Oddaný komplexnému športu

Richard Varga (*28.1.1989 Bratislava) posunul popularitu triatlonu na Slovensku v roku 2012 o poriadny skok vyššie. Dvadsiaty druhý triatlonista na londýnskej olympiáde a vicemajster Európy 2012 v kategórii do 23 rokov, ako aj dvojnásobný majster sveta v akvatlone (2010 a 2012) sa v sezóne 2012 desaťkrát umiestnil na významných svetových podujatiach do 20. miesta, pričom sa skvele prezentoval najmä v pretekoch organizovaných v rámci seriálu majstrovstiev sveta, kde mu patrí konečné 23. miesto v kategórii muži elite 2012. Pretekár J&T Sportteam Bratislava a Národného športového centra Bratislava má chuť i schopnosti dosahovať špičkové výkony, ktoré by ho katapultovali ešte vyššie medzi svetovou špičkou, v ktorej už je.

Predtým, než ste sa definitívne rozhodli pre triatlon, ste brázdili plavecké bazény. Kedy a za akých okolností nastal ten moment, ktorý spôsobil zmenu znamenajúcu vo vašom prípade „navýšenie“ plávania o cyklistiku a beh?

Definitívna zmena nastala v roku 2009, keď som prestúpil z plaveckého klubu Slávia STU Bratislava do J&T Sportteam, kde sa ma ujal Gabo Baran, a bol som rozhodnutý, že chcem robiť práve triatlon. S triatlonom som však koketoval už približne od svojich trinástich rokov, keď som v lete v rámci spestrenia plaveckej prípravy absolvoval niekoľko slovenských podujatí. Gabo Baran ma ako plavca dlho viedol a podporoval moje smerovanie k triatlonu, a práve toto pomohlo mojej voľbe.

Ste známy ako najlepší plavec medzi triatlonistami, zábery Richarda Vargu, ktorý vychádza z vody spravidla prvý, sú už príznačné. Plaveckým prostredím bývajú pre triatlonistov jazerá, rieky i moria. Vychádza vaša plavecká taktika aj z aspektu konkrétneho vodného prostredia a ovplyvňuje táto skutočnosť nejakým spôsobom výkon?

Triatlonové plávanie je celkom odlišné od toho bazénového. Je tam veľa okolností, ktoré sa môžu vyskytnúť počas pretekov. O dve triedy lepší bazénový plavec nemusí vyplávať pred tým horším bazénovým plavcom. Taktika určite rozhoduje, ak plávate v mori alebo v rieke, keď musíte sledovať, kde sa vyskytuje aký prúd. Musíte sa naučiť plávať proti alebo s vlnami, plávať medzi ľuďmi v úzkom priestore, kde každý chce byť vpredu. Myslím si, že sa mám stále čo učiť ohľadne  plávania v otvorenej vode...

         

Všeobecne platí, že ak teplota vody nepresiahne 19,9°C, pretekári plávajú v neoprénoch. Zohráva takéto vodné oblečenie dôležitú úlohu a je skôr výhodou či práve naopak? Ako je to vo vašom prípade?

Pre slabších plavcov (zväčša výborných bežcov ) je výhodou plávať v neopréne. Neoprén ich nadľahčuje, tým pádom nemusia vydávať toľko sily, aby sa udržali na hladine a väčšina ich úsilia smeruje práve k plávaniu priamo na hladine. Je veľmi dôležité, ako neoprén máte oblečený, ak si ho zle oblečiete a máte v ňom veľa vody, spomaľuje vás a pohyby ramien sú oveľa horšie. Osobne mi nevadí, keď sa pláva v neoprénoch, ale preferujem preteky, v ktorých sa pláva bez nich.

Niektorí triatlonisti vraj berú prechody, čiže prechodné územia na trati z jedného športu do druhého (z plávania do cyklistiky a z cyklistiky do behu) ako akúsi štvrtú disciplínu. Hladký priebeh prechodov má vplyv na výsledný čas. Ako by ste charakterizovali tieto fázy počas pretekov? Vyžadujú si určite náležitú pozornosť aktérov a zároveň sú to aj divácky vďačné a atraktívne miesta.

Je to fáza, ktorá asi sama osebe nevyhráva preteky, ale definitívne ňou môžete všetko aj prehrať. Najmä prechod z plávania na bicykel je kľúčový. Stáva sa, že favoriti pretekov sú po plávaní v hlavnej skupine, no spravia pomalé depo a nestihnú skupinu pretekárov, ktorá je pred nimi na bicykli. Samozrejme,  môže ich dobehnúť ďalšia skupina, pričom treba vynaložiť značné úsilie, či už z pohľadu jednotlivca alebo skupiny. Prechod z bicykla na beh pri olympijských tratiach nie je až taký významne dôležitý, väčšinou sú tam maximálne päť sekundové rozdiely pri najvyššej úrovni pretekov.

         

Ako si vo všeobecnosti rozloží triatlonista svoj tréning, keďže sa musí, pochopiteľne, venovať všetkým trom disciplínam. Dajú sa počas jedného dňa absolvovať tréningovo aj dve či dokonca všetky tri disciplíny, alebo sa vychádza z vopred vypracovaného dlhodobejšieho tréningového plánu? Ako „zhruba“ vyzerá tréning špičkového triatlonistu, ak sa môže čo-to z taktických dôvodov prezradiť?

Vrcholoví triatlonisti sú časovo veľmi vyťažení. Ide o vytrvalostný šport skladajúci sa z troch disciplín. Každá z týchto troch disciplín sa vynikajúco dopĺňa s tou ďalšou, čiže výrazne extrémne nezaťažujete len jeden typ svalov. Tým pádom vrcholoví triatlonisti trénujú zhruba každý deň  všetky tri disciplíny. Je to taktiež veľmi dobré na adaptáciu pre samotné preteky. Ak triatlonista ide napríklad na plavecké sústredenie a trénuje len plávanie, určite sa zlepší na určité obdobie, ale hneď ako začne dobiehať ďalšie disciplíny, stratí to, čo nadobudol v plávaní, takže takto sa len dobieha jedna disciplína za druhou. Veľká časť vrcholových triatlonistov rozvíja všetky tri disciplíny súčasne.

Plávanie, cyklistika, beh – to sú zložky triatlonu. Venujete sa doplnkovo aj iným športom, ktoré sú pre vás dôležité a hodia sa vám do koncepcie prípravy, prípadne aj takým, ktoré máte radi, lákajú vás a môžu byť súčasťou trávenia voľného času či relaxu?

Nepovedal by som, že nejaké iné športy sú zásadne dôležité pre rozvoj jednotlivých triatlonových disciplín. Určite je dobrá zmena, pričom dokážete rozvíjať fyzikálne vlastnosti. Pre mňa sú takými športmi futbal, beach volejbal, kanoistika, bežecké i zjazdové lyžovanie.

Dva roky ste naháňali body potrebné pre štart na OH v Londýne. 22. miesto potešilo vás i vzrastajúcu obec vašich priaznivcov. Vyjadrili ste sa, že „škoda, že olympiáda nebola o mesiac neskôr, lebo moja forma vrcholila tesne po nej.“ Vaše slová potvrdili ďalšie úspechy na poolympijských podujatiach, kedy krivka vašej výkonnosti stúpala. Cítite, že v spoločnosti borcov absolútnej svetovej špičky vás už berú ako súpera, ktorý môže ohrozovať aj tých najlepších?

Odvtedy, čo som začal pretekať na svetových podujatiach, by sa dalo povedať, že som dokázal zmeniť priebeh pretekov, ale nedokázal som sa umiestniť v top 30. Tento rok som dokázal predbehnúť skoro všetkých zo svetovej špičky, okrem bratov Brownleeovcov a Španiela Gomeza, ktorí aj keď majú zlý deň a vývoj pretekov hrá proti nim, stále sa vedia umiestniť do tretieho miesta. Ešte budem musieť odtrénovať mnoho tisíc kilometrov, aby som mohol týmto pretekárom konkurovať.

Vaše priateľstvo a spolupráca s bratmi Brownleeovcami sú známe, o čom mali priaznivci triatlonu možnosti presvedčiť sa viackrát. Bude pokračovať aj naďalej vzťah, ktorý je prospešný pre obe strany? Výkonnostne stúpate a približujete sa k bratom. Nevzniknú u nich postupne určité obavy, že majú o súpera z kategórie „na päty stúpajúceho“ viac?

Pomaly sa blížim na ich úroveň, ale stále je to dlhá cesta. Sú zdravo sebavedomí a veria, že ak by mal s nimi trénovať najväčší súper, nedokáže zvládnuť ten istý tréning. Je obdivuhodné, ako tvrdo dokážu trénovať každý deň, počas celého roka, až pokým nemajú koniec sezóny. Žiadne obavy ešte nevznikli, ale vylúčené to nikdy nie je.

Ktoré z doterajších podujatí svetovej série (okrem olympijského Londýna) zanechalo vo Vás najväčší dojem a ktoré malo zásadný vplyv na Vaše ďalšie triatlonové pôsobenie a prečo?

Myslím,  že hlavný zlom prišiel tri týždne po OH, na Majstrovstvách sveta v šprinte v Štokholme, kde som obsadil  deviate miesto. Po plávaní som viedol, na bicykli som bol sebavedomý a s Jonathanom Brownleem sme držali pätnásť sekundový odstup od druhej skupiny celých dvadsať kilometrov. V behu som  dokázal ísť prvý kilometer ešte na pódiovej pozícii. Nakoniec som spomalil, no aj tak to bol neskutočný pocit - hrať prvé husle na majstrovstvách sveta.

Na druhej strane, ktoré domáce podujatie Vám najviac utkvelo v pamäti a ktoré by ste vyzdvihli? Myslíte, že sú u nás triatlonisti, ktorí by sa perspektívne dokázali presadiť v silnej medzinárodnej konkurencii? Čo by bolo dobré urobiť pre rast a skvalitnenie tohto športu na Slovensku?

Tých domácich, ktoré mi utkveli v pamäti, je viacej. Jedno z nich je Európsky pohár v Senci 2010, čo bol jediný európsky pohár organizovaný v olympijskom triatlone na Slovensku a triatlon pre všetkých v Bratislave. Bol som po OH doma po dlhom čase a bol to úžasný pocit i atmosféra zase pretekať pred rodinou a kamarátmi. Na Slovensku sú deti ako na celom svete a myslím si, že máme úžasne talentované deti na tento šport, schopné vyhrávať olympijské medaily. Domnievam sa, že na Slovensku je kladený nedostatočný dôraz na výber talentovanej mládeže, ak nepočítame dva kluby (ŠK Atom Levice, J&T Sportteam),  čo je veľmi málo. S tým súvisí aj slabé prepojenie s plaveckými oddielmi. Ďalším krízovým bodom pre vrcholového športovca je prechod zo strednej školy na vysokú, alebo do práce, kedy sa musí rozhodovať, či skoncuje so športom, či už kvôli financiám, podpore alebo celkovej motivácii. Ja som mal to šťastie, že ma klub a rodina vždy podporovali a motivovali. Čo sa týka úrovne pretekov a množstva pretekárov na slovenských podujatiach, mám pocit, že každým rokom sa situácia zlepšuje a smeruje správnym smerom.

         

Náročné pôsobenie v triatlone si vyžaduje prísun adekvátnej energie, k čomu značnou mierou prispieva výživa. Dáva organizmus triatlonistu najavo, že ani táto stránka nesmie byť v žiadnom prípade odsúvaná na vedľajšiu koľaj? Máte podchytenú aj otázku režimu stravovania i pitného režimu? Je to vec výsostne individuálna vychádzajúca zo skúseností, alebo získavate informácie aj  konzultáciami s kolegami z „brandže“ či odborných kruhov?

Pre triatlonistu je určite dôležitá kvalitná a vyvážená strava. Aj ja sa stále učím, čo je pre organizmus kedy dobré a kedy zlé. Veľa ma naučil môj atletický tréner Kristián Cupák na prednáškach na mojej univerzite, a veľa  som mohol odpozorovať od najlepších triatlonistov na svete.

Ako vplývajú na vás divácke kulisy? V Hyde Parku a blízkom okolí olympijskej triatlonovej trate bolo dvestotisíc divákov, na pretekoch svetovej série bývajú trate husto lemované špaliermi priaznivcov. Vnímate ich aspoň podvedome, alebo existuje vôbec možnosť mrknúť do hľadiska, periférnym videním registrovať vlajku, či započuť výkriky a povzbudzovanie, ktoré burcuje?

Najviac na mňa určite zapôsobil polmiliónový dav v Hyde Parku. To, čo sa tam dialo, sa dá len ťažko opísať. Tri hodiny pred samotným štartom, keď som sa šiel rozjazdiť po trati, už boli ulice zaplnené davmi ľudí, ktorí čakali na preteky a povzbudzovali nás už počas rozcvičky. A počas cyklistickej časti sa nedalo počuť, ani keď sme na seba kričali, aby sme sa dohodli o spolupráci. Bolo to niečo výnimočné a každého pretekára to vyburcovalo k väčšiemu výkonu. Ešte večer po pretekoch mi rezonoval v hlave hluk divákov okolo trate. Samozrejme, registroval som vlajky a povzbudzovania, hlavne mojich priateľov, ktorí ma prišli povzbudiť.

Ste poslucháčom Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Zladiť hektické triatlonové pôsobenie so štúdiom je určite náročné. Dá sa nájsť priestor na vzdelávanie medzi pretekmi, tréningami, cestovaním tak, aby smerovalo k systematickému štúdiu?

V mojom prípade sa to veľmi dobre nedá. Aj preto som prerušil štúdium rok pred OH, aby som sa mohol kvalitne pripraviť. Neviem si predstaviť, že by som popri takom stupni tréningu, aký som realizoval počas tohto roka a ktorý ma posunul na výrazné pozície, dokázal zvládať štúdium na vysokej škole. Momentálne sa nachádzam v období, keď nemusím pretekať a OH sú na štyri roky vzdialené. Mám čas doštudovať tretí ročník - bakalársky, ktorý aj tak plánujem rozdeliť na dva zimné semestre. Takýmto spôsobom som schopný zosúladiť štúdium s tréningami.

Na tlačovej konferencii v Národnom športovom centre sa Váš brat Michal, zároveň Váš manažér, vyjadril, že v nasledujúcej sezóne urobíte všetko, aby ste sa presadili ešte výraznejšie.  Nebudete ale naháňať body takým spôsobom, ako v prípade tých, ktoré zaručovali účasť na OH 2012, takže budete musieť prejsť na podobný model, ktorý je zaužívaný medzi svetovou triatlonovou špičkou. Vo vašej príprave bude viacej pokoja a miesta na vylaďovanie formy na sústredeniach. V seriáli MS ste si vybrali štarty v Aucklande, San Diegu, Madride, Kitzbüheli a Londýne. Osobné skúsenosti hrali podstatnú úlohu aj v tomto prípade?

Hlavný cieľ je výkonnostne sa čo najviac posunúť, a preto sme zvolili takýto výber podujatí. Bude tak dostatočný časový priestor na kvalitnú prípravu na jednotlivé preteky.

Vašou métou do budúcnosti je prienik smerom k prvej svetovej desiatke. Viditeľné a cieľavedomé výkonnostné pokroky vo všetkých troch zložkách, ale pre tých, čo sledujú Richarda Vargu, najmä v bežeckej časti, naznačujú správny smer. OH v Rio de Janeiro 2016 sú ešte relatívne ďaleko, ale permanentná snaha dosahovať v konkurencii najlepších svetových triatlonistov popredné umiestnenia a výborné časy, ku ktorým sa náš reprezentant prepracoval najmä v poslednej sezóne, dáva nádej, že jeho účinkovanie v brazílskej olympijskej triatlonovej sambe môže stále širšej triatlonovej rodine u nás, a samozrejme, jej hlavnému slovenskému protagonistovi priniesť veľa radosti. Čo všetko je ešte k tomu treba?

Myslím si, že je potrebná rovnaká kvalita tréningovej práce ako za posledný rok, systematická tvrdá práca, kvalitné podmienky, byť čo najmenej chorý a vyhýbať sa zraneniam. Ak sa mi tieto veci podarí ustrážiť, môžem v Riu uspieť.

Dátum vydania: 2012