Sekcia: Vzdelávanie

 

Kroky medzi sedmičkami

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Priaznivcov športu na Slovensku určite tešia posledné úspechy našich reprezentantov dvoch kolektívnych loptových hier – volejbalu a hádzanej. Oba tieto športy majú viacero spoločných prvkov, ale úplne odlišnú genézu a vývoj. Zatiaľ čo hru pod vysokou sieťou k nám importovala americká YMCA, prvá modifikácia hádzanej k nám „priplávala“ iba spoza rieky Moravy. Zhodou okolností obe hry v približne rovnakom čase – v roku 1919. Pritom treba zdôrazniť, že zdanlivo komplikovaný vývoj hádzanej u nás bol zapríčinený zmenami, ktoré pramenili v špecifických domácich pomeroch a v progresívnych trendoch vo svete. Obraz „boja“ domácich tradícií a európskeho trendu charakterizovala paradoxná situácia, keď sa v určitom časovom období hrali na Slovensku tri druhy hádzanej súčasne.

Česká hádzaná sa objavila v zemi svojho pôvodu v roku 1892 a jej rozšírenie súviselo so založením Spolku pre pestovanie hier českej mládeže. Rýchlo získavala na členskej základni hlavne po roku 1912, kedy ju s veľkým úspechom predviedli na III. všesokolskom zlete v Prahe.

Na Slovensko sa dostala po skončení I. svetovej vojny. V čase, keď sa prví priekopníci u nás zoznamovali s neznámou hrou v tlači nazývanou „rýdzo československým športom“, sa za riekou Moravou naháňali jeho vyznávači za hádzanárskou loptou okrem športových klubov aj v sokolských jednotách, robotníckych telocvičných jednotách, postupne Orle, na školách i v armáde a v takomto prostredí, avšak oveľa komornejšom, sa pozvoľna nesmelo uplatňovala aj u nás. Po ihriskách s bránkami vyššími ako širšími sa preháňali viac ženy ako muži. Bolo charakteristické, že česká hádzaná na Slovensku nikdy nedosiahla masový charakter, ba dokonca sa borila s existenčnými problémami. Od roku 1919 sa ju snažili u nás šíriť najmä českí stredoškolskí profesori, pričom podstatnú úlohu v počiatočnej fáze zohrávali propagačné zápasy českých a moravských klubov medzi sebou v rôznych lokalitách Slovenska. Tie prvé zaregistrovali v Trenčianskych Tepliciach, Trenčíne, Bratislave, Banskej Bystrici, Zlatých Moravciach či Košiciach. 23.augusta 1920 odohrala Moravská Slávia Brno prvý zápas so slovenským súperom – Liptovským Mikulášom s výsledkom 3:0, hralo sa však iba 8 minút. O rok neskôr sa uskutočnilo prvé stretnutie medzi slovenskými družstvami ŠK Trnava – ŠK Nitra.
 

Hádzanárky I.ČSŠK Bratislava v roku 1923
 

Centrom českej hádzanej na Slovensku v 20. rokoch 20. storočia boli Košice, kde mala sídlo Slovenská a Podkarpatská župa zväzu hádzanej a ženských športov založená v máji 1924. Predpokladaný rozmach českej hádzanej na Slovensku sa nekonal. Už v priebehu ďalšieho desaťročia nastáva kríza spojená s ťažkou hospodárskou situáciou. Ako-tak sa udržali kluby na Záhorí (Senica, Skalica, Holíč) a na Považí (Piešťany, Trenčín, Hlohovec). Hádzanárske živorenie v období predmníchovskej republiky malo svoj koniec na Slovensku v období rozdelenia ČSR a aj keď po oslobodení v roku 1945 nastalo určité oživenie českej hádzanej, malo krátke trvanie. Prirodzený vývoj a konkurencia slávili úspech v podobe etablovania medzinárodnej hádzanej.

Tá prenikla do Bratislavy, vzhľadom na jej výhodnú geografickú polohu z Viedne ešte v priebehu I.ČSR pod názvom handball. V meste na Dunaji sa objavil prekvapujúco skoro, už v roku 1924, aj keď iba v ukážkovej podobe propagačného zápasu rakúskych dámskych družstiev. Handball, ktorý predvádzalo zvedavému publiku 22 aktérok, po 11 na každej strane, na futbalovom ihrisku I.ČSŠK Bratislava vtedajšia slovenská tlač skritizovala a zavrhla: „Rozdiel medzi našou hádzanou (t.j. českou – pozn. autora) a handballom je veľký a je nesporné, že hádzaná je lepším športom ako handball. Hádzaná je hrou elastičnou a pre ženy sa lepšie hodí. Handball dáva hodne príležitosti k unfair hre. Dľa všetkého zostane Bratislava len pri tomto propagačnom zápase.“

Ako sa ukázalo, nezostala. Najpopulárnejším sa stal handbal u nás v období existencie Slovenského štátu, ale nastala podstatná zmena – jeho aktérmi boli muži. V roku 1943, kedy bol utvorený Slovenský handbalový zväz, nadobudla táto hra súťažný charakter. Prvý handbalový turnaj sa uskutočnil ešte skôr, začiatkom júla 1942 v Bratislave za účasti mužstiev nemeckej menšiny DSK a FS, pričom ďalšími účastníkmi boli ŠK a ŠK Slovan Bratislava. Pod hlavičkou ŠK vystupoval vlastne výber hlavného mesta Slovenska a v zostave figurovali známe športové postavy z bratislavských basketbalových, volejbalových i futbalových ihrísk ako Letovanec, Gross, Psotka, Herrmann, Brat, Bobocký, Jedľovský, Kopal a ďalší.

Zaujímavá situácia nastala po oslobodení. Na futbalových plochách sa okrem futbalistov naháňali aj handbalisti a návrat zaznamenala aj česká hádzaná. Už 9. septembra 1945 sa stretli v Petržalke výbery Slovenska a Moravy s príznačným skóre 0 : 9. Mohlo sa zdať, že obe verzie hádzanej budú úspešne pokračovať. Pod vplyvom európskeho vývoja hádzanej sa však dynamicky začala presadzovať moderná medzinárodná hádzaná so siedmimi hráčmi, ktorá má svoj pôvod v Dánsku. Začalo sa tak diať na Slovensku na sklonku 40. rokov a najmä v prvej polovici 50. rokov 20. storočia. Prvý turnaj v hádzanej so siedmimi hráčmi bol zohraný v Bratislave v roku 1948.

Trvalo niekoľko rokov, čo sa u nás praktizovali tri druhy hádzanej súčasne. Česká hádzaná, „jedenástkový“ handbal a „sedmičková“ hádzaná to mali vedľa seba ťažké. Bolo to obdobie plné hádzanárskych nedorozumení a zmätkov, prudkých výmen názorov so snahou presadiť iba tú svoju hádzanú – niekedy za každú cenu. Vývoj rozhodol prirodzene a postupne vykryštalizoval tú jej podobu, ktorú vidíme na hádzanárskych palubovkách dnes.


 

Dátum vydania: 2009