Sekcia: Vzdelávanie

 

Kým postavili prvý zimný štadión...

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Niet pochýb, prestavba starého zimného štadióna v Bratislave nesúceho meno olympijského víťaza v krasokorčuľovaní Ondreja Nepelu, ho zmení na nepoznanie. Majstrovstvá sveta sú udalosťou, ktorá si vyžaduje moderný, dobe adekvátny hokejový stánok, ktorý bude vyhovovať veľkolepej akcii, ale aj „dobe po“ po všetkých stránkach.

Aj budovanie pôvodnej umelej ľadovej plochy na rohu ulíc Odbojárov a Trnavskej malo svoju tŕnistú cestu zrodu. Bratislavské zimy bývali pred desaťročiami všelijaké a tí, čo holdovali korčuľovaniu a hokeju, sa museli spoliehať iba na priazeň počasia. Ono rozhodovalo o tom, či si športu chtiví Bratislavčania obujú korčule, či si zahrajú zápas na zamrznutom Dunaji, rybníkoch alebo aj na striekaných ľadových plochách. To úplne prvé klzisko si Bratislavský korčuliarsky spolok (Pressburger Eislaufclub) upravil v roku 1871 v Pálffyovskej záhrade pod hradom, tie ďalšie neskôr poblíž kina Atlon na Námestí Republiky, v Medickej záhrade, či na Vazovovej ulici.

Slávnostné otvorenie prvej umelej ľadovej plochy na Slovensku 15. decembra 1940 

O umelej ľadovej ploche v Bratislave uvažovali už v priebehu prvej polovice 30. rokov 20. storočia, otvorene sa o nej hovorilo od roku 1935. V tom čase fungovali takéto plochy už všade naokolo – vo Viedni až dve, Budapešti, Katoviciach, dokonca v Bukurešti a jediná v Československu v Prahe. V roku 1936 bolo v Európe 43 klzísk s umelým ľadom. Bratislavskí hokejisti boli stále nútení hľadať v časoch slabých zím vhodné plochy v blízkom Rakúsku – v Mödlingu či Viedni, prípadne vo Vysokých Tatrách, no stálo to čas a veľa peňazí. Slabá zima v tridsiatom šiestom vyprovokovala ďalšiu vlnu aktivít za výstavbu vysnívanej plochy. Hnutie za výstavbu zimného štadióna v hlavnom meste Slovenska nadobúdalo už nielen celobratislavský, ale celoslovenský charakter. V marci 1936 sa uskutočnilo manifestačné zhromaždenie športovcov a priateľov zimných športov za urýchlenie výstavby zorganizované Západoslovenskou župou ČSZKH, ktoré vydalo dokonca rezolúciu a za každú cenu sa chystalo dotiahnuť svoje snaženie až do „víťazného konca“.

Napriek všetkému sa termín výstavby niekoľkokrát odkladal. V roku 1937 bol stanovený marec 1938 ako ten konečný. Trvalo však ešte tri roky, pokiaľ uzrel zimný štadión s umelou ľadovou plochou v Bratislave svetlo sveta...


 

Zastrešovanie zimného štadióna v Bratislave v roku 1958 
 

6. novembra 1938 bol založený samostatný Slovenský hokejový zväz, pre ktorý sa stal popri riadiacej práci a koordinácii súťaží prioritnou otázkou „prípad“ zimný štadión v Bratislave. Desať dní chýbalo do Vianoc 1940, keď dostali hokejisti a krasokorčuliari ten najkrajší darček, aký mohli: prvú umelú ľadovú plochu na Slovensku. Do Bratislavy sa podarilo doviesť Prvou brnianskou strojárňou vyrobené zariadenie pre umelé klzisko určené pôvodne pre poľské Katovice a zrealizovať jeho chod. Ľadová plocha na Tehelnom poli s rozmermi 60 x 30 metrov bola ohraničená mantinelmi, divákom slúžila zatiaľ menšia drevená tribúna pre 300 osôb. Oplotenie okolo areálu v zadnej časti ešte chýbalo, čo tí podnikavejší zistili a vstupné 5 korún pre dospelých a polovicu pre deti ušetrili.

Prvý vážnejší zápas na novučičkej ploche sa iskutočnil 21. decembra 1940 medzi výbermi Bratislavy a Vidieka s výsledkom 1 : 2, pričom v dresoch Bratislavčanov nastúpili hráči VŠ a ŠK, na druhý deň si s vidiečanmi zahrali vysokoškoláci a zvíťazili 4 : 1. Prvý medzinárodný zápas zažila plocha ešte v tom istom roku, 29. decembra 1940 ho zohrali výbery Bratislavy a Bukurešti. Pre štatistikov i pamätníkov uvádzame zostavu domácich: Petrovič, Okoličány, Tomášek (Smida), Luther, Štolc, Bartošek, Chmel, Trnovský, Javurek.

Prvá umelá ľadová plocha výrazným spôsobom pomohla úrovni slovenského ľadového hokeja, nazývaného vtedy kanadským, veď možnosť stráviť na ľade päť mesiacov v sezóne sa musela prejaviť. V Bratislave sa aj prejavila a potvrdila povedané. Nasledujúcich päť sezón vybojovali tituly majstrov Slovenska iba bratislavské kluby VŠ, ŠK a OAP.

Do roku 1958 hrávali hokejisti v Bratislave svoje zápasy pod holým nebom. V spomínanom roku bol zimný štadión pri príležitosti konania Majstrovstiev Európy 1958 v krasokorčuľovaní zastrešený.

Dátum vydania: 2011