Sekcia: Vzdelávanie

 

Najlepší v uhorskej ére bol plavec (2. časť)

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum

Na II.OH v Paríži stále iba 19-ročný Zoltán Halmaj svojimi výkonmi potvrdil, že Uhorsko má po Alfredovi Hajosovi ďalšieho vynikajúceho plavca. V hlavnom meste Francúzska si otvoril svoj medailový olympijský účet, keď dokázal svoje majstrovstvo v širokej škále, čo sa dĺžky tratí týka, pretože najkratšou disciplínou v jeho podaní bolo 50 yardov a najdlhšou 4000 metrov. Až o niekoľko rokov neskôr sa Halmaj špecializoval na kratšie vzdialenosti – do 1000 metrov, na ktorých dosahoval najväčšie úspechy. V súvislosti s tým napísal maďarský športový publicista Endre Sal v Nemzeti Sporte:  „Halmaj bol výnimočný plavec s úžasnou silou. V tomto predstihol svoju dobu. Jeho mohutné zábery tvorili pred ním doslova vlnobitie. Rozsah disciplín od 50 yardov po 4000 metrov je svetovou raritou.“


Paríž, dejisko II. OH v roku 1900

Od mája do októbra 1900 sa konala v Paríži svetová výstava, ktorá svojimi nákladmi a leskom prekonala všetky predošlé. Zúčastnilo sa na nej 80 krajín vrátane Uhorska, ktorého vystavovatelia kládli dôraz na prezentáciu jeho tisícročnej histórie. Medzi úspešnými ocenenými bolo aj nemálo vystavovateľov z celého Uhorska, aj z územia Slovenska. Toto veľkolepé svetové fórum navštívilo enormné množstvo návštevníkov – takmer 50 miliónov a svetová výstava bola hodnotená ako veľmi úspešná. Vonkoncom to ale nemožno povedať o II.OH, ktoré boli v jej víre úplne stratené a naopak, pritiahli pozornosť iba hŕstky (ne)informovaných divákov. Pritom súťažila v priebehu vyše piatich mesiacov s prestávkami približne tisícka športovcov, ktorých do Paríža delegovalo 24 národných olympijských výborov a ktorí si merali sily v štrnástich športových odvetviach. Jedným z nich bolo aj plávanie.

Čerstvý maturant Halmaj si vo vodách Seiny, konkrétne medzi Courbevoie a mostom Asnieres sur Seine, kde prebiehali plavecké súťaže, počínal ako ostrieľaný harcovník – čo štart to medailová pozícia. Na 200 metrov voľný spôsob doplával druhý za Austrálčanom Lanem v čase 2:31,4 min, na tisícke skončil na bronzovej priečke za 15:16,4 min, keď nestačil na víťazného Angličana Jarvisa i Rakúšana Wahleho. Na 4000-metrovej trati ho zdolal opäť iba Jarvis. Mimochodom, súčasťou plaveckého programu boli aj také, z dnešného pohľadu, bizarné disciplíny ako plávanie na 200 metrov s prekážkami, keď sa museli pretekári vyšplhať na žrď, preliezť rad člnov či podplávať ďalšie člny, alebo aj plávanie pod vodou. O medailových umiestneniach a nie o medailách hovoríme preto, že medaily prvým trom na krk v Paríži nezavesili. Nahradili ich vecné ceny, v mnohých prípadoch pôsobiace až nedôstojným dojmom. Slovné spojenie olympiáda chaosu, ako neskôr tieto hry nazvali, bolo výstižné. 

Vrcholné úspechy dosiahol Zoltán Halmaj na Hrách III. olympiády 1904 v americkom Saint Louis. Aj tieto hry boli predovšetkým príveskom svetovej výstavy, ktorá otvorila náruč pre 70-tisíc vystavovateľov zo 60 krajín, pričom ju navštívilo 20 miliónov ľudí zvedavých na nebývalý technický a hospodársky pokrok v USA. Nechýbali ani vystavovatelia z Uhorska, aj keď vinou financií s oklieštenou účasťou. Poriadne oklieštená bola však najmä výprava olympionikov Uhorska, ale aj ďalších európskych krajín. Dobová slovenská tlač venovala svetovým výstavám v Paríži i St Louis minimálnu pozornosť, no v prípade olympijských hier možno konštatovať, že im nevenovala pozornosť žiadnu. Prvá strohá správička o OH sa objavila v slovenskej tlači až v roku 1912 v súvislosti so štokholmskými OH.


Areál výstaviska v St. Louis v roku 1904 aj s vodnou plochou, kde prebiehali plavecké olympijské súťaže

Do dejiska OH 1904 v zámorí odcestovala iba miniatúrna uhorská výprava, v ktorej figurovali dvaja plavci a dvaja atléti. Táto minivýprava bola však v konečnom dôsledku mimoriadne úspešná. Zoltán Halmaj i Géza Kiss, v tom čase už členovia budapeštianskeho MTK, kam prestúpili z MUE, keď podstatnú úlohu zohralo zháňanie financií potrebných k samotnej účasti na OH, patrili k špičke. Kiss si vyplával dve medaily - striebro a bronz, Halmaj nenašiel na svojich dvoch tratiach premožiteľa a vybojoval dve zlaté. Jeho súpermi bola plejáda domácich amerických plavcov, ktorí boli vo vodách umelého asymetrického jazera situovaného priamo na výstavisku favoritmi. Plavci štartovali z kývajúceho sa dreveného  pontónu zbitých dosák a rozhodcovia ich čakali v člne pri cieli. Pri 50-yardovom šprinte rozhodli po spornom verdikte, že víťazom sa stal domáci Leary, no po proteste uhorskej výpravy sa preteky opakovali. Dobové pramene dokladujú mŕtve preteky. Došlo teda k opätovnému súboju, tento raz iba medzi Learym a Halmajom. Uhorský reprezentant zaplával čas 28,0 s, jeho súper bol o 6 desatín sekundy pomalší. Halmaj získal prvé zlato. To druhé vybojoval na druhý deň na 100 yardov, pričom časom 1:02,8 min porazil všetkých amerických plavcov na čele s vychádzajúcou hviezdou Danielsom, pred ktorým dohmatol o poldruha metra skôr. Celkom nádejne sa javil aj zlatý hetrik, no kvôli opakovaniu štartu na kratšom šprinte  Halmaj štart na 220 yardovej trati nestihol. 


Štartovacie mólo počas plaveckých súťaži na OH 1904, prvý zľava Z. Halmaj

V roku 1906 usporiadali Gréci pri príležitosti 10. výročia prvých novovekých olympijských hier veľkolepé podujatie pod názvom II. medzinárodné olympijské hry, ktoré ale MOV za oficiálne hry neuznal. Aj na týchto medzihrách, ako im neskôr prischlo pomenovanie, sa zúčastnilo takmer 900 športovcov z 20 krajín, dosiahol Zoltán Halmaj ďalšie úspechy. V morských vodách zálivu Phaleron sa výborný plavec sklonil na 100-metrovej trati iba pred starým známym Američanom Danielsom a získal striebro, ale dočkal sa aj najjagavejšieho kovu. Stalo sa tak zásluhou aj jeho výkonu ako člena štafety Uhorska v pretekoch na 4 x 250 metrov.

Svoje olympijské účinkovanie skompletizoval Zoltán Halmaj na Hrách IV. olympiády 1908 v Londýne. Nebola náhoda, že aj britská metropola bola v čase konania hier hostiteľom výstavy, aj keď tento raz už „iba“ anglicko-francúzskej, ale keďže táto mala teritoriálne vymedzené zameranie, Uhorsko sa jej nezúčastnilo. Neplatilo to však na poli olympijskom. Vo výprave Uhorska tvorili plavci pomerne početnú, jedenásťčlennú enklávu a mal ich na starosti ten najskúsenejší a najúspešnejší z nich – Zoltán Halmaj. Plavecké súťaže prebiehali v bazéne, ktorý vzbudzoval značnú pozornosť. Bol situovaný priamo na olympijskom štadióne pred hlavnou tribúnou, keď okolo bola ešte atletická a cyklistická dráha a údiv vyvolala  aj jeho dĺžka – 100 metrov i skokanská veža. Nezvyčajne dlhý bazén sa stal zlatou baňou najmä pre britského plavca Henryho Taylora, držiteľa troch zlatých. Zoltán Halmaj si v jeho vodách vyplával dve strieborné olympijské medaily – na 100 metrov voľný spôsob, keď časom 1:06,2 zaostal za víťazným Američanom Danielsom iba o tri desatiny sekundy  a ako člen uhorskej štafety v zložení Munk, Zachár, Las Torres, Halmaj na 4 x 200 metrov časom 10:59,0, keď stuhnutého Halmaja na líderskej pozícii ako finišmana uhorskej štafety na poslednom úseku prešprintoval Angličan Taylor, čo nášho rodáka ešte dlho mrzelo, pretože jeho rozlúčka s olympijskými vodami mohla byť zlatá. 


Štadión White City v Londýne počas OH v roku 1908 aj s olympijským bazénom (vľavo)

Medzinárodná amatérska plavecká federácia FINA vznikla práve počas londýnskych hier a so spätnou platnosťou začala evidovať svetové rekordy v plávaní. Dva z nich patrili aj Zoltánovi Halmajovi. Ten prvý, 1:05,8 min na 100 metrov voľný spôsob utvoril ešte v decembri 1905 vo Viedni, ten druhý, 2:26,8 min  na 220 yardov v júni 1908 v Budapešti.

Zoltán Halmaj ukončil aktívnu plaveckú činnosť po londýnskej olympiáde. V tom čase bol už pokrok krauliarskej disciplíny medzi svetovou špičkou evidentný, tento najrýchlejšie sa vyvíjajúci a zároveň najrýchlejší štýl, keď prakticky už iba on sa stal voľným spôsobom, sa zdynamizoval, pričom obrovskou zmenou bolo predovšetkým zapojenie dolných končatín. Halmaj plával tradičným silovým štýlom, využíval na zábery práve silu rúk, ktoré boli vysoko dominantné a dolné končatiny nezapájal, zmeny ale akceptoval a uznal. Nový krauliarsky  trend si skúsil, ale na preorientovanie už nebol čas. Od roku 1909 sa venoval trénerskej práci, ktorú si vyskúšal už počas svojho aktívneho pôsobenia, keď svoju pretekársku kariéru uzatvoril začiatkom roka 1910. Vo výsledkových listinách nielen olympijských zápolení ho možno nájsť aj pod menom Zoltán von Halmay.  Plávanie zostalo jeho doménou celý život, popri civilnom pôsobení, kde možno spomenúť rok 1937, kedy bol vymenovaný za riaditeľa gumotextilnej továrne Hungária. Zomrel necelý mesiac pred dovŕšením 75 rokov v Budapešti a pochovaný je na farkasrétskom cintoríne v rovnakom meste.

Úspešný lovenský rodák v uhorskom drese potvrdil svojím športovým majstrovstvom, že už v úplných začiatkoch mali hry olympiád svoje osobnosti, ktoré im dodávali lesk a zvyšovali záujem verejnosti i motiváciu súperov.


Dátum vydania: jún 2017