Mám ešte rezervy, tvrdí najrýchlejší Slovák

Bratislava 3. 8. 2017 (sport-aktuality.sk, Gabriel Bogdányi) - Len desať Európanov si vybojovalo možnosť zažiť na vlastnej koži rozlúčku šprintérskeho kráľa Usaina Bolta s kariérou. Na jeho londýnskej derniére v závere týždňa nebude chýbať ani najrýchlejší Slovák Ján Volko, člen NŠC, ambasádor Európskeho týždňa športu.
Svoje dojmy so stretnutím s Usainom Boltom priniesli sportky.sk aj s videom, pozri TU.


Foto: Ján Volko

Okrem stovky pobeží aj dvojnásobnú trať, na ktorej je európsky šampión do 23 rokov. Práve na nej – ako vraví – by chcel dosiahnuť niečo zaujímavé. Ak by sa 20-ročný bratislavský mladík, ktorý včera v spoločnosti trénerky Nade Bendovej odletel do Londýna na svetový šampionát, dostal do semifinále medzi 24 najlepších, bola by to paráda.

Aké myšlienky vám víria hlavou zopár hodín pred začiatkom MS?

„Nestresujem sa, ani mnou nelomcuje tréma. Snažím sa brať štart v Londýne tak, že mi to bol dopriaty akoby za odmenu. Necítim tlak a dúfam, že mi to pomôže podať kvalitný výkon.“

„Myslím si, že Bolt má celkom dobrú šancu na štvrtý titul majstra sveta na 100 m. Blesk udrie vždy v pravej chvíli!“

Verili ste na začiatku zimnej prípravy, že všetko takto perfektne vypáli a budete mať šancu zmerať si sily so svetovou špičkou na čele s Usainom Boltom?

„Úprimne povedané – nie. Na stovke som si nedával nijakú šancu, na dvojstovke len maličkú. O účasti na svetovom šampionáte som nerozmýšľal, limity 10,12 na 100 a 20,44 na 200 m boli extrémne náročné.“

Na začiatku leta ste jasne deklarovali, že pre vás sú kľúčové ME do 23 rokov v Bydgoszczi. Získali ste striebro na stovke, zlato na dvojnásobnej trati, takže cieľ na vrchole roka ste výrazne prekročili. V Londýne môžete šprintovať ničím nezaťažený...

„V Bydgoszczi to bolo náročné, hovorilo sa o medaile, no a ja som si tieto očakávania pripúšťal možno trochu viac, ako som chcel. Teraz sa odo mňa nič také nečaká. Keby som v Londýne zabehol na 200 m bydgoszczkých 20,33, mohlo by sa z toho vykľuť niečo zaujímavé. Zopakovať však tento výkon nebude jednoduché. Som v podobnej pozícii ako pred halovými ME v Belehrade: nie som pod tlakom, a to mi vyhovuje.“

„Až do tejto sezóny som sa časom pod 10 sekúnd na 100 metrov vôbec nezaoberal, bol pre mňa len z ríše sci-fi. Lenže po 10,16 sa aj vo mne sa prebudila túžba či skôr sen prekonať túto métu.“


Foto Pavol Uhrín: Ján Volko

Na ktorej trati si na MS veríte viac – na stovke alebo na dvojstovke?

„Ak by sme brali do úvahy len výkony, prím má jednoznačne dvojstovka. Moje najlepšie časy 10,16 a 10,18 na stovke ešte nie sú také, aby som nimi mútil vodu. Lenže s 20,33 na 200 m sa už dá niečo zaujímavé dosiahnuť. Hoci mám za sebou náročný program, fyzicky nie som unavený, na dvojstovke by som mal mať preto ešte dosť síl. Uvidíme, čo sa udeje v danom momente.“

Čo by ste chceli na MS dosiahnuť?

„Bolo by fajn aspoň raz postúpiť z rozbehov. Na 100 m to bude ťažké, no nikdy sa dopredu nevzdávam. Keby som na 200 m zabehol niečo podobné ako na ME do 23 rokov, malo by to stačiť na postup do semifinále. Zostávam však nohami pri zemi: ak sa mi to nepodarí, nič sa nestane.“

Všetky súťaže na 100 aj 200 m, od rozbehov až po finále, sú večer po pol ôsmej nášho času. Vyhovuje vám večerné súťaženie?

„Neprekáža mi, viem sa pripraviť aj na večerné preteky. Po deviatej je to však už o niečo zložitejšie, lebo organizmus sa začína chystať na spánok. Ani súťaže v takomto čase by však pre mňa nemali znamenať väčší problém.“

Čím si budete krátiť cez deň čakanie na večerné londýnske štarty?

„Zrejme ostanem v hoteli a budem oddychovať. Pozriem si nejaký film, prípadne sa začítam do knihy. Na štadión pôjdem s takým predstihom, aby som celú predštartovú procedúru bez problémov stihol.“

Na stovke sa vám črtá ďalšia šancu bežať s Usainom Boltom. Na Zlatej tretre ste si od neho držali odstup, nenašli ste odvahu osloviť ho. Ak sa naskytne šanca a zaradia vás do spoločného behu s jamajskou legendou, podáte mu ruku?

„Po pretekoch to nie je žiadny problém. Pred štartom som ho nevyrušoval v Ostrave a nebudem ani teraz. Usain je síce šoumen, takéto veci ho nerozhodia, ale neviem, či by som na to našiel odvahu. Po dobehu si zväčša podá ruky so všetkými súpermi, takže sa spoľahnem radšej na to.“

Apropo: pre Bolta bude londýnska stovka rozlúčka s hviezdnou kariérou. Veríte, že víťazná?

„Nebude to mať ľahké. V tejto sezóne nesúťažil často, stovku bežal len tri razy. Ktovie, v akej bude forme. Už nás však veľakrát presvedčil, že sa na vrchol sezóny vždy perfektne pripraví. Blesk udrie vždy v pravej chvíli! Myslím si, že má celkom dobrú šancu na štvrtý titul majstra sveta na 100 m. Do kariet mu hrá aj fakt, že v tomto roku šprintéri nie sú takí rýchli ako v predošlých rokoch – nik sa nedostal pod 9,80. Ak Bolt zabehne svoj štandardný výkon, zvíťazí.“

Kto by ho mohol najviac ponaháňať?

„Určite jeho krajan Blake, Kanaďan Da Grasse a Američania – prekvapiť môže veterán Gatlin, ktorého však ja osobne nemám rád, a uvidíme, čo predvedú nové tváre ako Coleman a Belcher.“

Kto si podľa vás rozdelí na stovke londýnske medaily a ako rýchlo sa bude bežať?

„Samozrejme veľký favorit je Bolt, na medailu má i Blake a tretí bude niekto z dvojice Coleman – Gatlin. Otázne je, v akej sú aktuálnej forme. Všetci okrem Bolta totiž dosiahli svoje sezónne maximá pred mesiacom či dvoma. Na medailu bude potrebných 9,90, na zlato 9,80, možno i čas tesne pod túto métu.“

Prečo podľa vás dominoval Bolt svetovému šprintu celé desaťročie?

„Mal skvelého trénera a perfektný realizačný tím. Všetci sa oňho starali ako v bavlnke, aby sa nezničil a priskoro neopotreboval. Okrem toho, Usain ťažil zo svojej výšky. Keď po 70 metroch natiahol krok a zrýchlil, ostatní už nemali kde pridať. Boli bez šance. Bolt zrýchľoval až do 90 metrov, čo u šprintéra nie je bežné.“

Dvojstovka na MS v Londýne bude bez jamajského šprintérskeho kráľa. Kto ho podľa vás po ôsmich rokoch a štyroch triumfoch na MS vystrieda na tróne?

„Predpokladám, že Wayde van Niekerk. Hoci má na konte 19,84, neukázal na dvojstovke všetko, čo v ňom je. Pevne verím, že vyhrá, aj keď Makwala bežal pred dvoma týždňami v Madride ešte rýchlejšie – za 19,77.“

Vlani ste vraveli, že ste dvojstovkár, po striebre na halových ME v Belehrade a prvej polovici letnej sezóny ste sa viac prikláňali k stovke. Cítite sa viac stovkár, alebo dvojstovkár?

„V prevažnej časti sezóny som si myslel, že budem úspešnejší na 100 metrov, lenže po európskom titule na 200 m v Bydgoszczi sa to znova vyrovnalo. Platí, že som stále šprintér – stovkár aj dvojstovkár.“ (úsmev)

Ktosi vravel, že z vás môže byť výborný bežec na 400 metrov. Vlani v hale ste si najdlhší šprint vyskúšali, tréningovo za 49,56...

„Predpoklady na štvorstovku vraj podľa testov mám. Ak budem stagnovať na dvojstovke, potom si viem predstaviť sám seba ako štvorstovkára. Len dúfam, že to nepríde skoro. Štvorstovka je strašná drina – aj tréningová. V septembri zrejme pobežím 400 m opäť, vo finále atletickej ligy v Dubnici. Uvidíme, čo z toho bude.“

Na naše pomery beháte neuveriteľne rýchlo. Povedzte úprimne, sú časy 10,16 na 100 a 20,33 na 200 m výrazne nad vaše očakávanie?

„S trénerkou Naďou Bendovou sme si dali v tejto sezóne cieľ zabehnúť 10,20 na stovke a 20,40 na dvojstovke. Podarilo sa to, ba dosť výrazne som tieto výkony prekonal. Ťažko povedať, kde sa to zastaví. V tomto roku už možno nebudem rýchlejší, no viem, že mám rezervy. Keby som v semifinále stovky na ME do 23 rokov šprintoval naplno až do konca, nebolo by to 10,18, ale možno aj 10,14. Záver som vtedy vypustil. Úprimne: najradšej by som bol, keby sa moje napredovanie zastavilo čo najbližšie k 10 sekundám na stovke a 20 na dvojstovke. Netrúfam si však odhadnúť, kam až sa môžem dostať.“

Bronzový prekážkar na 110 m z MS 1997 v Aténach a jeden z vašich predchodcov v listine slovenských rekordérov na 100 m Igor Kováč po rekorde 10,16 vyhlásil, že si vo vašom podaní vie predstaviť v budúcnosti aj stovku pod 10 sekúnd...

„Až do tejto sezóny som sa takouto možnosťou vôbec nezaoberal, taký čas bol pre mňa len z ríše sci-fi. Lenže po 10,16 o tom začali ľudia diskutovať a aj vo mne sa prebudila túžba či skôr sen prelomiť 10-sekundovú hranicu. K jeho naplneniu je však ešte veľmi ďaleko a ktovie, či je vôbec reálny.“

Ktorý tohtoročný letný výkon vás prekvapil viac – stovkársky či dvojstovkársky?

„Dvojstovkársky, lebo som túto trať behal zriedkavejšie. Nečakal som, že slovenský rekord stlačím až na 20,33.“

Na Stredoeurópana, belocha, ste nezvyčajne rýchly. Čím to je? Je to dar od Boha?

„Rýchlosť som asi naozaj dostal do vienka od Boha, ale netuším, čo ma robí výnimočným. Na svoju výšku 178 cm mám pomerne veľké chodidlá veľkosti 44,5 a inak postavené lýtko, čo by mi teoreticky vraj malo pomáhať“

Súťažíte pomerne často: v letnej sezóne máte na konte 14 stoviek, 10 dvojstoviek a jednu stopäťdesiatku. Nie ste unavený?

„Ani nie! S trénermi vyznávame filozofiu: keď človek trénuje, mal by súťažiť. Kde inde, ak nie na pretekoch, mám ukázať, na čo mám? Samozrejme, súťažiť musím v rozumnej miere, aby mi preteky zapasovali do plánov.“

Ktorý z tohtoročných behov sa vám najviac vryl do pamäti?

„Všetky, kde som si zlepšil osobné rekordy a získal medaily! Samozrejme, aj stovka s Boltom v Ostrave a dvojstovka na P – T – S v Šamoríne v neštandardných veterných podmienkach, ktorá sa pre mňa skončila dosť neštandardne.“ (Volko v cieli vyprázdnil obsah svojho žalúdka – pozn. red.)

Ako sa vyrovnávate s popularitou?

„Neviem, či som populárny, ale pravda je, že záujem o mňa rastie. Dá sa to pomerne dobre odmerať počtom ľudí zaregistrovaných na mojej fanúšikovskej facebookovej stránke. Po každom úspechu ľudí rapídne pribúdalo, teraz ich je takmer 4000. Nie som však človek, ktorý sa rád vyhrieva na výslní popularity. Skôr si užívam, že vďaka úspechom mám už solídne finančné zabezpečenie na prípravu a mnoho vecí ide omnoho jednoduchšie. To je najväčšie plus.“
 

Spoznávajú vás ľudia na ulici?

„Veľmi nie, ale po striebre na šesťdesiatke halových ME v Belehrade ma spoznala jedna pani v banke.“

Je život špičkového šprintéra, najrýchlejšieho Slováka, náročný?

„V kombinácii so štúdiom na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave to nie je jednoduché, ale v porovnaní s deťmi v Afrike, ktoré deň čo deň bojujú o prežitie, nemám ťažký život.“

Ako sa najlepšie odreagujete od školských či atletických povinností?

„Rád len tak debatujem s kamarátmi, občas chodievame do obchodov obdivovať novinky zo sveta elektroniky, sem-tam zájdem do kina, alebo si niečo prečítam.“

Priemerný ligový hráč si u nás žije asi lepšie ako popredný európsky šprintér. Neľutujete, že ste neostali pri futbale?

„Možno by som na tom bol finančne naozaj výrazne lepšie, ale mne nejde o peniaze. Radšej budem v niečom výnimočný ako inde iba priemerný, hoci aj s lepším platom. Študujem, aby som športom nemusel naháňať peniaze, z ktorých by som potom prežil zvyšok života. Verím, že keď doštudujem, nebudem mať problém zamestnať sa a žiť si svoj šťastný a spokojný život.“

V závere augusta vás čaká ešte Svetová univerziáda na Taiwane. Zostanú vám ešte sily? Absolvovať tri letné atletické vrcholy nie je špás...

„Natrénované mám, ale či mi vydrží forma až dovtedy, je otázne. Neviem, aká sa zíde konkurencia, ale podľa výsledkov z minulých rokov šanca na úspech je. Uvidíme, koľko síl a energie mi v závere sezóny ostane, no rozhodne sa ani na tieto preteky nevyfláknem.“


Foto twitter.sk: Ján Volko
 

VOLKOVE TOP ČASY 2017

100 METROV
10,16 PRAHA (5. 6.)
10,18 BYDGOSZCZ (13. 7./SF)
10,18 BYDGOSZCZ (14. 7./F)

200 METROV
20,33 BYDGOSZCZ (15. 7./F)
20,54 BYDGOSZCZ (15. 7./SF)
20,61 TEL AVIV (25. 6.)
 

ČO SI ŽELÁ TRÉNERKA NAĎA BENDOVÁ

 „Som neskutočne šťastná, že Janko pobeží na MS s najväčšími šprintérskymi esami planéty. Až teraz si začínam uvedomovať, čo dokázal, veď v štartovke na 100 m je len desať Európanov a na 200 m šestnásť. Pripadá mi to ako sen, ako niečo neskutočné.“

„Nikdy som si nemyslela, že vyslovím nasledovné slová: Jankova účasť na MS sa mi zdá oveľa významnejšia, ako jeho medaily na ME do 23 rokov. Pevne verím, že doterajšiu výbornú formu zužitkuje aj v Londýne. Akýkoľvek ďalší beh okrem rozbehov budem považovať za úžasný úspech.“

„Semifinále, dostať sa medzi 24 najrýchlejších mužov na svete a je jedno či na 100 alebo 200 metrov, by bolo niečo priam neskutočné. Nie je vylúčené, že by bol medzi nimi jediný ozajstný beloch.“