MS v cyklistike: Medveďová (NŠC) chce prekvapiť

Bratislava, 7. 9. 2015 (šport.sk, Roman Horváth) - Už o pár dní bude Slovensko reprezentovať na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v americkom Richmonde (19. - 27. septembra) aj sympatická Tereza Medveďová, športovkyňa v podpore NŠC. Devätnásťročná rodáčka z Čierneho Balogu má za sebou skvelú prípravu a nie je vôbec vylúčené, že na svetovom šampionáte všetkých prekvapí.
 
Od vlaňajšieho novembra je súčasťou profesionálneho talianskeho tímu Bepink laclassica a už teraz ju niektorí prezývajú Sagan v sukni. Ako to vníma, s akými ambíciami pocestuje na MS, kde sa mimochodom stretne aj s Petrom Saganom a ako sa vôbec k cyklistike dostala, si prečítajte v nasledujúcom rozhovore, ktorý poskytla pre ŠPORT.SK.


Foto TASR - Tereza Medveďová

Tereza, už o pár dní ťa čaká štart na svetovom šampionáte v USA. S akými ambíciami cestuješ do Richmondu?
„Na majstrovstvách sveta budem štartovať v kategórii ženy Elite, hoci spadám ešte do U23, no tam takúto kategóriu nemáme. Svetový šampionát sú vždy veľmi ťažké preteky a ja som navyše prvý rok v tejto kategórii. Absolvovala som však už v nej nejaké preteky Svetových pohároch, ktoré sú zhruba na úrovni MS, takže z časti aj viem, do čoho idem. Moje ambície sú v danej situácii na pretekoch vydať zo seba sto percent, aby som mohla byť so svojim výkonom spokojná.“

Akú máš za sebou zatiaľ sezónu, čo všetko si absolvovala a ako vyzerala tvoja príprava na majstrovstvá sveta?
„Môžem povedať, že mám za sebou dobrú sezónu, zatiaľ som mala okolo štyridsať štartov z toho 28 UCI. Moja príprava na svetový šampionát bola viac-menej preteková. Najmä august som mala nimi poriadne nabitý.“

Ako si sa vlastne k cyklistike dostala? Kedy si začala vôbec bicyklovať a kto ťa k tomuto športu doviedol?
„Môj ocino bol veľmi dobrý cyklista, a tak keď sme boli so sestrou malé, chodievali sme ho s maminou na preteky povzbudzovať. Tým pádom som odmalička k tomuto športu inklinovala. Keď potom ocino prestal aktívne bicyklovať, začal trénovať deti v ŽP Šport a.s., organizovali Školské majstrovstvá Slovenska, na ktoré som prišla, vyhrala som okresné kolo a už som pri cyklistike ostala. To bolo v roku 2006.“

Skúšala si to v detstve aj v iných športoch? Ktorý z nich okrem cyklistiky ti išiel najlepšie a naopak, na ktorý si úplne drevo?
„Samozrejme, že áno, bola som živé dieťa, mala som dobré nohy na osemstovku a celkovo dobre behám. Veľmi rada však aj bežkujem, chcela som sa dať aj na biatlon, ale na druhej strane absolútne neviem strieľať. Neskutočné drevo som na volejbal.“

Tento rok si oslávila ešte len 19. narodeniny a tak máš kariéru stále len pred sebou. Aké sú tvoje cyklistické sny a vzory?
„Moje cyklistické vzory sú ženy z pelotónu, na ktoré sa tím vždy môže spoľahnúť, vždy pomôžu, sú veľmi rešpektované a naozaj aj veľmi obľúbené. Dokážu vyhrať ťažké preteky, ale aj sa obetovať pre svoju spolujazdkyňu.“

Profesionálnu zmluvu s talianskym tímom Astana Bepink si podpísala už ako 18-ročná. Čo to vtedy pre teba znamenalo a ako to vnímaš dnes?
„Pre mňa to vtedy znamenalo veľa, vedela som, že budem musieť bývať preč z domu a starať sa viac-menej sama o seba. Nevedela som čo ma čaká. Bola som šťastná a zároveň som sa bála. Našťastie som to všetko zvládla aj keď to pre mňa občas nebolo jednoduché. Teraz sa na to pozerám inak ako pred pol rokom, viac si tú cyklistiku užívam než predtým.“

Vlani ti prischla prezývka Sagan v sukni, čo to pre teba znamená a kto to vymyslel? Aký máš vlastne vzťah s Petrom Saganom? Poznáte sa?
„Ani vlastne neviem, kto to vymyslel, ale každopádne ma tá prezývka veľmi pobavila. Aj v tíme ma občas volajú Sagan, ale nemám to veľmi v obľube, keď mi tak hovoria po tom ako neskutočne celú sezónu jazdí. Potom mám pocit, že odo mňa čakajú niečo podobné... (smiech) Poznám ho len z majstrovstiev sveta, nie veľmi dobre, ale je veľmi vtipný, otvorený. Naozaj veľmi v dobrý človek.“

Venuješ sa ešte z času na čas aj cyklokrosu, od ktorého sa v podstatne začala tvoja kariéra odvíjať?
„Pokiaľ to je v mojich silách a tím mi to dovolí, vždy sa budem snažiť jazdiť aj cyklokros.“

K cyklistike neodmysliteľne patria pády. Mala si už nejaký, na ktorý nerada spomínaš, alebo si si privodila nejaké nepríjemné zranenie?
„Zranenia sa mi našťastie vyhýbajú, ale tých pádov aj tak už bolo dosť. Nerada spomínam na jedno zranenie, ktoré sa mi stalo tento rok v máji. Podvrtla som si zápästie a potrhala nejaké väzivo. Netrápilo ma ani tak, že som spadla, než to, že som mala ruku v sadre a nemohla som dokončiť preteky, na ktoré som sa veľmi tešila.“

Máš nejaký talizman, ktorý nosíš stále so sebou?
„Áno, nikde so mnou nechýba plyšový medveď. On je taký môj talizman.“

Patríš k najkrajším slovenským športovkyniam, neskúšala si to v minulosti napríklad v modelingu?
„Tak to ma ani nikdy nenapadlo. Modeling ako taký sa mi veľmi páči, mám kamarátky, čo sú modelky, a tak viem, že to nie je nič jednoduché.“