Sekcia: Vzdelávanie

 

Mostíky boli, ale sa minuli

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Skoky na lyžiach sa tešili obľube a pozornosti hneď v začiatkoch existencie pretekového lyžovania na Slovensku. Prvé lyžiarske mostíky na našom území postavili v oblasti Vysokých Tatier, ten úplne prvý nad Gerlachovom v roku 1910, ďalší o dva roky neskôr nad Tatranskou Poliankou. Postupne ich vyrástlo viacero, v období I. Československej republiky stáli tie najznámejšie okrem oblasti Vysokých Tatier aj v Kremnici, Banskej Bystrici či Ružomberku.

No záujem o skoky na lyžiach pretrvával aj v zdanlivo nelyžiarskych oblastiach, kde lyžiarski nadšenci dokázali vybudovať mostíky a v prípade priaznivých poveternostných podmienok ich aj využívať. Bokom nezostala ani Bratislava, kde začali členovia spolku Die Naturfreunde ešte pred prvou svetovou vojnou, popri dráhe na sánkovanie i boby, s výstavbou lyžiarskeho mostíka. Vojna však dala stop aj bratislavským lyžiarskym snahám, ktoré mohli pokračovať až po jej skončení. V novembri 1925 založili Skiklub Bratislava, ktorému sa podarilo dokončiť na Kamzíku za pomoci vojska skokanský mostík v roku 1927. Bol z dreva a dalo sa na ňom skočiť 25 až 28 metrov, skokani však podľa dobových záznamov dopadali väčšinou na značku v blízkosti 20 metrov.

V roku 1958 postavili na Kamzíku lyžiarsky mostík s umelou hmotou, ktorý sa stal veľmi populárnym. Jeho základným konštrukčným materiálom bol plech a dobová tlač písala, že „jeho veža pripomína siluetu neodpálenej rakety. Plechová konštrukcia sa po dokončení zakonzervuje umelou hmotou, takže bude mať životnosť až 200 rokov.“ Premiérové preteky na Kamzíku sa uskutočnili v decembri 1959 za účasti reprezentantov ČSR, z víťazstva sa tešil Jebavý z Vrchlabí skokmi dlhými 37 a 40 metrov. Umelou hmotou, ktorú tvorili rohože z PVC upevnené na pletive, bol vyriešený problém na sneh skúpych zím a zároveň umožnená celoročná prevádzka. Na tomto mostíku sa uskutočnili počiatočné ročníky Dunajského pohára a Pohára oslobodenia Bratislavy aj s medzinárodnou účasťou pretekárov z Rakúska, no celkom zlyhali optimistické prognózy o 200-ročnej životnosti. Mostík začal časom chátrať, ani nie tak pod vplyvom počasia či amortizácie. Na jeho likvidácii sa podieľal predovšetkým ľudský faktor, jednoduchým osvedčeným spôsobom, ručne - stručne. Či už sa jeho anonymným likvidátorom zišli rohože a ďalšie súčasti konštrukcie, alebo rozoberali len tak z roztopaše, dnes už nie je dôležité. Škoda, mohli sme skákať až do roku 2158... Ešteže zostala aspoň blízka somárska lúka. Tá sa, našťastie, nedala po kúskoch rozobrať a poodnášať.

O dnešnej situácii týkajúcej sa lyžiarskych mostíkov na Slovensku sa radšej vyjadrovať nebudeme. Bola by to veľmi smutná irónia...
 
Dátum vydania: 2010