Odpovede z Tenerife

JANA DUKÁTOVÁ (*13. 6. 1983 Bratislava), vodný slalom, Slávia UK Bratislava

Sled medzinárodných úspechov:

  • MEJ v hliadkach 2001 Čunovo - 3. miesto
  • AMS 2002 Krakow - 3. miesto
  • ME do 23 rokov 2004 Krakow - 1. miesto
  • ME v hliadkach 2004 Skopje - 2. miesto
  • ME do 23 rokov 2005 Krakow - 1. miesto
  • ME v hliadkach 2005 Tacen - 1. miesto
  • Svetový pohár 2005 Atény - 2. miesto
  • Svetový pohár 2005 Augsburg - 2. miesto
  • MS 2006 Praha - 1. miesto
  • ME do 23 rokov 2006 Nottingham - 1. miesto
  • AMS 2006 Krakow  - 1. miesto
  • MEJ v hliadkach 2006 L’Argentiere - 1. miesto
  • Svetový pohár 2006 Seu d’Urgell - 2. miesto

Týždenné sústredenie Jany Dukátovej na ostrove Tenerife bolo súčasťou jej prípravy na nadchádzajúcu sezónu. Na „Kanároch“ mala o celodenný program určite postarané, my sme ju však požiadali o rozhovor na diaľku prostredníctvom „e-mailových vymožeností“. Nerobilo jej to najmenšie problémy, ak aj áno, skôr išlo o to, nájsť si pre nás kus času. Majsterka sveta si ho našla, za čo jej ďakujeme aj za našich čitateľov.

Začínali ste ako rýchlostná kanoistka. Ako sa vôbec rodáčka zo starého bratislavského mesta ku kanoistike dostala? A čo predtým, nelákalo vás v detskom veku okúsiť na vlastnej koži aj radosti iných športov?

Aj keď ma odmalička šport veľmi bavil, nikdy som nemala jeden vysnívaný, ku ktorému by som inklinovala. Športové krúžky, na ktoré som ako dieťa chodila, mi poskytli všeobecný pohybový rozvoj. To, že som sa nakoniec dostala k vodnému slalomu, bola skôr náhoda. Na chate v Senci sme mali susedov, ktorí chodievali pádlovať na karloveskú zátoku. Jedného dňa ma tam vzali so sebou, mne sa to zapáčilo, a tak som sa stala členkou klubu rýchlostnej kanoistiky Tatran Karlova Ves. To boli moje prvé skúsenosti s pádlom v kajaku.

Prečo ste teda prešli od hladkej vody do kaskád tej divokej? Pokiaľ neotvorili areál v Čunove, podmienky v Bratislave a okolí na vodný slalom boli takmer nulové. Bol to práve čunovský kanál, ktorý vás tak zlákal, alebo bolo v tom ešte niečo iné?

O mojom odchode z klubu rýchlostnej kanoistiky do susednej vodnoslalomárskej lodenice rozhodlo viacero okolností. Moja prvá trénerka Jana Beňušová napriek tomu, že ma trénovala na rýchlostnom kajaku, bola bývalou slalomárkou. Kládla dôraz na všeobecný rozvoj kajakárskych schopností, a tak ma nie raz na tréningu posadila aj do slalomovej lode. V roku 1996 som sa bola pozrieť na otvorení Areálu vodných športov v Čunove. Divoká voda si ma v momente získala a nasledujúci rok som už pádlovala za vodnoslalomársky klub Slávia UK Bratislava.

Aké doplnkové športy sa hodia k vášmu športu a sú pre vás užitočné, možno potrebné? Sú také, ktoré doslova zbožňujete, preferujete a sú aj také, ktoré akurát nevyhľadávate, ale jednoducho sú pre vás „povinné“ v príprave?

V priebehu zimnej prípravy sú pre slalom  vhodnými doplnkovými športmi beh na lyžiach, bicykel, beh, posilňovanie, koordinačná príprava, gymnastika i squash. Beh a do určitej miery aj posilňovanie robím v príprave celoročne. Príjemnou zmenou je pre mňa práve beh na lyžiach, no ani hodiny strávené v posilňovni mi nerobia väčšinou problémy. Asi najhoršie znášam gymnastické cvičenia.

A čo zranenia? Aké sú tie najčastejšie vo vašej „brandži“, trápilo vás už niekedy nejaké? Prípadné ochorenie tiež nepridá na optimizme, v tréningovom období zasiahne do jeho procesu neplánovane a pred pretekmi škoda hovoriť...Máte skúsenosti aj z tejto menej príjemnej stránky športu?

Vykĺbenie ramena je pravdepodobne najčastejším zranením vo vodnom slalome. Tomu som sa nevyhla ani ja. Na jar roku 2003 mi pri tréningu subluxovalo rameno a tým sa pre mňa tohoročná sezóna skončila. Absolvovala som dlhodobú liečbu a rehabilitácie. Operácii som sa našťastie vyhla s tým, že sa k nej pristúpi až pri opakovaných problémoch. Bola to moja zatiaľ najhoršia športová skúsenosť. Tréner, doktori, fyzioterapeuti a NŠC ma v týchto chvíľach podržali a o rok som sa znovu vrátila do najlepšej svetovej desiatky.

Choroba a to, či už v prípravnom alebo pretekovom období, dokáže takisto pekne narušiť pohodu i výkon športovca. Dávam si preto veľký pozor a vyhýbam sa všetkému, čo by ma mohlo ohroziť. Napriek tomu ma tento rok prekvapila črevná viróza počas majstrovstiev Európy.

Pravdepodobne ste jedinou zatiaľ ešte študujúcou informatičkou (u nás určite) vo vodnom slalome. Dá sa zvládnuť jedno i druhé, dá sa to skombinovať, škola, tréning, preteky, sústredenie? Možno so sebou nosíte notebook a napríklad na sústredení v cudzine po tvrdej drine pri ňom relaxujete (my v to dúfame práve teraz vzhľadom na náš rozhovor na diaľku...)

Aj keď je to niekedy náročné, dá sa to skombinovať. Štúdium je pre mňa popri fyzickom vypätí na tréningoch určitou formou odreagovania, presmerovania myšlienok. Vďaka internetu a notebooku je štúdium popri vrcholovom športe jednoduchšie. Prácu do školy si tak stále nosím so sebou, či už na sústredenia alebo preteky a využívam čas medzi tréningami. Poskytuje mi to určitú flexibilitu. Keď si teda dobre rozvrhnem čas, zapadá mi šport i škola do seba.

Vaša jazda medzi bránkami pôsobí veľmi racionálne. Obľubujete technicky náročné trate, napríklad s protiprúdnymi bránkami, trať plnú nástrah, kde „ťuky hrozia v jednom kuse“, alebo dávate prednosť jednoduchej, rýchlej trati, kde môžete využiť aj silu záberu?

Som technický typ takže medzi bránkami sa snažím čo najviac využiť vlastnosti divokej vody. Jednoznačne mi teda vyhovujú technicky náročné trate. To sa týka ako náročnosti samotného vodného terénu, tak aj náročnosti rozmiestnenia bránok. Nestratím sa však ani na jednoduchších tratiach. 

Môžete nám teda povedať, či existuje na svete trať, na ktorej najlepšie využijete svoje prednosti a doslova je vašou obľúbenou?

Medzi náročnejšie a teda aj moje obľúbené vodnoslalomárske trate patrí olympijský kanál v Sydney a v Aténach, ako aj nedávno vybudovaná trať v Holadnsku. Sú to moderné areály s výbornými parametrami, čo sa týka prietoku či spádu vody. Na takýchto tratiach dokážem najlepšie preukázať svoje schopnosti.

Ako vnímate svoj doterajší najväčší úspech, titul majsterky sveta, po pár mesiacoch neskôr. Už ste si zvykli na určité zmeny, ktoré vyplynuli z vášho krásneho úspechu vo vašom okolí, vo verejnosti a možno trošku aj vo vašej duši?

Zmeny spojené so ziskom titulu majsterky sveta vnímam pozitívne. Výrazne sa mi skvalitnila ďalšia príprava smerom k OH 2008 a otvárajú sa mi nové možnosti. Vďaka tomuto výsledku som získala veľa nových skúseností ako zo športového, tak i mimošportového diania. Pribudli však zároveň aj nové povinnosti, takže môj časový plán je nabitý.

Psychika zohráva u vrcholového športovca podstatnú úlohu, sú typy, ktoré na tréningu excelujú, ale v pretekoch zlyhajú, sú typy „bez nervov“ tzv. súťaživé. Zdá sa, že ste prešli vývojom aj v tejto oblasti. V poslednom období je zrejmé, že z vás sála viac istoty a pokoja, nervozita akoby nemala šancu. Je to pravda?

Dlho som patrila medzi športovcov, ktorí na pretekoch nedokážu predať to, čo natrénovali, nevedia podať taký výkon ako v tréningu a to len kvôli psychike. Už v juniorskom veku som s tým bojovala a učila som sa na vlastných chybách. V poslednom období sa to výrazne zlepšilo a následne to veľkou mierou prispelo k môjmu úspechu na majstrovstvách sveta. Bez istoty a určitej miery sebavedomia to nejde.

Ako riešite potrebu relaxácie, činnosti pre vrcholového športovca veľmi potrebnej, čo je pre vás najlepším relaxom?

Do veľkej miery mi relaxačný čas vypĺňajú školské povinnosti, takže je to určite jednou z foriem oddychu po tréningu. Najlepším relaxom sú však pre mňa knihy, túlanie sa po internete a počítač.

A čo výživa športovca? Ako sa stravujete vy? Musia aj vodní slalomári podstupovať tortúry diéty, alebo uprednostňujú špeciálny druh stravy. Dovolíte si aj kalorickejšie pochúťky a maškrty? Zohráva telesná váha vodného slalomára nejakú významnú úlohu v jeho výkonnosti?

Vodný slalom nie je šport, ktorý by si vyžadoval dodržiavať diétu alebo špeciálny druh stravy. Môj „jedálníček“ je pestrý, v podstate jem všetko bez obmedzenia a neodopriem si ani maškrty. Všetko však s mierou. Vyhýbam sa jedine jedlám, ktoré by mi mohli spôsobiť zdravotné ťažkosti. V lete napríklad úplne vylučujem majonézové šaláty alebo rýchlo sa kaziace jedlá, či jedlá obsahujúce surové vajcia.

Čo sa týka váhy, patrím medzi menej problémové typy. Pokiaľ pravidelne trénujem, môžem si dovoliť jesť, koľko mi chutí. V súťažnom období si napriek tomu váhu sem-tam sledujem. Aj keď niekoľko kíl navyše nemusí byť vo vodnom slalome rozhodujúcich, ideálna váha je určite plusom.

A pitný režim vo vodnom slalome? Chutí vám viac Vltava alebo Dunaj? Aké nápoje vo všeobecnosti vodný slalomár uprednostňuje?

Tak ako každý športovec, aj ja si musím dávať pozor na pitný režim. V závislosti od náročnosti tréningu sa snažím dodržiavať odporúčanú dennú dávku tekutín. Počas tréningov pijem energetické a iontové nápoje. V niektorých fázach prípravy príde po tréningu rad i na prípravky s obsahom proteínov. V zásade však nejde o nič špeciálne, čo by bolo pre vodný slalom výnimočné.

Róbert Orokocký – tak znie meno trénera, ktorý vás priviedol k úspechom medzi seniormi a je vaším trénerom posledných päť rokov. Zdá sa, že si veľmi dobre rozumiete a že spolupráca s ním vám prospieva. Spomínate si aj na tých ďalších, ktorí boli pred ním, teda vo vodnom slalome, ale ešte aj v rýchlostnej kanoistike?

Jana Beňušová bola mojou prvou trénerkou, ktorá sa mi venovala už pri rýchlostnej kanoistike. V čase keď som prešla k vodnému slalomu, ma začal trénovať Braňo Illek, ktorý ma naučil základy jazdy na divokej vode. Zhodou okolností sa rok na to Jana Beňušová ako bývalá slalomárka tiež rozhodla opustiť trénovanie rýchlostnej kanoistiky a naše cesty sa opäť stretli, tentoraz už ale pri slalome. Pod jej vedením som absolvovala celú juniorskú kariéru a získala tituly juniorskej majsterky sveta i majsterky Európy vo vodnom zjazde. Po prechode medzi seniorov som následne začala spolupracovať s Robom Orokockým, mojím terajším trénerom.

Existuje vo všeobecnosti aj vo vodnom slalome problém prechodu z juniorskej kategórie medzi dospelých? Ak áno, ste výnimkou, alebo ste túto etapu prekonali bez krízy a takpovediac plynulo? Veď vaše výborné výsledky ste dosahovali prakticky (okrem roku 2003 – zranenie) každú sezónu od roku 2001.

Ja som v juniorke nemala až také výrazné úspechy, skôr som čakala niekde za čiarou a budovala si pevný základ pre ďalší výkonnostný rast. Čím pevnejší základ si postavíte, tým vyššie si posuniete výkonnostný strop. Nemali sme taktiku vyšpičkovania sa v mladom veku, ako to robia mnohí a teraz už o nich nepočujete, skôr naopak. Faktom však je, že zranenie v roku 2003 zastavilo na chvíľu moje napredovanie.  

Je škoda, že na olympijské hry môže ísť aj vo vašej kategórii z každej krajiny iba jedna reprezentantka. Vy ste majsterkou sveta, máme u nás olympijskú víťazku. Určite nechcete na olympiáde chýbať, čo rozhodne podľa vás o tom, kto bude Slovensko reprezentovať v Pekingu 2008?

Spolu s Elenou Kaliskou som zaradená v ELITE tíme SOV, čo je úzka skupina športovcov, od ktorých sa očakáva dobrý výsledok z OH. Najpravdepodobnejší  bude súboj medzi mnou a Elenou Kaliskou. Pri nominačných pretekoch budeme obe musieť mať minimálne takú formu ako na olympiádu. Ťažko povedať, čo rozhodne, poznám svoje prednosti aj Elenine, bude síce  už o rok  staršia, ale problém je v tom, že je stále  dobrá.

Ste členkou Národného športového centra, ako vnímate vzťah k tejto inštitúcii, pomáha vám vo vašej športovej kariére, prípadne vidíte ešte iné možnosti vzájomného vzťahu, ktoré by vám pomohli vo vašom ďalšom športovom raste?

NŠC mi vychádza v ústrety a podržalo ma aj v čase keď som bola zranená. Verili mne aj môjmu trénerovi, keď som ešte nemala špičkové výsledky. Vyrástla som popri nich z juniorského až do seniorského veku. Som rada, že sa potvrdila predvídavosť trénera o mojej perspektíve, ktorú v NŠC podporili. Akceptovali niekedy možno nie štandardné postupy a ja  som sa všetkým odmenila kvalitnými výsledkami. Ako športovec mám takmer všetko, chýba mi však väčšia starostlivosť aj o trénerov, ktorí to všetko absolvujú s nami športovcami. Niekedy mám pocit, že sa na nich zabúda.

Na záver otázka, ktorú asi rieši každý úspešný športovec. Čo je s vašou doteraz  najcennejšou medailou? Nechávate si pohľad na ňu len pre seba, alebo ňou potešíte aj svoje okolie?

Medaila ešte nedostala také miesto, aké si zaslúži. Zatiaľ visí u mňa v izbe na stene a delím sa tak o pohľad na ňu s mojou rodinou. Keď si nájdem čas, pripravím jej nejakú čestnú vitrínu...

Dátum vydania: 2006