Oboznámme sa so zápasením ako športom

Doc. PhDr. Miroslav Ďurech, CSc., Slovenský zápasnícky zväz

Pohybová aktivita je sprievodným činiteľom človeka od dávnej minulostiaž dodnes. V rôznych telesných cvičeniach vykonávaných už pred mnoho tisíc rokmi v Číne, Egypte, starom Grécku i Ríme, v stredoveku i novoveku nachádzame korene ľudskej zábavy a rozptýlenia – športu. Tento sa stal počas svojho vývoja súčasťou kultúry všetkých spoločenstiev a do istej miery aj jedným z možných kritérií vyspelosti v nevýrobnej sfére. Dnes plní funkciu zdravotnú i relaxačnú, zahrňuje momenty súťaživosti, výkonu, regulovanej ventilácie agresie, príslušnosti ku skupine.

Fenomén šport v širokom aspekte medzinárodného pôsobenia je uznávaný na celom svete. Zahrňuje okolo 150 druhov rôznych športov, medzi ktorými svoje dôležité miesto zaujíma zápasenie. Zápasenie je jedným z najstarších druhov športu. Už v staroveku bolo veľmi rozšírené a zaznamenávalo veľmi mnostranný rozvoj. Pred viac ako 4000 tisíc rokmi boli v egyptských hrobkách faraónov objavené nástenné maľby, na ktorých sú veľmi presvedčivo znázornené dnes používané činnosti úpolového charakteru, teda i zápasnícke chmaty. Už v tomto období bolo zápasenie športovou disciplínou, najviac v antických olympijských hrách. Zápasenie bolo ľudovým umením, v mnohých krajinách národnou tradíciou z čoho sa začal odvíjať zápasnícky šport.

Zápasenie je súčasťou úpolov, kde je v systematike zaradené do športových úpolov s presne určenými pravidlami, pravidelnými súťažami rôznej úrovne a s dôkladnou evidenciou dosiahnutých výsledkov. Zápasenie patrí k športom, v ktorých  aktéri ku kontaktu so súperom používajú v činnosti v postoji alebo na zemi chmaty a znehybnenia.

Je to šport s celoročnou prípravou, ktorý je vhodný pre všetky vekové kategórie od detí až po veteránov a vhodný pre mužov i ženy.

V zápasení je východiskovou pozíciou základný bojový postoj, od ktorého závisia možnosti vypracovania si výhodných pozícií pre útočnú činnosť a pre narušenie súperovej rovnováhy. Zápasníci sú limitovaní faktorom sily, rýchlosti, vytrvalosti a ohybnosti. V príprave sa venujú rozvoju kondičných a koordinačných schopností, osvojovaniu a zdokonaľovaniu techniky a taktiky. Dôležité miesto v príprave má získavanie psychickej odolnosti a schopnosti anticipácie (predvídania). Charakteristickým pre obranu je u zápasníka zvládnutie nebezpečnej polohy – mostovania. Snahou zápasníka je narušiť súperovi rovnováhu, zrušiť mu jeho stabilitu a za pomoci chmatov položiť ho na lopatky, alebo aspoň získať dobré bodové ohodnotenie za vykonanú techniku, aby nad ním zvíťazil (Ďurech, 2003).

Zápasenie charakterizujeme ako individuálny úpolový šport, v ktorom dvaja súperi-zápasníci alebo zápasníčky rovnakej hmotnostnej a vekovej kategórie vedú kontaktný stret (boj), v ktorom sa pomocou technických činností-chmatov, snažia podľa pravidiel zvíťaziť. Zápasenie sa uskutočňuje v gréckorímskom (klasickom) štýle, ktorý umožňuje útočiť na súperovú hornú časť tela bez pomoci dolných končatín. Zápasenie vo voľnom štýle umožňuje útočiť na celé telo súpera aj za pomoci dolných končatín. Ženy, dievčatá a žiačky zápasia vo voľnom štýle s upravenými pravidlami. Muži a ženy zápasia aj v plážovom zápasení s upravenými pravidlami.

Stretový boj v zápasení je uskutočňovanýv základnej polohe postoj, základnej polohe na zemi (parter) a v nebezpečnej polohe most. Zápasníci chmatmi, protichmatmi, kombináciami, technickotaktickými činnosťami sa snažia dostať súpera na lopatky, získať bodové ohodnotenie použitých techník za ovládanie súpera, alebo vykonať ich s veľkou amplitúdou. Prostredníctvom chmatov-technických činností pôsobia na seba, pričom prekonávajú vzájomné tlaky a odpory, využívajú pôsobenie vnútorných a vonkajších síl. V dôsledku toho sú nútení meniť polohy, striedať tempo a taktiku a v plnom rozsahu využívať anticipáciu k čo najrýchlejšej reakcii vykonať útok. Na priebeh týchto aktivít a na ich výslednosť vplýva psychická stabilita, uvoľnenie i narušenie koncentrácie. Minimálne oneskorenie a nesprávne použitá taktika ovplyvňuje vykonanie chmatu zápasníka.

Zápasenie vyžaduje od aktérov racionálnosť striedania maximálneho svalového napätia a uvoľnenia v prekonávajúcom, ustupujúcom a udržiavajúcom režime. Všestranná svalová práca vyžaduje striedavé zapájanie väčšieho počtu svalových skupín, čo smeruje k rýchlemu vyčerpaniu bohatých energií fosfátových zásob organizmu a aktivácii glykolytických procesov anaeróbného energetického zabezpečenia. Vedie aj k vysokému okysličovaniu procesov acydózy v dôsledku zlého hromadenia kyseliny mliečnej v krvi. V polovici stretnutia vznikajú dosť veľké hodnoty kyslíkového dlhu,ktoré sa počas prestávky neodbúrajú a v ďalšom priebehu stretnutia podnecujú vegetatívne reakcie organizmu zápasníka. Zväčšuje sa intenzita ventilačného a obehového systému, čo umožňuje dostatočne vysokú úroveň aeróbnych procesov (Tumanjan, 1998).

Činnosť počas stretnutia vyžaduje od zápasníka vysokú úroveň optimálneho rozhodovania, čo ovplyvňuje súpera hlavne v jeho konaní. Táto činnosť pôsobí na zápasníkovú psychickú odolnosť, od ktorej závisí jeho spôsob vedenia stretnutia. Zápasník musí rýchlo a s najväčšou silou vykonať koordinačne náročnú technicko-taktickú činnosť za stáleho sledovania a likvidovania útokov súpera. V dôsledku činnosti vykonávaných z čo najjednoduchších východiskových postavení sa dostáva zápasník do časovej tiesne. Tu preukazuje schopnosť manévrovania, blokovania a tlmenia súpera. Vyžaduje si to menenie rytmu stretnutia , používanie rôznych fínt útokov, čím sa snaží rozkúskovať limitovaný čas a vo vhodnom momente použiť víťaznú techniku.Preto je potrebné stále aplikovať kontrolu činnosti súpera nielen vizuálne ale bezprostredne taktilno svalovými pocitmi. Na základe toho je potom zápasník schopný rýchlo meniť svalové napätie a uvoľnenie a prispôsobovať svoju taktiku k celkovému priebehu stretnutia.

V stretnutí zápasník kombinuje objektívne faktory činnosti (nedostatok času, mnohostrannosť taktických situácií, nestabilnosť priestorovo-silových vzťahov, dynamičnosť podmienok taktického zápasenia, neustály proces výberu riešenia) a subjektívne faktory činnosti (činnosť aktívneho očakávania, vyvolanie osobnostných zákonitostí zápasníka, intelektuálna činnosť pri riešení vznikajúcich úloh). Pri pochopení taktickej kombinácie zápasník je vo výhode (Lenc, 1987). Tu je dôležitá efektivita použitej technickej činnosti, na ktorú poukazuje bodové hodnotenie rozhodcom. Výkonnosť zápasníka je hodnotená analýzou jeho taktických a technických komponentov, ktoré sú závislé od zápasníkovej adekvátnej kondičnej a koordinačnej pripravennosti.

Literatúra
1. Ďurech, M. (2003): Silová príprava v zápasení. PEEM, Bratislava
2. Lenc, A. (1987): Telesná príprava. In:Kolektívne dielo. FILA, Laussane
3. Tumanjan,G.S. (1998): Sportivnaja borba. I.-IV. Sovietskij sport, Moskva
4.  Kolektív autorov (1988): Encyklopedie tělesné kultury. II. Olympia, Praha
5.  Kolektív autorov (1999): Všeobecná encyklopedie. 7. Diderot, Praha

Dátum vydania: 2006