OH 2020 - súboj svetových metropol

Igor Kováč, Národné športové centrum

Madrid, Tokio, alebo Istanbul? Túto otázku si bude 7. septembra klásť viac než stovka členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV) počas svojho 125. zasadnutia v argentínskom hlavnom meste Buenos Aires. 25. júna vydal MOV svoju oficiálnu hodnotiacu správu všetkých troch miest uchádzajúcich sa o právo organizácie olympijských hier v roku 2020. Táto správa bola vypracovaná na základe zhodnotenia kandidátskych kníh a priamych návštev hodnotiacej komisie v jednotlivých mestách. Ako ukazuje obsah hodnotiacej správy, nebude to voľba jednoduchá. Každé z troch miest má totiž svoje nespochybniteľné kvality a nech by sa členovia MOV rozhodli akokoľvek, každé z trojice miest by hry zorganizovalo úspešne. Čo teda hovorí v prospech jednotlivých kandidátov?


Madrid

Španielske hlavné mesto sa uchádza o právo organizácie OH už tretíkrát po sebe. Jeho koncept vychádza z projektov predložených počas kandidatúry na OH 2012 a 2016. Opiera sa o kvalitné infraštruktúrne zázemie, keď iba 7 z 35 navrhovaných športovísk je potrebné vybudovať. Veľmi kompaktne pôsobí aj priestorová organizácia športovísk. V Madride sa všetky nachádzajú len 10 km od centra mesta a asi 20 – 25 minút od olympijskej dediny (s výnimkou futbalových zápasov a jachtingu, ktoré sú lokalizované mimo Madridu). Mesto tiež disponuje dostatočným ubytovacím zázemím pre hry so 45 000 hotelovými izbami, pričom pre potreby médií plánuje vybudovať 16 000 izieb v mediálnych dedinách. Nezanedbateľná je taktiež kvalitná dopravná infraštruktúra, počínajúc medzinárodným letiskom Barajas a systémom hromadnej dopravy končiac. Finančné krytie projektu je zabezpečené vyrovnaným rozpočtom organizačného výboru vo výške 3,1 mld. dolárov. Projekt sa tiež spolieha na najnižšie kapitálové výdavky na výstavbu spomedzi všetkých troch uchádzačov vo výške 1,94 mld. dolárov, ako následok investícií, ktoré mesto vykonalo v predchádzajúcich rokoch.


Priestorové rozmiestnenie športovísk v projekte Madrid 2020 (Zdroj: Candidature File)


Vizualizácia olympijského parku v Madride počas OH 2020
(Zdroj: Candidature File)
 


Tokio

Japonské hlavné mesto bolo dejiskom OH už v roku 1964 a o hry sa uchádzalo aj v rokoch 1960 a 2016. Mesto ponúka technicky asi najkvalitnejší projekt. Spolieha sa na mimoriadne kompaktnú priestorovú organizáciu 36 športovísk, z ktorých 85% sa nachádza v okruhu do 8 km od olympijskej dediny (futbalové zápasy sú opäť navrhované mimo Tokia). Športoviská sú rozmiestnené v dvoch kľúčových zónach priamo v centre mesta, v tzv. „Heritage Zone“, ktorá využíva objekty z OH 1964 aj s hlavným olympijským štadiónom a tzv. „Tokyo Bay Zone“ na pobreží, kde sa má nachádzať až 21 športovísk. Z celkového počtu 36 je 15 objektov existujúcich, pričom 13 z nich si nevyžaduje žiadne dodatočné úpravy. Z hľadiska ubytovania poskytuje Tokio bezkonkurenčne najlepšie podmienky so 140 000 hotelovými izbami. Pre potreby hier mesto počíta so 46 000 izbami v 363 hoteloch, z toho 37 000 je lokalizovaných do 10 km od navrhovaného centra hier (pozn. olympijskej dediny). To umožňuje mestu eliminovať ďalšie výdavky spojené s výstavbou ubytovacích kapacít a zároveň poskytnúť tie najkvalitnejšie podmienky pre všetkých účastníkov hier, vrátane zástupcov médií. Mesto disponuje dvoma vysokokapacitnými medzinárodnými letiskami a jedným z najprepracovanejších systémov hromadnej dopravy na svete, ktorý umožňuje zabezpečiť minimálne prepravné časy pre účastníkov hier aj vďaka mimoriadnej priestorovej koncentrácii športovísk a ubytovania. Z finančného hľadiska počíta organizačný výbor s vyrovnaným rozpočtom vo výške 3,42 mld. dolárov. V porovnaní s Madridom však mesto plánuje vynaložiť vyššie kapitálové výdavky na infraštruktúru 4,38 mld., nakoľko je potrebné vybudovať značnú časť športovísk (až 3,06 mld. zo spomínanej sumy).



Priestorové rozmiestnenie športovísk v projekte Tokio 2020 (Zdroj: Candidature File)


Vizualizácia olympijského štadióna v Tokiu, dejiska OH 1964, ktorý má pre potreby OH 2020 prejsť dramatickou rekonštruktciou. (Zdroj: Candidature File)


Istanbul

Turecká metropola je jedným z najusilovnejších kandidátskych miest. O právo organizácie OH sa totiž uchádzalo už pre roky 2000, 2004, 2008 a 2012. V poradí piata kandidatúra predstavuje projekt, ktorý navrhuje zorganizovať súťaže na 38 športoviskách v 4 zónach do 30 km (35 minút) od olympijskej dediny (okrem dejísk futbalového turnaja). Až 70% športovísk je potrebné vybudovať, prípadne si vyžaduje dodatočné úpravy. Projekt tiež počíta s objektom určeným špeciálne na otvárací a záverečný ceremoniál, ktorý má ležať na brehu Bosporu a má byť dizajnovaný tak, aby umožnil sledovať niektoré časti ceremoniálu aj ďalším 500 000 divákom mimo štadióna. Mesto má k dispozícii 55 000 hotelových izieb v okruhu 50 km, avšak iba 16 000 z nich sa nachádza do 10 km od navrhovaného centra hier. Pre potreby médií mesto plánuje vybudovať mediálnu dedinu so 17 000 izbami. Mesto disponuje dvoma medzinárodnými letiskami. Z hľadiska ďalšej dopravnej infraštruktúry však zaostáva za ostatnými dvoma protikandidátmi. Nakoľko Istanbul je najrýchlejšie rastúca metropola v juhovýchodnej Európe, mesto vynaložilo v posledných rokoch značné investičné prostriedky do rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry a aj do systému hromadnej dopravy (asi 1,2 mld. dolárov ročne). Do roku 2020 mesto plánuje dokončiť až 18 dopravných projektov v celkovej výške 9,8 mld. dolárov. Z hľadiska financií mesto počíta s vyrovnaným rozpočtom vo výške 2,9 mld. dolárov, čím sa dostáva na druhé miesto za Madrid a pred Tokio. Na druhej strane však turecký projekt vyžaduje najvyššie kapitálové výdavky na infraštruktúru vo výške 16,8 mld. najmä z dôvodov vyššie spomínaných investícií do zlepšenia dopravných podmienok.



Priestorové rozmiestnenie športovísk v projekte Istanbul 2020 (Zdroj: Candidature File)


Vizualizácia štadióna pre otvárací a záverečný ceremoniál počas OH 2020 v Istanbule (Zdroj: Candidature File)

 


Ako to dopadne v septembri

Toto je len niekoľko vybraných faktorov a činiteľov, ktoré majú vplyv na úspech kandidatúry. Z ďalších technických požiadaviek sem vstupujú napr. aj otázky životného prostredia, právne aspekty, marketing, bezpečnosť, politická a verejná podpora, zdravotnícke zabezpečenie a pod. Pri konečnej voľbe dejiska hier však technická stránka projektov nebýva vždy tá rozhodujúca. Svedčia o tom aj výsledky posledných volieb dejísk ZOH 2014 či OH 2016. Tak Soči, ako aj Rio de Janeiro neboli kandidátmi, ktorí by poskytovali najlepšie podmienky z hľadiska technických požiadaviek a kritérií. Nakoniec však aj tak triumfovali pred ostatnými protikandidátmi. O konečnom víťazstve často rozhoduje momentálne „rozpoloženie“ jednotlivých členov MOV. Ako tvrdí vo svojej knihe „Inside the Olympics“ bývalý podpredseda MOV Richard Pound, „...o víťazstve často nerozhoduje kvalita projektu, ale to, kam chcú ísť manželky členov MOV nakupovať“.

Nezanedbateľný je tiež geopolitický či geografický fenomén, ako to bolo napríklad v prípade Rio de Janeira, ktoré umožnilo MOV dostať hry po prvýkrát na juhoamerický kontinent. Podobnú situáciu by sme mohli očakávať aj v súboji o OH 2020, pričom ako favorit by v tomto prípade prichádzal do úvahy turecký Istanbul. Aj napriek tomu, že nedisponuje najkvalitnejšími technickými podmienkami, predstavuje zaujímavú alternatívu, nakoľko MOV môže jeho voľbou dosiahnuť rozšírenie hier a olympijského hnutia do nového kultúrneho prostredia, konkrétne moslimského sveta. Kandidatúry z tejto oblasti sa objavili už v minulosti, napríklad katarská Doha, ktorá síce v roku 2016 poskytla technicky kvalitnejší projekt ako nakoniec víťazné Rio de Janeiro, ale vzhľadom na neprijateľné klimatické podmienky bola diskvalifikovaná a nepostúpila ďalej z uchádzačskej do kandidátskej fázy procesu. Je zrejmé, že pre Istanbul je to jedinečná príležitosť ako na piaty pokus konečne uspieť aj vzhľadom na to, že v porovnaní s Madridom a Tokiom predstavuje akýsi geografický kompromis, keďže sa rozprestiera na európskom aj ázijskom kontinente. S ohľadom na doterajšie skúsenosti je totiž málo pravdepodobné, že by sa hry v roku 2020 vrátili na ázijský kontinent potom, čo ZOH 2018 bude hostiť kórejský Pyeongchang. V neprospech Madridu zasa hovorí fakt, že posledné OH v Európe hostil Londýn v roku 2012 a v roku 2022 sa ZOH uskutočnia pravdepodobne tiež v Európe vzhľadom na doteraz vyprofilovaný zoznam potenciálnych uchádzačov.

Internetový portál gamesbids.com, ktorý je jedným z popredných informačných zdrojov zaoberajúci sa problematikou kandidatúr na usporiadanie mega-eventov, má vypracovaný vlastný systém hodnotenia kandidátskych miest s označením „Bidindex“. Ide o akýsi matematický model, ktorý na základe rôznych technických aj iných kritérií priebežne hodnotí kvalitu jednotlivých projektov a určuje poradie kandidátov. V prípade OH 2020 je momentálne na prvom mieste Tokio s priebežným skóre 62,31, pred Istanbulom 61,96 a tretím Madridom 56,49. Ako samotný zdroj uvádza, nie je vždy pravidlom, že mesto s najvyšším bodovým ohodnotením sa vždy automaticky stalo aj konečným víťazom. Z prehľadu bývalých kandidatúr na OH, či ZOH je však zrejmé, že uvedený hodnotiaci systém má svoju hodnovernosť a značnú dávku spoľahlivosti. Na základe tohto hodnotenia by sme teda v septembri mohli očakávať triumf Tokia, alebo Istanbulu. Ja osobne sa prikláňam na stranu „mesta dvoch kontinentov“.

Použité informačné zdroje:

BidIndex; dostupné na http://www.gamesbids.com/eng/bidindex1.html (26. 6. 2013)

Candidature File Istanbul 2020; dostupné na http://www.istanbul2020.com.tr/en/bid-book (26. 6. 2013)

Candidature File Madrid 2020; dostupné na http://www.madrid2020.es/Dossier-fr-en.pdf (26. 6. 2013)

Candidature File Tokyo 2020; dostupné na http://tokyo2020.jp/en/plan/candidature/index.html (26. 6. 2013)

Pound, R. (2004): Inside the Olympics. John Wiley and Sons Canada Ltd., Etobicoke, 288 s.

Report of the 2020 Evaluation Commission, Games of the XXXII Olympiad. IOC, Lausanne, 2013, 110 s.; dostupné na http://www.olympic.org/Documents/Host_city_elections/2020_Evaluation_Commission_report.pdf (26. 6. 2013)

Dátum vydania: 2013