Sekcia: Vzdelávanie

 

Olympijská atletika dominantná od začiatku

Igor Machajdík, Národné športové centrum

Pierre de Coubertin začal koncom roka 1894 vydávať Bulletin Medzinárodného olympijského výboru so štvrťročnou periodicitou. V dokumente bol publikovaný aj návrh programu aténskych olympijských hier. Pod písmenami A až H oboznamoval verejnosť s konkrétnymi športovými disciplínami, ktoré prichádzali do úvahy ako súčasť programu hier. Hneď pod A figurovala atletika, už vtedy vlastne nosný olympijský šport. Doslovná Coubertinova formulácia znela: Športy atletické: hladké behy: 100 m, 400 m, 800 m, 1500 m, prekážkový beh na 110 m (podľa pravidiel Francúzskej únie atletických športov). Preteky: skok do diaľky, do výšky, o tyči, vrh guľou a disk (pravidlá anglickej AAA), maratónsky beh.

Aká bola realita o necelé dva roky na zrekonštruovanom Panathenájskom štadióne, dejisku olympijských zápolení v atletike? Na 397 metrov dlhej atletickej dráhe s dlhými rovinkami a ostrými zákrutami prebiehali všetky Coubertinom navrhnuté disciplíny. Zmena nastala iba nad krátkymi prekážkami, keď sa namiesto 110 metrovej trate bežalo iba 100 metrov. Ostatné disciplíny sa nezmenili. Jedna disciplína však oproti pôvodnému návrhu organizačného výboru z roku 1894 pribudla: trojskok. Práve trojskokan sa stal prvým olympijským víťazom modernej éry hier. Bol ním Američan Brandan James Connolly, ktorému pri víťaznom pokuse 13,71 m aplaudovalo 60 tisíc divákov na štadióne.

Rozdiel v dĺžke trate bol aj v maratóne. Táto ťažká atletická disciplína bola „zapracovaná“ do programovej skladby OH ešte v roku 1894 na návrh člena Francúzskej akadémie Michela Bréala. Beh mal pripomenúť legendárny výkon gréckeho vojaka Feidippa, vyslaného svojím vojvodcom, aby Aténčanom zvestoval správu o víťazstve nad Peržanmi v roku 490 pred n. l. Dĺžka trate olympijského maratónu z Maratónu do Atén merala rovných 40 kilometrov a práve táto disciplína sa stala ozdobou nielen atletiky, ale celej aténskej olympiády. Víťazstvo si vybojoval domáci pretekár Spiridon Louis časom 2:58:50, pričom išlo o prvé a zároveň aj posledné grécke atletické olympijské prvenstvo na I.OH 1896. Jeho víťaz a protagonista sa stal vzápätí národným hrdinom.

Najviac olympijských titulov v atletike získali v Aténach Američania, až tri štvrtiny, teda 9 prvenstiev. Okrem domáceho Louisa v maratóne získal olympijské víťazstvo už iba jeden „neameričan“ – Austrálčan Flack v behoch na 800 a 1500 metrov. Uhorsko získalo jedno druhé a dve tretie miesta, jedno z nich vybojoval šprintér Alojz Szokol, rodák z Hronca.

V dvanástich atletických disciplínach aténskej olympiády nepodalo ich 59 aktérov z desiatich krajín nijaké zdanlivo oslnivé výkony. Nielen preto, že dráha bola nekvalitná a technické podmienky nie najlepšie, ale aj preto, že v hlavnom meste Grécka sa jednoducho ešte nestretla vtedajšia atletická svetová špička. Už na týchto premiérových novodobých olympijských hrách sa ukázalo, že atletika pútala najväčšiu pozornosť verejnosti a získavala na popularite, čo platilo nielen pre Grécko, ale aj pre ďalšie svetové končiny, tie naše nevynímajúc. Ďalší vývoj toto konštatovanie potvrdil a potvrdil aj opodstatnenosť slovného spojenia vzťahujúceho sa na atletiku – kráľovná športu.
 

Dátum vydania: 2008