Sekcia: Vzdelávanie

 

Medzištátna premiéra na domácom umelom ľade

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Necelé dva mesiace po otvorení a odovzdaní prvej umelej ľadovej plochy na Slovensku do užívania hokejistom a krasokorčuliarom (15. decembra 1940), zažil tento nový športový stánok 9. februára 1941 reprezentačnú premiéru Slovenska na medzištátnej báze. Na programe bolo priateľské meranie síl s Chorvátskom v Bratislave, pričom bol práve tento zápas úplne prvý v domácich podmienkach. Dovtedy zohrala slovenská hokejová reprezentácia šesť medzinárodných či medzištátnych zápasov, všetky mimo územia Slovenska (dva v Garmich-Partenkirchene, jeden vo Viedni, tri v Bukurešti) so súpermi, ktorými boli Protektorát Čechy a Morava, Taliansko, Wiener EG, Bukurešť, Rumunsko a Juhoslávia s bilanciou tri víťazstvá a tri prehry. Mimochodom chorvátski súperi, či už reprezentačné výbery alebo tí na klubovej úrovni, bývali pomerne častými súpermi slovenských výberov či klubov počas obdobia trvania slovenského štátu vo viacerých športových odvetviach, napríklad vo futbale, atletike, tenise, stolnom tenise, plávaní alebo vodnom póle.  
    
Priateľský hokejový zápas s Chorvátskom v Bratislave bol považovaný za dôležitý najmä preto, že išlo o generálku pred vystúpením Slovenska na Medzinárodnom zimnom týždni v GA-PA ešte v tom istom mesiaci. Slovenská ústredná a športová rada ako riadiaci telovýchovný a športový orgán, dostala totiž koncom januára 1941 telegram z Berlína, v ktorom pozývali oficiálne náš národný tím do GA-PA. O zápas proti Chorvátom  bol veľký záujem aj zo strany verejnosti, domáca reprezentácia sa viezla na trojzápasovej víťaznej vlne z predchádzajúceho účinkovania na Turnaji o Pohár Manuela Stroiciho v Bukurešti a víťaznú bilanciu nemienila prerušiť. Samozrejme, predzápasové prognózy našu prehru ani nepripúšťali. Náš súper, Chorvátsko, bol na Slovensku premiérovo, no veľkým favoritom sme boli my, aj keď sa v hokejových kruhoch pripomínalo, že podcenenie bojovného súpera neprichádza do úvahy.


Hokejová reprezentácia Slovenska v roku 1941

Náčelník Slovenského hokejového zväzu Milan Bončo, niekdajší výborný hráč Skiklubu a ŠK Bratislava, ohlásil nomináciu trinástich hráčov na zápas, ktorí by vzápätí mali odcestovať do GA-PA: brankári Petrovič (ŠK Banská Bystrica, Dibarbora (VŠ Bratislava), obrancovia Tomášek (HC Tatry), Smida (ŠK Banská Bystrica), Demko (Slávia Prešov), útočníci Olejník (Slávia Prešov), Javurek (ŠK Banská Bystrica), Reimann (ŠK Bratislava), Bihary (Slávia Prešov), Štolc, Trnovský, Chmel, Luther (všetci VŠ Bratislava). Red zápasom informoval Slovenský denník, že „Chorváti pricestovali do Bratislavy viedenským rýchlikom v sobotu 8. februára o 15.00, sú ubytovaní v hoteli Tatra a zohrajú na Slovensku ešte dva zápasy, v pondelok s VŠ Bratislava a v utorok s ŠK Žilina v Žiline.“
    
Chorvátska výprava si po príchode do hlavného mesta Slovenska a krátkom odpočinku prezrela našu metropolu a večer absolvovala tréning na umelej ľadovej ploche. V nedeľu popoludní boli  hosťami na zápase HM Slovensko – HJ Viedeň. V chorvátskej výprave figurovali títo hráči: Sabič, Belák (2), Kovačevič (11), Stipetič (5), Smidek (8), Tomič (10), Pötzl (7), Sacher (9), Starčevič (3), Miočka (4).

Aj keď napriek vyhláseniu vedenia chorvátskej reprezentácie, že podajú v Bratislave kvalitný výkon, sa mu nepodarilo naplniť svoje predsavzatia. Treba však konštatovať, že aj napriek jasnému víťazstvu domácich nebola kvalita ani na našej strane. Slovensko – Chorvátsko 6 : 1 (4:0, 0:1, 2:0), tak znel konečný výsledok po 60 minútach čistej hry, pred ktorou ešte pozdravil obe mužstvá podnáčelník SHS Vojtech Závodský a vzápätí si kapitáni vymenili vlajky. Tlač po zápase zdôrazňovala, že „Chorváti nedosahujú európskej triedy a neboli nášmu mužstvu vyrovnaným súperom.“ Priebeh zápasu bol jednoznačný a v prvej tretine „iba šťastie zachránilo hostí, že už v prvej tretine nedostali dvojnásobok gólov.“ Aj v druhej tretine mali naši hráči obrovskú prevahu, ale bez efektu, naopak, ako opisuje Slovenská politika: „Prichádza 12. minúta a s ňou najväčšie prekvapenie. Kovačevič využil situáciu, sám rýchlo prenikol a jeho rana znamená prvý, ale aj posledný úspech hostí.“ V tretej tretine slovenskí hokejisti ešte prikrášlili výsledok dvoma gólmi.
    
Po zápase panovala názorová zhoda v tom, že naši boli lepší po stránke korčuliarskej i technickej, celkovo ale Slováci sklamali, keď im chýbala presnejšia streľba. Najlepšou formáciou bola obrana, v ktorej vynikol Tomášek. Kladom duelu bola veľmi slušná hra oboch súperov, keď nebol vylúčený ani jeden hráč i výborný výkon rozhodcovskej dvojice Dr. Okoličány – Dr. Valent. Prítomných 3000 divákov potešil teda predovšetkým výsledok, veď išlo doteraz o najvýraznejšiu výhru i najvyšší počet strelených gólov našou reprezentáciou, a to aj napriek tomu, že hrou nepresvedčila. Domáca tlač zhodnotila aj výkon hostí: „Chorváti podali v tomto zápase obetavý výkon, ale korčuliarsky a herne na vyspelejšieho súpera nestačili.“
    
V pondelok si zahrali hostia z Balkánu v Bratislave ešte jeden zápas – proti hokejistom miestneho ŠK. V tomto prípade dostali sedem gólov a nedosiahli žiadny. Paradoxne hrali lepšie ako deň predtým proti slovenskému tímu, ale zlyhali v koncovke, keď nedokázali premieňať ani vyložené príležitosti. Ich obrana zároveň nestačila čeliť rýchlym útokom Bratislavčanov. Opäť sa hralo na oboch stranách výsostne fair play, čo ocenilo aj prítomné publikum v počte 1000 divákov. Na druhý deň cestovali Chorváti do Žiliny, aby si zmerali sily s tamojšou ŠK a slovenská reprezentácia nabrala kurz GA-PA v totožnej zostave (okrem chorého Biharyho), ako nastúpili proti chorvátskemu súperovi. V nemeckom lyžiarskom a hokejovom stredisku sa potvrdilo, že Chorváti boli pre našich hokejistov príliš ľahkým sústom a protivníkom. Ich súperi na 5. zimnom týždni patrili už do kategórie silnejších, čo sa ukázalo na ľade. Naši hokejisti tu 19. a 20. februára podľahli  domácemu Nemecku  2 : 3 a  Maďarsku 0 : 6. Išlo v týchto prípadoch zároveň o posledné medzištátne merania síl slovenskej hokejovej reprezentácie v roku 1941.

Dátum vydania: apríl 2016