Nová kandidátska stratégia pre olympijské hry

Hein Verbruggen

Preklad: Mgr. Igor Kováč, Národné športové centrum

V jednom z mojich minulých blogov som poukazoval na to, ako absencia dlhodobej stratégie a vízie oslepila Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v jeho schopnosti predpovedať súčasný nedostatok hostiteľských miest, schopných zorganizovať olympijské hry. Túto krízu sme totiž mali vidieť prichádzať už pred desiatimi rokmi.

Nie je to len problém počtu kandidatúr, ale tiež záležitosť ich kvality. Aj keď to MOV verejne neprizná, boli sme svedkami veľkého množstva kandidátskych miest, kde by olympijský riadiaci orgán najradšej nechcel organizovať svoje najdôležitejšie podujatie. Tomuto typu kandidátov by sa malo vyhýbať za každú cenu.

Čo však môžeme urobiť do budúcnosti preto, aby sme túto situáciu uzdravili?

Existuje tu jeden zjavný element, ktorý potrebuje prehodnotenie: súčasný kandidátsky systém pre mestá uchádzajúce sa o olympijské hry je totálne zastaraný a musí byť jednoducho roztrhaný a odhodený do koša.

Kandidátsky systém mal zmysel možno v druhej polovici minulého storočia, ale už jednoducho neslúži svojmu účelu. So stále menším a menším počtom miest ochotných vôbec uvažovať o organizovaní najvýznamnejšieho športového podujatia, MOV potrebuje nájsť iný výberový systém tak rýchlo, ako sa len dá.

Môj pohľad je takýto: už by nemal existovať systém otvoreného tendra, v rámci ktorého akákoľvek krajina s existujúcim NOV môže predložiť mesto ako potenciálne dejisko hier. Namiesto toho by mal MOV prevziať sám iniciatívu a aktívne kontaktovať vhodné hostiteľské mestá alebo krajiny. Až sa vytvorí úzky zoznam kandidátov, konečná voľba mesta by mala byť založená na čisto logických dôvodoch namiesto existujúceho hlasovacieho systému 115 členov, ktorých voľby sú často prifarbené inými (neraz politickými) motívmi.

Pre voľbu budúcich hostiteľských miest by som navrhoval nasledovnú metodológiu:
1. MOV by mal osloviť malý počet starostlivo vybraných krajín, či by boli naklonené organizácii olympijských hier. Potom by vytvoril zoznam dvoch (maximálne troch) krajín, zoradených podľa jeho preferencií, kde by chcel vidieť, aby sa hry organizovali. MOV by potom vyjednával s krajinou na prvom mieste zoznamu a v prípade, že by nedošlo k dohode, by až potom začal vyjednávania s druhou krajinou. Na to, aby bol tento postup úspešný, musí byť MOV tiež pripravený urobiť hostiteľský kontrakt oveľa, oveľa menej komplikovaným. Musím priznať, že som ešte nevidel žiadny iný kontrakt, ktorý je tak prispôsobený jednej strane (MOV), čo z neho tiež robí výtvor dávnych vekov.

2. Základnou podmienkou organizácie hier musí byť, že ich krajina dokáže usporiadať bez použitia peňazí daňových poplatníkov na výstavbu dodatočnej infraštruktúry. Jediný spôsob infraštruktúrnych investícií, ktorý by mal byť povolený je ten, ktorý by sa vykonal bez ohľadu na organizáciu hier. Jedinou nákladovou položkou, ktorá by musela byť financovaná zo štátnej pokladnice, by tak bola len tá týkajúca sa bezpečnosti (tie je možné udržať na minimálnej úrovni, napríklad s využitím armády, ako tomu bolo v Lodýne 2012).

3. Nový kandidátsky systém tiež musí umožniť súkromným firmám v uchádzačskej krajine byť oveľa viac zapojené do prípravy hier tak z komerčného ako aj organizačného hľadiska. To je možné dosiahnuť bez toho, aby tým bol ohrozený alebo menený náš TOP sponzorský program.

4. Nakoľko je MOV priamo zapojený do vyjednávaní a konečnej voľby hostiteľského mesta, musí tiež prevziať väčšiu zodpovednosť za organizáciu hier. Niektoré z úloh, ktoré sú dnes prenesené na organizačné výbory by bolo lepšie vykonávať samotným MOV. Je to celkom logické: MOV je intenzívne zapojený do každých hier, a tak môže najlepšie využiť nahromadené know-how.

Súčasná kandidátska kríza sa v súčasnosti kumuluje do prípadu Švajčiarska. Je to krajina zimných športov par excellence: alpský turizmus sa tu prakticky narodil. Ako je teda možné, že táto krajina, ktorá je domovom MOV, a ktorá má všetky možné predpoklady na organizáciu fantastických zimných olympijských hier ich od roku 1948 ešte neorganizovala? Návrhy na švajčiarske ZOH boli predkladané už viackrát, ale väčšinou narazili na negatívnu reakciu švajčiarskej verejnosti, predovšetkým z dôvodu očakávaných vysokých nákladov.


Mesto Sion, pravdepodobný kandidát ZOH 2026. Zdroj: myswitzerland.com

Tento týždeň mesto Sion potvrdilo, že bude kandidovať na ZOH 2026. V kandidátskom systéme, ktorý navrhujem, by som poradil MOV, aby začal iniciatívne vyjednávať so švajčiarskou vládou, predstaviteľmi kantónu Valais a mesta samotného – a tým uistiť švajčiarskych daňových poplatníkov – a dúfam, že si tým nenechá opäť utiecť príležitosť. Divácky atraktívne a úspešné ZOH vo Švajčiarsku v roku 2026 by boli veľkým prínosom pre zimné športy aj pre MOV samotný.

Úplne chápem, že mnou navrhovaný nový systém by znamenal, že členovia MOV prídu o privilégium výberu toho, kde sa budú olympijské hry konať. Tiež však dokážu istotne pochopiť, že ak sa nič neurobí pre vyriešenie súčasnej krízy, potom čoskoro príde čas, keď jednoducho nebudú mať žiadne kandidatúry, z ktorých by mohli vyberať...


Použitý informačný zdroj:
Verbruggen, H. (2017): A new bidding strategy for the Olympic Games. 18. 4. 2017, dostupné na http://blog.verbruggen.ch/a-new-bidding-strategy-for-the-olympic-games/

Poznámka prekladateľa: Hein Vebruggen je od roku 2008 čestným členom MOV. Ako riadny člen MOV bol zároveň predsedom koordinačnej komisie pre OH 2008 v Pekingu. V rokoch 1991 až 2005 bol tiež prezidentom Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI).


Dátum vydania: apríl 2017