Sekcia: Vzdelávanie

 

Kryoterapia

MUDr. Martin Somora, Národné športové centrum

Znamená liečbu mrazom. Má použitie v chirurgii, urológii, dermatológii a telovýchovnom lekárstve, kde sa využíva predovšetkým lokálne pôsobenie chladu.

V posledných desaťročiach sa objavujú správy o liečebno-regeneračných účinkoch extrémne nízkych teplôt na ľudské telo. Počas krátkodobej expozícíe extrémnemu chladu (až -150°C) dochádza k výraznej vasokonstrikcii periférnych častí tela.

Zároveň sa naštartujú mnohé fyziologické a adaptačné reakcie, mení sa tlak krvi, dochádza k zmenám vnútorného prostredia. Chlad ovplyvňuje produkciu hormónov, vyvoláva zmeny v imunologickom statuse.

Reakcie ľudského organizmu na chlad sú priebežne skúmané. Chladu sú vystavení horolezci, triatlonisti, vodáci, lyžiari, krasokorčuliari, športoví otužilci, potápači, vojaci, horskí záchranári.

Človek si udržuje konštantnú telesnú teplotu energetickým metabolizmom. Tiež pobyt v studenej vode, ktorá následkom vyššej vodivosti oproti vzduchu, predstavuje pre organizmus veľký stresový faktor. Pokiaľ je voda chladnejšia ako 10°C človek nie je, aj napriek podkožnej tukovej vrstve, schopný dlhšie udržať svoju telesnú teplotu. Zaujímavý je fakt, že pri teplote vody nad 18°C je k zabráneniu strát tepla lepšie sa vo vode pohybovať, zatiaľ čo pri teplote pod 18°C je lepšie zostať nehybný, resp. obmedziť pohyb na minimum. Dĺžka trate pri plaveckých maratónoch by mala byť limitovaná teplotou vody, nakoľko aj napriek pohybu dochádza k podchladeniu organizmu.


Obr. č. 1: Pred vstupom do chladovej komory

Podchladené svaly sú menej výkonné, zvlášť čo sa týka rýchlosti a sily. V chladnom prostredí nastupuje svalová únava skôr.

Pri znížení telesnej teploty pod 35°C hovoríme o hypotermii. Tá postihuje spravidla celý organizmus. Delíme ju na miernu, pri ktorej telesná teplota (meraná v konečníku) klesá na 32°C. Stredný stupeň podchladenia je charakterizovaný teplotou medzi 30 – 32°C. Tento pokles teploty ohrozuje prevodový srdcový systém, objavuje sa bradykardia sprevádzaná poruchami srdcového rytmu, nezriedka tiež komorovou tachykardiou a fibriláciou.

Pokles telesnej teploty pod 30°C je sprevádzaný tiež poruchami srdcového rytmu, poklesom krvného tlaku a plytkým dýchaním. V organizme sa zadržiava CO2 a prehlbuje sa metabolická acidóza. Je nutné si uvedomiť, že už pri teplote pod 34°C hypotalamus prestáva efektívne regulovať telesnú teplotu. Pri poklese telesnej teploty na 24°C obyčajne nastáva smrť.

Prudké ochladenie povrchu tela, zvlášť tváre, spojené so zástavou dýchania môže spôsobiť tzv. vagovú smrť na podklade reflexného zastavenia srdcovej činnosti. Táto reakcia organizmu sa nazýva diving reflex, prejavuje sa tiež spomalením tepovej frekvencie.

Osobitnú kapitolu tvorí pôsobenie chladu na ľudí s ischemickou srdcovou chorobou. V chlade významne stúpa riziko vzniku srdcového infarktu, resp. porúch srdcového rytmu.

Často je diskutovaná otázka pôsobenia chladu na dýchací systém. Je všeobecne známe, že chladný vzduch, ktorý vdychujeme sa prechádzajúc nosovou dutinou, ústami a priedušnicou zahrieva takmer na telesnú teplotu. Takto sme schopní optimálne ohriať aj vzduch o teplote  -25°C. Iná situácia nastáva pokiaľ v studenom vzduchu trénujeme a pretekáme pričom zvyšujeme minútovú ventiláciu. Navyše zapájame do dýchania, resp. praktizujeme len dýchanie cez ústa, čím sa vzduch nedostatočne ohreje a dráždi predovšetkým horné dýchacie cesty. Pri schladení dýchacích ciest môže dôjsť k poklesu dychovej frekvencie a tiež k zmenšeniu celkového objemu predýchaného vzduchu.

Pozáťažový bronchospazmus je pomerne častý aj u osôb, ktorý nemajú stanovenú diagnózu bronchiálnej astmy. Odôvodnenie sa preto odporúča pri športovom výkone v chladnom prostredí nosenie ochranných masiek. Je potrebné upozorniť, že účinné látky liekov (agonisti beta2-adrenergných receptorov) používaných preventívne voči pozáťažovému bronchospazmu sa často vyskytujú na zozname dopingových látok.

Pri používaní lokálnej kryoterapie pomocou chladivých sprejov, gélov alebo kúskov ľadu je dôležité poznať aj kontraindikácie tejto liečby:

Chlad nepoužívame pokiaľ spôsobuje bolesť; ľad alebo chladiaci gél by nemal byť aplikovaný dlhšie ako 10 minút a podľa možnosti nie pod tlakovou manžetou – vyhneme sa tak tvorbe omrzlín; neaplikujeme kryoterapiu ľuďom precitlivelým na chlad; tiež nie ľuďom s poškodením srdca, resp. s poruchami cirkulácie; opatrne treba aplikovať chladovú liečbu ľuďom s reumatickým ochorením (aj keď paradoxne chlad subjektívne dobre pôsobí); nepodávame chladovú liečbu u ľudí s vysokým tlakom krvi, resp. s pokročilým kornatením ciev.

V poslednom desaťročí sa odporúčajú predovšetkým športovcom celotelové liečebno-regeneračné pobyty v chladových komorách, kde teplota klesá až na -150°C. Športovci vchádzajú do komôr absolútne suchí, zbavení kovových príveskov, v drevákoch, podkolienkach, krátkych nohaviciach, maske, čelenke a v rukaviciach. Sú upozornení, že v exponovanom prostredí musia dýchať pomaly a plytko, pričom sa nevylučuje pomalý pohyb. Krátkodobú adaptáciu absolvujú pri teplote -60°C v tzv. predkomore aby postúpili zhruba na 150 sekúnd do komory, kde sa teplota pohybuje od -120  do -150°C. Zotrvajú tu maximálne 3 minúty. Teplota na povrchu tela síce rapídne klesne až na 5°C, no vnútorná teplota tela sa mení len minimálne. Pozitívne účinky sa popisujú u chorôb a bolestivých stavov pohybového systému, predovšetkým svalov (myogelózy, fibromyalgie). Napriek popisu množstva priaznivých účinkov na organizmus na rôznych úrovniach, chýbajú k uvedenej problematike vedecké práce dlhodobo skúmajúce a vyhodnocujúce na dostatočne veľkých súboroch tak priaznivé ako aj potenciálne nežiaduce, resp. vedľajšie účinky celotelovej kryoterapie v súlade s evidence base medicine. /stranka/telesna-vychova-ako-prostriedok-k-obnove-stratenych-pohybovych-schopnosti-a-kondicie-u-onkologickych-pacientov.


Obr. č. 2: Dlhodobá aplikácia ľadu pod kompresívnym obväzom (viac ako 20 minút) spôsobila omrzlinu.

Dátum vydania: 2007