určité (nie dostatočné) množstvo pohybu, telesná výchova zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní kladného vzťahu detí k pohybu ako aj predpokladov pre správne návyky z pohľadu zdravia. Nemalé finančné prostriedky sa investujú do športových zariadení. Fajn. Lenže kto sa bude deťom venovať. Ak je oduševnený učiteľ alebo tréner, vždy si nájde spôsob a  miesto na športovú činnosť a deti získa pre pohyb svojím prístupom. Dá im oveľa viac ako len dobré materiálne podmienky. Táto skutočnosť akoby kompetentným unikala.


Foto: B. Čechvala

Aké sú možnosti?
Predstavte si predsedu vlády ruka v ruke s ministrom zdravotníctva a ministrom školstva, ako uprostred kŕdľa detí unikajú v ľahkom pokluse pred televíznymi kamerami a takýmto spôsobom propagujú pohyb pre zdravie? Po skončení akcie by na tlačovej konferencii ďakovali učiteľom za to, že okrem vedomostí vštepujú deťom zdravé návyky, aby výkonný softvér v hlavách detí mal zodpovedajúci hardvér – telesné schránky. Celú show by, pochopiteľne, s radosťou financovali zdravotné poisťovne, ktorých marketingové kalkulácie by potvrdzovali, že toto je tá správna cesta, ktorá zaručuje zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť obyvateľstva a o to viac peňazí ostane „doma“. A všetci by boli spokojní. Nádherná predstava.

Dobre, nechajme sny a idealistické predstavy bokom. Keďže peňazí je málo a vláda má iné priority, netreba si robiť ilúzie, že by sa v odmeňovaní učiteľov niečo prudko zmenilo. Určite by na začiatok pomohlo aspoň morálne ocenenie.

V reálnom živote sú dostupné náhradné riešenia napr. vo forme fitnes centier, osobných trénerov, rehabilitačných pracovísk ...  Existuje aj veľké množstvo individuálnych aktivít zameraných na deti a mládež, aby sa zapojili do pohybových aktivít na školách, v krúžkoch, v kluboch, avšak mnohé s malým účinkom. Konkrétna skúsenosť so spolupráce so Združením astmatikov Slovenska je taká, že sa štatisticky nezvýšil záujem pacientov o cvičenia napriek tomu, že ich lekári informovali o priaznivých účinkoch cvičenia na zdravotný stav (v optimálnom prípade o možnosti dokonca celkom prestať užívať lieky) a že mali vstup na zdravotné cvičenie zdarma. Brať lieky je asi pohodlnejšie.

Veľkým prínosom bol Národný projekt „Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy“. Cieľom projektu bolo prispieť ku skvalitneniu výučby telesnej výchovy tak, aby boli hodiny TV čo najefektívnejšie a aby čo najviac motivovali deti k pravidelnému pohybu aj mimo vyučovania. Možno by sme v tomto bode mohli trochu zmeniť rétoriku v tom, že úplne by stačilo, ak by sme deti od pohybu neodnaučili. Všetky mláďatá v prírode sú totiž prirodzene fyzicky aktívne, ale človek tie svoje v určitom veku posadí do lavíc a zakáže im prirodzene sa hýbať. Pri tejto téme netreba zabúdať na tých v poradí dôležitosti na druhom mieste – učiteľov. Zvládnuť organizačne masu detí nabitých energiou je veľmi náročné. Klobúk dolu pred touto prácou. Viesť hodinu telesnej výchovy znamená čeliť navyše aj rizikám zranenia. Z pohľadu prevencie je najúčinnejšie udržať disciplínu za každú cenu a vyhnúť sa riziku (necvičiť), čo je však v protiklade s tým, čo biologický materiál potrebuje – spontánny pohyb.

Školstvo má dosť problémov, ale treba naďalej diskutovať o ich podstate a vzdelávať nielen deti, ale aj učiteľov a hlavne rodičov. Zdravie je často len v našich rukách a ak si niekto myslí, že ho zachráni farmaceutický priemysel, nech sa páči.


Dátum vydania: december 2016