Návrat osemstovkára Jozefa Repčíka

Na minulotýždňových atletických ME bol najväčším prekvapením našej výpravy. Dostal sa do nej ako jeden z posledných, iba tri dni pred uzávierkou nominácie. V Helsinkách však šokoval: Slovensko malo po 41 rokoch finalistu osemstovky na kontinentálnom šampionáte! Zraneniami sužovaný a mnohými už odpisovanými strednotratiarsky supertalent Jozef Repčík začal svoju cestu naspäť do sveta veľkej atletiky vlani na konci septembra na takmer 800-kilometrovej pútnickej ceste El Camino do španielského Santiaga de Compostella.

V Helsinskom rozbehu ste zložili z taktiky maturitu, v semifinále štátnicu, no na finálový doktorát už neostali sily. Prečo?

„Ani sám poriadne neviem.. Tri náročné behy za tri dni som ešte nikdy doteraz neabsolvoval. Môj organizmus bol už asi unavený, čo sa prejavilo najmä v závere, keď mi došli sily.“

Nemysleli ste si v kútiku duše po výborných výkonoch v rozbehu a semifinále aj na medailu?

„Samozrejme že som o nej sníval, veď bez ambícií by nemalo zmysel ani bežať. Lenže som realista a vedel som, s kým mám vo finále tú česť. Môj cieľ bol preto prvá šestka“

Vlani sa vaša kariéra visela na vlásku. V lete letel Slovenskom chýr, že Repčík pre vlečúce sa problémy s achilovkou končí. Helsinki však videli vaše znovuzrodenie. Komu za to vďačíte?

„Mnohým ľuďom. Kľúčovo však môjmu trénerovi Marcelovi Lopuchovskému, ktorý mi dokázal perfektne načasovať formu. Za klubové peniaze priletel za mnou do Helsínk a psychicky ma pripravil na každý beh. Ale sú tu aj ďalší – priateľka Ivetka, atletický fanatik Ladislav Adványi, sponzori – jedného mám napríklad špeciálne iba na stravovanie – a skvelá tréningová partia. V nej aj ťažké tréningy zvládam oveľa ľahšie.“

Spomenuli ste priateľku Ivetku Srnkovú, už niekoľko rokov najlepšiu slovenskú výškarku. Vaši známi tvrdia, že má na vás mimoriadne blahodarný vplyv. Súhlasíte?

„Ona je môj anjel. Vo všetko ma veľmi podporuje. Bez nej by som najmä mimoriadne ťažký vlaňajšok asi nezvládol.“

Váš podporovateľ je aj bývalý strednotratiar Ladislav Asványi, ktorý už roky všemožne pomáha mnohým slovenským atlétom. Vlani na jeseň vás vzal so sebou na svätojakubskú púť zo St. Jean Pied-de-Port do Santiaga de Compostella. Pešo 792 kilometrov za 24 dní. Pomohlo vám to vyčistiť si hlavu a nájsť stratenú sebadôveru?

„Práve táto cesta bola začiatok celej tohtoročnej sezóny. Po minuloročných zdravotných ťažkostiach som mal v hlave zmätok, nevedel som, ako ďalej. Bolo toho na mňa priveľa. Počas cesty sme spolu často a dlho debatovali. Tieto rozhovory mi neskôr pomohli správne sa rozhodovať.“

Bolo náročné absolvovať takmer 800-kilometrový pochod?

„Štyridsať aj päťdesiat kilometrov denne s batohom na chrbte som zvládol, horšie to bolo psychicky. Idete 15 km v poli po rovine, prídete k tabuli a na nej uvidíte nadpis, že najbližšia dedina je až na ďalších 9 km, vtedy to so mnou zamávalo. Práve spomienky na mnohé momenty z pútnickej cesty El Camino mi neskôr pomohli v príprave počas ťažkých tréningov, keď som už nevládal.“

Vráťme sa k ME. Pred šampionátom ste vraveli, že chcete postúpiť z rozbehu, a potom splniť limita na olympiádu. Postúpili ste, dokonca až do finále, ale limit nemáte. Nemrzí vás to?

„Mrzí, čoby nie! V semifinále mi chýbalo len veľmi málo – 32 stotín. Na druhej strane je lepšie byť vo finále na ME ako vypadnúť v rozbehu na olympijských hrách.“

Svetielko nájdete, že sa dostanete do Londýna, však stále bliká. Ak výkonný výbor SOV scháli žiadosť atletického zväzu a umožní plniť limity až do 8. júla...

„Siedmeho bežím v Madride. Formu mám a bez ohľadu na to, či ten termín na plnenie limitov predĺžia alebo nie, pokúsim sa o čo najlepší výkon.“

Aký bude váš ďalší program, ak to s olympiádou napokon nevyjde?

„Sezónu určite neskončím. Budem ďalej trénovať a pokúsim sa zabehnúť ešte nejaký kvalitný čas. Či to bude pod 1:46, neviem. Ale dúfam, že niečo okolo tejto méty padne a budem mať aspoň splnený limit 1:46,30 na budúcoročné MS v Moskve.“

Plánujete nejakú klasickú letnú dovolenku?

„Na ňu mi asi neostane čas, lebo budem trénovať. Mám však sľúbený jeden víkend na jachte.“

Myslíte si, že helsinské 7. miesto definitívne presvedčilo pochybovačov, aby ste naďalej dostávali podporu z Národného športového centra?

„Ďakujem ľuďom z NŠC, že ma podržali a dali mi po zranení šancu dostať sa naspäť. Veľmi si to vážim a verím, že siedmou priečkou som túto dôveru aspoň troška splatil. Finále pre mňa prišlo naozaj v správnom čase.“


Zdroj: BOGDÁNYI, G.: 4. 7. 2012. 66. ročník. Číslo 154. Pešo 792 kilometrov za 24 dní, s.34